Pokrok spoločnosti
Vývoj spoločnosti a problematiku merania pokroku nie je možné stotožňovať iba s ekonomickým rastom, ale taktiež musí dôjsť k naplneniu cieľov v nielen sociálnej oblasti, ale i v oblasti životného prostredia. Uvedený pohľad vyžaduje komplexný prístup riešenia problematiky. Pohľad na HDP ako spôsob merania pokroku spoločnosti vyvolal kritiku mnohých ekonómov, nakoľko úplne ignoroval dlhodobú kvalitu života. Prostredníctvom HDP nie je možné merať environmentálnu udržateľnosť, ani sociálne začlenenie.
Za účelom merania udržateľného rozvoja a kvality života bolo vynaložené úsilie s cieľom vytvorenia súboru indikátorov a analytických metód, prostredníctvom ktorých by sa vyhodnocoval vývoj. Európska komisia, Európsky parlament, Rímsky klub, OECD a Svetový fond na ochranu prírody usporiadali v roku 2007 konferenciu, ktorá sa zamerala na prechod od merania HDP a na vytvorenie konsenzu o tom, aké indikátory sú najvhodnejšie na meranie pokroku a ako organizovať ich celosvetové zavedenie.
Európska komisia v roku 2009 v oznámení pod názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM 2009/433) uviedla niekoľko opatrení, ktoré možno prijať v krátkodobom až strednodobom horizonte. Celkovým cieľom v oblasti merania pokroku je vyvinúť komplexnejšie ukazovatele, ktoré by poskytli spoľahlivejšiu znalostnú základňu pre lepšiu politickú diskusiu a správnejšie politické rozhodovanie. EK vyjadrila úmysel spolupracovať so zainteresovanými stranami a partnermi v záujme vypracovania indikátorov, ktoré sú uznávané a používané na medzinárodnej úrovni.
Problematike tvorby indikátorov zameraných na meranie pokroku sa venujú mnohé medzinárodné organizácie, výskumné ústavy a univerzity. UNDP zverejňuje index ľudského rozvoja. Centrum pre právo životného prostredia a politík na univerzite v Yale a Centrum pre medzinárodnú informačnú vedeckú sieť Zeme na univerzite v Kolumbii zverejňujú index environmentálnej výkonnosti. OECD zverejňuje index lepšieho života. Eurostat zverejnil prvé sady indikátorov kvality života, ktoré sú výsledkom európskej iniciatívy Viac ako HDP. Nadácia udržateľnej spoločnosti zverejňuje Index udržateľnej spoločnosti. Svetová zdravotnícka organizácia pracuje na iniciatíve Meranie a stanovenie cieľov pre blahobyt.
| Chronologický vývoj pokroku týkajúci sa HDP | |
|
Obdobie materiálneho vývoja: ekonomické indikátory
|
|
| 1930 – 1940 | HDP/HND – Kuznets |
| Obdobie sociálneho vývoja: ekonomické + sociálne indikátory | |
| 1966 | Sociálne indikátory – Bauer |
| 1972 | Hrubé národné šťastie – kráľ Bhutánu |
| 1972 | Ukazovateľ ekonomického blahobytu – Nordhaus, Tobin |
| 1979 | Index materiálnej kvality života – Morris |
| 1982 | Sada sociálnych indikátorov – OECD |
| 1986 | Index sociálneho šťastia – Miringoff |
| Obdobie globálneho vývoja: ekonomické + sociálne + environmentálne indikátory | |
| 1990 | Index ľudského rozvoja – OSN |
| 1994 | Miera pokroku Austrálie – Štatistický úrad Austrálie |
| 1995 | Index kvality života – Diener |
| 1995 | Indikátor skutočného rastu – Cobb |
| 1995 | Opatrenia na posilnenie rodovej rovnosti – UNDP |
| 1997 | Index sociálneho rozvoja – Estes |
| 1997 | Index ľudskej chudoby – UNDP |
| 1998 | Index ekonomického blahobytu – Osberg, Sharpe |
| 1998 | Index životnej úrovne – Saro |
| 2007 | Viac ako HDP (projekty) – EK |
| 2009 | Viac ako HDP (oznámenie) – EK |
| 2009 | Iniciatíva lepšieho života – OECD |
| 2011 | Rezolúcia o šťastí 65/309 – VZ OSN |
| 2012 | Svetová správa o šťastí – OSN |
Hlavným cieľom udržateľného rozvoja je zvyšovanie kvality života v dlhodobom horizonte. Kvalita života je výsledkom komplexu vzťahov a veľmi úzko súvisí s kvalitou životného prostredia. Kvalita životného prostredia predstavuje stav, ktorý je determinovaný pomerom medzi priaznivo a nepriaznivo pôsobiacimi environmentálnymi faktormi. Ochrana životného prostredia zvyšuje kvalitu života najmä tým, že zachováva ekosystémy a ich služby, zastavuje stratu biodiverzity, zabezpečuje lepšiu kvalitu ovzdušia, znižuje hluk, vytvára pracovné miesta a rast, ako aj zaisťuje blahobyt pre súčasné a budúce generácie.
Štatistická komisia Priatelia predsedu skupiny pre širšie meranie pokroku (EN) bola zriadená Štatistickou komisiou OSN v roku 2013 ako odpoveď na konferenciu Rio+20. Cieľom novovytvorenej skupiny je vytvorenie pracovného programu zameraného na širšie meranie pokroku na základe existujúcich národných, regionálnych a medzinárodných skúsenosti. Skupina sa bude venovať osvedčeným postupom pri meraní širšieho pokroku s cieľom uľahčenia zdieľania vedomostí a to najmä v prospech rozvojových krajín. Širšie meranie pokroku znamená doplnenie HDP o ďalšie ukazovatele tak, aby mohli byť poskytované komplexnejšie informácie o vývoji spoločnosti. Meranie pokroku v širšom zmysle slova musí byť súčasťou väčšej informačnej infraštruktúry s cieľom podporiť rozvojové politiky na všetkých úrovniach. Z uvedeného dôvodu bude potrebne prepojenie cieľov udržateľného rozvoja s akýkoľvek rámcom, ktorý bude podporovať rozvojovú agendu po roku 2015.
V roku 2015 bola na samite OSN schválená Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (EN), ktorá určila všeobecný rámec pre krajiny sveta odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030.
OSN zverejnila v roku 2017 Správu o cieľoch udržateľného rozvoja (EN), v ktorej bol zhodnotený pokrok dosiahnutý pri plnení 17 cieľov v druhom roku implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v rámci celého sveta.
EÚ vo svojom oznámení Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť (PDF, 543 kB) uviedla, že bude hrať aktívnu úlohu s cieľom maximalizovať pokrok smerom k udržateľnému rozvoju. Eurostat zverejnil v roku 2020 publikáciu Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku dosiahnutom v roku 2020 smerom k cieľom udržateľného rozvoja v kontexte EÚ (EN, PDF, 52,2 MB).
Viac informácií: Národná správa o implementácii Agendy 21 v podmienkach slovenskej republiky [SK (PDF, 1,81 MB) / EN (PDF, 1,76 MB)]
Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia
Aktualizované: 15. 2. 2020
