Uznesením z 26. mája 1992 č. 449 prijala vláda Slovenskej republiky Koncepciu monitorovania životného prostredia pre územie Slovenska a Koncepciu integrovaného informačného systému o životnom prostredí SR, čím sa vytvorili predpoklady pre budovanie Komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR. Monitoring životného prostredia pozostáva z desiatich čiastkových monitorovacích systémov, z ktorých jednu časť tvorí Čiastkový monitorovací systém (ČMS) Cudzorodé látky v potravinách a krmivách. Garantom tohoto ČMS je Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Výskumný ústav potravinársky bol poverený ministrom pôdohospodárstva SR funkciou Strediska ČMS.
Hlavným cieľom je získať objektívne údaje o kontaminácii potravín a krmív vo vzájomnej príčinnej súvislosti s kontamináciou životného prostredia SR na jednej strane a expozíciou obyvateľstva na strane druhej.
Monitorovací systém pre cudzorodé látky v potravinách a krmivách pozostáva z troch na seba nadväzujúcich subsystémov, aby sa zabezpečilo úplné pokrytie požadovanej oblasti a súčasne i plynulé prepojenie na nadväzujúce čiastkové monitorovacie systémy, predovšetkým na ČMS pre ovzdušie, vodu, pôdu a geologické faktory (podložie) t.j. na strane vstupov do potravinového reťazca. Súčasne je nevyhnutné zabezpečiť prepojenie s medzinárodným monitorovacím systémom (GEMS).
Pri rozbore platnej legislatívy Európskej únie je nutné konštatovať, že monitoring sa týka predovšetkým Nariadení alebo smerníc EÚ v oblasti voda, lesy, agroenvironmentálne opatrenia, kontrola dotácií (IACS), štrukturálna politika a rozvoj vidieka, poľnohospodárska štatistika). Z hľadiska zamerania poľnohospodárstva (výroba potravín, mimoprodukčné funkcie, technické plodiny a suroviny pre priemysel, stabilizácie vidieckeho prostredia) majú pre monitoring v EÚ najvyššiu prioritu hodnotenia mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva a kontrola agroenvironmentálnych opatrení.
Európsky potravinový reťazec je jedným z najbezpečnejších na svete. Opatrenia na ochranu potravín vytvorili časť predmetu európskej legislatívy od prvých dní Spoločenstva. Vzrastajúca integrácia národných ekonomík v rámci jednotného trhu, vývoja v poľnohospodárstve a spracovaní potravín vyžaduje nový prístup. Ochrana potravín musí byť organizovaná koordinovanejším a integrovanejším spôsobom. Biela kniha o ochrane potravín uvádza vyčerpávajúci rozsah akcií potrebných na doplnenie a modernizáciu existujúcej legislatívy EÚ o potravinách, aby sa stala súvislejšou, zrozumiteľnejšou a flexibilnejšou. Sprievodným princípom Bielej knihy je, aby jej stratégia ochrany potravín bola založená na súhrnom, integrovanom prístupe. To znamená v celom potravinovom reťazci ("od farmy po stôl") cez všetky potravinové sektory, medzi členskými štátmi; na vonkajších hraniciach i vo vnútri EÚ. Úlohy všetkých účastníkov zaoberajúcich sa potravinovým reťazcom (výrobcovia krmovín, poľnohospodári, výrobcovia a spracovatelia potravín; kompetentné orgány v členských štátoch, tretie krajiny, Komisia, spotrebitelia) musia byť jasne definované. Výrobcovia krmovín, poľnohospodári a spracovatelia potravín majú prvoradú zodpovednosť za ochranu potravín, kompetentné orgány monitorujú a uvádzajú do platnosti túto zodpovednosť prostredníctvom činnosti štátneho dozoru a kontrolných systémov. Takýmto spôsobom politika "od farmy po stôl" pokrývajúca všetky sektory potravinového reťazca, vrátane výroby krmovín, primárnej produkcie, spracovanie potravín, skladovania, prepravy a maloobchodného predaja, bude implementovaná systematicky a konzistentne.
V súčasných podmienkach Slovenskej republiky ide v monitoringu v zásade o využitie už existujúcich aktivít, ich doplnenie a vytvorenie novej štruktúry.
História:
Stiahnuť: Projekt ČMS Cudzorodé látky (, 332 kB)