Rozvojový program OSN (UNDP) publikuje od roku 1990 správy o ľudskom rozvoji, ktoré obsahujú index ľudského rozvoja (Human Development Index – HDI). Index ľudského rozvoja bol vytvorený za účelom zdôraznenia skutočnosti, že ľudia a ich schopnosti by mali byť končeným kritériom hodnotenia krajiny a nie samotný ekonomický vývoj. Index ľudského rozvoja patrí medzi agregované indikátory merajúce pokrok spoločnosti v troch dimenziách, ktoré sa týkajú zdravia, vzdelania a životnej úrovne obyvateľstva. Cieľom indexu ľudského rozvoja je zmerať dosiahnutú úroveň ľudského rozvoja jediným indexom a umožniť medzinárodné porovnanie rôznych krajín sveta. Index vyjadruje geometrický priemer troch normalizovaných indexov vypočítaných z troch dimenzií.
Dimenzie života | Indikátory |
Zdravie | Priemerná dĺžka života pri narodení |
Vzdelanie | Priemerný počet rokov školskej dochádzky Predpokladaný počet rokov vzdelávania |
Životná úroveň | Hrubý národný dôchodok na obyvateľa v parite kúpnej sily |
Priemerná dĺžka života pri narodení predstavuje počet rokov, ktoré sa novorodenec dožije, ak budú pretrvávať špecifická úmrtnosti počas jeho celého života. Priemerný počet rokov školskej dochádzky vyjadruje priemerný počet rokov vzdelávania ľudí vo veku 25 rokov a starších. Predpokladaný počet rokov vzdelávania vyjadruje počet rokov, ktoré môže dieťa očakávať pri zapojení sa do vzdelávacieho procesu za predpokladu zachovania súčasných trendov účasti na vzdelávacích procesoch. Hrubý národný dôchodok na obyvateľa v parite kúpnej sily predstavuje celkové príjmy z ekonomiky generované vo vlastníctve príslušného štátu prepočítané pomocou príslušnej sadzby na jedného obyvateľa.
Index ľudského rozvoja určuje minimálnu a maximálnu hodnotu pre každý jednotlivý indikátor. Za účelom zostavenia indexu boli stanovené fixné minimálne a maximálne hodnoty pre jednotlivé indikátory. Zmena metodiky výpočtu indexu ľudského rozvoja bola zrealizovaná v roku 2010.
Indikátory | Hodnota indikátorov |
Priemerná dĺžka života pri narodení | 20 rokov a 85 rokov |
Priemerný počet rokov školskej dochádzky | 0 rokov a 15 rokov |
Predpokladaný počet rokov vzdelávania | 0 rokov a 18 rokov |
Hrubý národný dôchodok na obyvateľa v parite kúpnej sily | 100 $ a 75 000 $ |
V roku 2020 bola publikovaná správa pod názvom Index ľudského rozvoja (EN, PDF, 9,63 MB).
Klasifikácia krajín podľa indexu ľudského rozvoja je každoročne prepočítavaná na základe najaktuálnejších medzinárodne porovnateľných údajov v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu. Index ľudského rozvoja (HDI) upravený o nerovnosti (IHDI) bol zavedený spolu s indexom rodovej nerovnosti (GII) a indexom viacrozmernej chudoby (MPI).
Podľa výšky Indexu ľudského rozvoja sú štáty rozdelené na krajiny s veľmi vysokou úrovňou ľudského rozvoja, krajiny s vysokou úrovňou ľudského rozvoja, krajiny so strednou úrovňou ľudského rozvoja a krajiny s nízkou mierou ľudského rozvoja.
Index ľudského rozvoja a jeho komponenty Slovenskej republiky v roku 2019
Indikátor | Hodnota |
Index ľudského rozvoja | 0,860 |
Dĺžka života | 77,5 |
Predpokladaný počet rokov vzdelávania | 14,5 |
Priemerný počet rokov školskej dochádzky | 12,7 |
Hrubý národný dôchodok na osobu (PKS) | 232,113 |
Metodika výpočtu indexu ľudského rozvoja pozostáva v zadefinovaní čiastkových indexov. Čiastkové indexy sú vypočítavané podľa vzorca:
Čiastkový index = aktuálna hodnota – minimálna hodnota
maximálna hodnota – minimálna hodnota
Výsledný index ľudského rozvoja je vypočítaný ako geometrický priemer z čiastkových indexov.
Trendy vo vývoji indexu ľudského rozvoja v rokoch 1990 – 2019
1990 | 2000 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | |
Slovensko | 0,738 | 0,763 | 0,827 | 0,832 | 0,836 | 0,839 | 0,844 | 0,845 | 0,853 | 0,855 | 0,855 | 0,860 |
Slovenská republika obsadila podľa indexu ľudského rozvoja publikovaného v správe v roku 2019 spomedzi 189 krajín sveta 39. miesto a patrí medzi štáty s vysokou úrovňou ľudského rozvoja. Spomedzi krajín V4 obsadila Slovenská republika tretie miesto.
Index ľudského rozvoja poukazuje na to, ako sa ekonomický rast prejavuje na kvalite života obyvateľstva. Jeho publikácia prostredníctvom Rozvojového programu OSN (UNDP) svedčí o tom, že prioritou rozvoja krajín už nie je len samotný ekonomický rast. Okrem hrubého národného produktu sú započítavané i dve ďalšie veličiny – priemerná dĺžka života pri narodení a vzdelanie. Uvedený index má však i kritikov, nakoľko mierne výkyvy v miere gramotnosti v rozvojových krajinách sa prejavia na výslednom postavení týchto krajín.
Zdroj: http://hdr.undp.org/en/media (EN)
Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia
Aktualizované: 15. 2. 2020