Zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja vyžaduje, aby ekologicky orientované činnosti boli založené na objektívnych a porovnateľných informáciách. Proces zavádzania prístupov uplatňovaných v krajinách európskeho spoločenstva do štátov strednej a východnej Európy prináša požiadavku zabezpečiť získanie kvalitných údajov na národnej úrovni, ich následné spracovanie a vzájomnú výmenu.
Z týchto skutočností vychádza Ekologický akčný program pre strednú a východnú Európu prijatý na konferencii ministrov v Lucerne v roku 1993. Súčasný 8. environmentálny akčný program pokrývajúci obdobie do roku 2030 považuje informovanosť a zlepšenie znalostnej bázy verejnosti za jeden z hlavných aktivátorov v úsilí EÚ uskutočniť systémovú zmenu – prechod na tzv. zelenú ekonomiku a prísne hospodárne využívanie prírodných zdrojov. Nový monitorovací rámec (navrhnutý v 8. EAP) poskytne príležitosť zlepšiť potenciál prebiehajúcich pracovných postupov v Spoločnom výskumnom centre Komisie, Európskej environmentálnej agentúre a ďalších s dôrazom na indikátory, ktoré sa týkajú limitov našej planéty (napr. využívanie sladkej vody, zmena využívania pôdy, okysľovanie oceánov) s prihliadnutím k enviromentálnej stope v rámci EÚ a tiež odlesňovania a degradácie lesov v tretích krajinách.
Informačný systém spolu s monitorovacím systémom je prostriedok zabezpečujúci informácie o stave a trendoch v životnom prostredí pre viaceré úrovne používateľov. Ich realizácia je východiskom pre napĺňanie práva každého občana na včasné a úplné informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohoto stavu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Funkčnosť obidvoch systémov je do značnej miery závislá od napĺňania prijatého zákona NR SR č. 211/2000 zo dňa 17. mája 2000 o slobodnom prístupe k informáciám.