ČMS Pôda

Zmeny vlastností pôd v negatívnom i v pozitívnom zmysle, ako aj znečistenie pôd zapríčinené rôznymi aktivitami človeka, prebiehajú už veľmi dlho, ale najintenzívnejšie od začiatku rozvoja priemyslu, intenzívneho spaľovania fosílnych palív a od začiatku moderného poľnohospodárstva používajúceho agrochemikálie a mechanizáciu obrábania pôd. Stupňovanie týchto procesov je v posledných desaťročiach také intenzívne, že na veľkých plochách ohrozuje a viditeľne ničí najmä najcitlivejšie biologické zložky krajiny, negatívne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva a v rôznej miere postihuje aj pôdy. Na druhej strane však stupňovanie uvedených procesov zabezpečuje výživu narastajúceho počtu obyvateľstva a jeho existenciu. Zmeny v pôdnych vlastnostiach prebiehajú väčšinou pomalšie, majú však trvalejší charakter a veľmi ťažko sa naprávajú.

Z uvedených dôvodov sa sledovanie zmien (monitoring) životného prostredia, a tým aj pôd, stáva samozrejmou súčasťou riadenia každého vyspelého štátu. U nás sa takýto monitorovací systém začal vytvárať na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 620, zo 7. septembra 1993. Monitoring životného prostredia pozostáva z 10 čiastkových monitorovacích systémov, z ktorých jeden sa venuje pôdam.

Pôda - konkrétnejšie pôdny kryt, má v monitorovaní životného prostredia významnú úlohu najmenej z dvoch hľadísk. Jednak ako nenahraditeľná zložka krajiny pre produkciu a výrobu potravín a dôležitých surovín, a jednak ako zložka s obrovským regulačným a detoxikačným potenciálom (tzv. mimoprodukčné vlastnosti pôd). V čiastkovom monitoringu pôd sú zohľadnené obidve uvedené hľadiská.

Objektom monitoringu pôd je celý pôdny kryt (pôdny fond) SR, t. j. poľnohospodárske a lesné pôdy, ako aj pôdy nad hornou hranicou lesa. Poľnohospodárske pôdy sú monitorované na všetkých druhoch pozemkov (na všetkých kultúrach využívania), s výnimkou záhrad v zastavaných územiach obcí. Príčinou je veľká heterogenita pôd v kultúre záhrady, zlá prístupnosť i skutočnosť, že doteraz neboli predmetom žiadneho prieskumu pôd. Výnimkou sú aj ostatné, tzv. "urbárne" pôdy, evidované v pozemkovom katastri ako "ostatné pôdy" a časť "zastavaných plôch a nádvorí", kde patria ihriská, voľné plochy v okolí závodov a pod.

Individuálne pôdne jednotky sú otvorené dynamické systémy a sú výsledkom veľmi dlhého vývoja - genézy pôd. Nachádzajú sa v stave dynamickej rovnováhy so súčasným stavom pôsobenia aktívnych zložiek ich okolia, ktorými sú: klíma, vegetácia, ľudský činiteľ a jeho vplyvy, a na veľkej časti územia aj podzemná voda. Okrem toho sú v rovnováhe aj s pôsobením prevažne pasívnych zložiek, ktorými sú geologický pôdotvorný substrát a reliéf.

Dynamická rovnováha jednotlivých pôd s ich okolím sa prejavuje zmenami stavov, t. j. parametrov vlastností, ktoré v danom časovom okamžiku zisťujeme. Zmeny stavov vlastností pôd majú rôzny charakter priebehu. Buď sú jednoznačne nevratné, napr. pri kumulatívnej kontaminácii pôd, pri erózii pôd, alebo môžu byť aj vratné, aj dlhodobo nevratné, napr. zmeny teploty a vlhkosti pôdy, zmeny pôdnej reakcie, objemovej hmotnosti a iné. Ak sú takéto zmeny vratné alebo neprekračujú hranice prípustných stavov, je konkrétna pôdna jednotka v dynamickej rovnováhe s okolím.

Ak sa hranice priestoru prípustných stavov pôdneho systému v niektorých parametrov prekročia, dochádza k ich nevratným (resp. dlhodobo nevratným) zmenám a k prechodu do iného rovnovážneho stavu, ktorý môže mať niekedy taký výrazný prejav, že hovoríme až o deštrukcii pôvodnej pôdy. Napríklad pri intenzívnej erózii, alebo pri antropogénnej, či prírodnej devastácii (pri zosunoch a podobne). Takéto zmeny sú predmetom monitoringu pôd. Monitoring pôd sleduje už tendenciu k nevratným zmenám vlastností pôd, ale rovnako aj stabilitu parametrov pôdnych vlastností. Dôkazy tendencie týchto zmien, resp. stability, sa v monitoringu pôd realizujú aj so zohľadnením variability parametrov pôdnych vlastností, aby sa ich rozdiely v priestore nezamieňali za nevratné vývojové zmeny v čase, čím by sa vytvorili neobjektívne informácie o vývoji pôd.

Stredisko ČMS Pôda

Garantom monitoringu je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP).
Má spracovateľské a riešiteľsko - spracovateľské pracovisko na Regionálnom pracovisku VÚPOP v Banskej Bystrici.
Databáza ČMS - Pôda je paralelne aktualizovaná a udržiavaná na pracoviskách v Banskej Bystrici a v Bratislave.