Dokument je pomenovaný podľa talianskeho mesta, kde po výbuchu chemickej továrne v roku 1976 unikol dioxín, čo spôsobilo hromadnú otravu obyvateľstva. Mesto Seveso sa tak stalo synonymom ekologickej hrozby. Vzhľadom na závažné priemyselné havárie (pretrhnutie hrádze banského odkaliska v rumunskom Baia Mare, následkom ktorého sa zamorila kyanidmi rieka Tisa, výbuch továrne na pyrotechniku v holandskom Enschede, výbuch v podniku na výrobu hnojív vo francúzskom Touluse) vznikla požiadavka Európskej Rady na novelizáciu danej smernice, a tak v roku 2003 bola schválená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES.
Napriek tomu, že systém vytvorený smernicou SEVESO II pomohol pri znižovaní pravdepodobnosti vzniku závažných havárií a ich následkov, identifikovalo sa niekoľko oblastí, v ktorých by boli vhodné zmeny. Tieto rieši nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ z 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len ,,smernica SEVESO III"). Smernica SEVESO III nadobudla účinnosť 13. augusta 2012 uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.
Hlavné zmeny tohto európskeho právneho dokumentu sú technického charakteru. Súvisia so zohľadnením zmien v klasifikácii chemikálií v EÚ (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č 1907/2006 zo 16. decembra 2008 (ďalej len ,,nariadenie č. 1272/2008"), nakoľko rozsah pôsobnosti SEVESO II bol založený na predchádzajúcej klasifikácii chemikálií (smernica Rady 67/548/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES), ktoré boli nariadením č. 1278/2008 zrušené. V dôsledku toho dochádza v smernici SEVESO III ku komplexnému prepracovaniu Prílohy I smernice SEVESO II - zosúladenie kategórií nebezpečnosti v zmysle uvedeného nariadenia.
Smernica SEVESO III však kladie dôraz aj na iné oblasti – je to predovšetkým lepšia informovanosť občanov EÚ o závažných hrozbách, ktoré predstavujú priemyselné komplexy nachádzajúce sa v ich blízkosti, povinnosť prevádzkovateľov podnikov informovať verejnosť i dotknutú verejnosť ako sa správať v prípade havárie; účinnejšie predpisy o účasti dotknutej verejnosti na projektoch územného plánovania týkajúcich sa zariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice; prístup občanov k spravodlivosti, ak im nebol umožnený náležitý prístup k informáciám alebo účasť na rozhodovaní; prísnejšie normy pre kontroly podnikov, aby sa zaistilo účinnejšie presadzovanie pravidiel bezpečnosti.
Ďalším zo základných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti uzavretých pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN je Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, ktorý bol otvorený na podpis 17. a 18. marca 1992 v Helsinkách. Pre SR nadobudol dohovor platnosť 8. 12. 2003. Jeho cieľom je v záujme trvalo udržateľného rozvoja a na základe princípov medzinárodného práva a zvyklostí zabezpečiť koncepčnú a systematickú činnosť zmluvných strán na úseku prevencie priemyselných havárií, ktoré môžu mať cezhraničné účinky, pripravenosť na takéto havárie a zdolávanie priemyselných havárií vrátane obmedzovania ich účinkov na ľudí, životné prostredie a majetok.
Na základe zmien týkajúcich sa zavedenia Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemikálii s čím súvisela aktualizácia kategórii látok, zmesí a uvedených látok a ich prahových množstiev bolo 1. decembra 2014 prijaté rozhodnutie Rady 2014/871/EÚ o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na ôsmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, pokiaľ ide o návrhy na zmenu prílohy I k tomuto dohovoru. Zmenou sa dosiahol úplný súlad prílohy I k dohovoru s prílohou I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ.
Slovensko a PZPH
Slovenská republika rieši komplexne problematiku prevencie ZPH od roku 2002, kedy bol prijatý zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho vykonávacie predpisy (vyhláška MŽP SR č. 489/2002 Z. z. a vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z.).
V nadväznosti na zmeny v predpisoch EÚ, boli členské štáty EÚ povinné transponovať smernicu SEVESO III do svojich právnych predpisov do 31. mája 2015. V Slovenskej republike transpozícia prebehla prijatím zákona č. 128/2015 Z. z. zo 6. mája 2015 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o haváriách") a následne jeho vykonávacieho predpisu – vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 198/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Cieľom zákona o haváriách je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
Zákon o haváriách, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2015, ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú určité množstvá nebezpečných látok tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali následky závažnej priemyselnej havárie v prípade jej vzniku. V súlade so smernicou sa vymedzujú úlohy orgánov štátnej správy na úseku prevencie ZPH. Sprísňujú sa normy pre vykonávanie inšpekcií v podnikoch; v rámci rozhodovacieho procesu pri povoľovaní výstavby priemyselných podnikov by mali orgány štátu zohľadňovať dostatočné primerané vzdialenosti medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a verejnými priestranstvami a budovami s výskytom väčšieho množstva ľudí.
Právna norma dáva do súladu časť týkajúcu sa nebezpečných látok (príloha č. 1 k zákonu o haváriách) s legislatívou v oblasti chemických látok. Má za úlohu zlepšiť prístup verejnosti k informáciám o bezpečnosti, či účasť na rozhodovacom procese a jej prístup k spravodlivosti.
Cieľom vyhlášky je ustanoviť podrobnosti o oznámení o zaradení podniku a jeho vzore, o posúdení rizika, o obsahu a spracúvaní programu prevencie ZPH, o bezpečnostnom riadiacom systéme, obsahu bezpečnostnej správy, o obsahu vnútorného havarijného plánu, o jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní, o zhromažďovaní údajov o závažných priemyselných haváriách, o obsahu odbornej prípravy.
Zákon o haváriách a vyhláška sú v súlade s existujúcimi politikami a cieľmi zameranými na ochranu zdravia a životného prostredia a aplikovanie jeho ustanovení jednoznačne prispievajú k skvalitneniu životného prostredia prostredníctvom minimalizácie priemyselných havárií a ich následkov.
Územná lokalizácia SEVESO podnikov v Slovenskej republike