Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Legislatívne vymedzenie Informačného systému monitoringu

Uznesením č. 449 z 26. mája 1992 vláda SR prijala Koncepciu monitoringu životného prostredia a Koncepciu integrovaného informačného systému o životnom prostredí územia SR a uložila všetkým zainteresovaným ministrom realizovať čiastkové monitorovacie systémy, ako súčasť celoplošného monitorovacieho systému podľa spracovaných a schválených projektov.

Vlastnú realizáciu monitorovacieho systému životného prostredia a integrovaného informačného systému o životnom prostredí územia Slovenskej republiky upravuje uznesenie vlády SR č. 620 zo 7. 9. 1993. Uznesením č. 620 zo 7. septembra 1993 uložila vláda SR ministrovi životného prostredia, ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi zdravotníctva zabezpečiť výkon funkcie stredísk čiastkových monitorovacích systémov a parciálnych informačných systémov. Zároveň uložila ministrovi životného prostredia priebežne zabezpečovať koordináciu čiastkových monitorovacích systémov v rámci uceleného, celoplošného monitoringu územia Slovenskej republiky.

Na základe týchto uznesení boli spracované projekty čiastkových monitorovacích systémov popisujúce ich cieľový stav. Vytvorené boli strediská čiastkových monitorovacích systémov, ako metodicko - koordinačné centrá, usmerňujúce realizáciu monitorovacích aktivít a bola zriadená medzirezortná Koordinačná rada monitoringu.

 

V roku 1996 začal platiť zákon NR SR č. 261/1995 o štátnom informačnom systéme (ŠIS), podľa ktorého bola pre rezort životného prostredia v priebehu prvého polroka 1996 spracovaná Koncepcia rezortnej časti ŠIS MŽP SR, schválená ministrom ŽP dňa 27. 6. 1996. V rámci Koncepcie RIS bola objasnená štruktúra IS rezortu, výsledkom čoho bolo okrem iného aj vznik 18 subsystémov, medzi ktorými je definovaný informačný systém monitoringu (ISM) a Informačný systém o životnom prostredí (ISŽP). Podľa Koncepcie je ISM definovaný ako subsystém ISŽP, ktorého úlohou je dodržiavanie tej časti uznesenia vlády SR č. 620/1993, v ktorej sa hovorí o ucelenom, celoplošnom monitoringu. ISM je v rámci Koncepcie RIS chápaný ako medzirezortný informačný systém, prevádzkovaný MŽP SR. Jeho cieľom vytvoriť homogénny, previazaný celok informačných zdrojov jednotlivých ČMS.

Projekt ISM bol spracovaný podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 283 z 30. septembra 1996 a uznesením č. 1-1/2000 bol Projekt ISM dňa 25. februára 2000 schválený v Rade vlády pre informatiku a rozbehlo sa jeho realizovanie.

V roku 1998 vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení konštatovala, že podporí dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému o životnom prostredí. V roku 1999 bola spracovaná Koncepcia dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia Slovenskej republiky, ktorej úlohou je premietnuť podnety a skúsenosti za obdobie od prijatia Koncepcie v roku 1992 do ďalšieho napĺňania úlohy vybudovať komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia Slovenskej republiky.
 

Uznesením č.7 z 12. januára 2000 vláda SR prijala Koncepciu dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému v životnom prostredí a uložila ministrovi životného prostredia a ministrovi pôdohospodárstva aktualizovať projekty čiastkových monitorovacích systémov (ČMS) v súlade s prijatou Koncepciou a v nich termínovo vyjadriť technické, organizačné, potrebné metodické a finančné zabezpečenie dobudovania monitorovacieho systému, zaviesť systém kontroly a riadenia kvality v jednotlivých CMS, akceptovateľný v krajinách Európskej únie, postupne s dobudovaním monitorovacieho systému. Do roku 2004 vláda SR uložila ministrovi ŽP a ministrovi MP SR dobudovať čiastkové monitorovacie systémy na základe aktualizovaných projektov. Cieľovým stavom by mal byť stabilný základný monitoring, definovaný v aktualizovaných projektoch jednotlivých ČMS, organizačne, personálne, technicky a finančne zabezpečený tak, aby spĺňal všetky požiadavky.

Informácia o postupe realizácie monitorovacieho systému ŽP a integrovaného informačného systému o ŽP územia SR za rok 2003, ktorú predložil 10. marca 2004 na rokovanie OPM p. štátny tajomník Ing. P. Stanko, poukázala na viaceré pretrvávajúce nedostatky, načrtla problémy a možnosti realizácie uvedených koncepčných dokumentov. Výsledkom tohto rokovania bol záver, že materiál sa predloží na rokovaní vlády SR s požiadavkou o zrušenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 449/1992.
 

Uznesením č. 1032 z 3. novembra 2004 k návrhu na zrušenie neaktuálnych úloh z uznesení vlády SR uložených ministrovi životného prostredia, vláda SR zrušila:

  • úlohu v bode B.1.b uznesenia vlády SR č. 449 z 26. 5. 1992 pre ministra životného prostredia a ministra výstavby a regionálneho rozvoja - informovať vládu o postupe realizácie monitorovacieho systému životného prostredia a integrovaného informačného systému o životnom prostredí každoročne do 31. decembra počnúc rokom 1993,
  • úlohu v bode B.2 uznesenia vlády SR č. 449 z 26. 5. 1992 pre ministra životného prostredia a ministra výstavby a regionálneho rozvoja - realizovať celoplošný monitorovací systém pre územie Slovenskej republiky a čiastkové monitorovacie systémy podľa spracovaných projektov, podľa časti B bod 1 písm. a/ tohto uznesenia,
  • úlohu v bode C.4 uznesenia vlády SR č. 620 z 7. 9. 1993 pre ministra životného prostredia, ministra výstavby a regionálneho rozvoja, ministra vnútra a ministra financií - uplatniť v súlade s prípravou štátneho rozpočtu v spolupráci s ministrom financií finančné požiadavky na realizáciu celoplošného monitorovacieho systému ŽP SR, spracovanie projektu Informačného systému o ŽP SR a jeho následnú realizáciu v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu SR,
     

V zmysle Návrhu na zabezpečenie racionálnej úpravy systému environmentálneho monitoringu, schváleného OPM ŽP, bola spracovaná nová Koncepcia aktualizácie a racionalizácie environmentálneho monitoringu na roky 2005 - 2010. Vznikla na základe požiadavky MŽP SR prehodnotiť monitorované ukazovatele ŽP a zosúladiť ich s ukazovateľmi, ktorých sledovanie určujú medzinárodné dohovory a ukazovateľmi, ktorých sledovanie určujú zákony SR. Obsahuje tabuľkovo zostavený systém ukazovateľov environmentálneho monitoringu pre jednotlivé čiastkové monitorovacie systémy, zatriedené podľa priority a využiteľnosti. Koncepcia bola schválená uznesením č. 42 v operatívnej porade ministra ŽP dňa 4. 4. 2005

Národný environmentálny akčný program - opatrenia pre monitoring ŽP

Pre environmentálnu informatiku a monitoring definuje Národný environmentálny akčný program, schválený uznesením vlády SR č. 350 zo dňa 14. mája 1996 konkrétne opatrenia:

  • cieľ 1: dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR, doplňovanie základných reprezentatívnych údajov porovnateľných so zahraničím, ročné vyhodnocovanie stavu životného prostredia
  • a následne opatrenie 8: dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému o ďalšie reprezentatívne environmentálne ukazovatele do roku 2005.