Zelený rast a TUR
V porovnaní s trvalo udržateľním rozvojom (TUR) je stratégia zeleného rastu konkrétnejšia a predstavuje realizovateľný politický rámec generujúci nové a zelenšie zdroje rastu v súčasnosti i budúcnosti. Úlohou zeleného rastu nie je nahradiť TUR, ktorý má charakter dlhodobého konceptu.
Cieľom stratégie zeleného rastu OECD je najmä vybudovanie mosta medzi tvorcami politík v oblasti financií, ekonomiky, zamestnanosti, obchodu a životného prostredia. Najefektívnejším nástrojom prechodu na zelený rast sa javia dane (uhlíková daň, spotrebné dane, uhlíková daň z motorových vozidiel). Dotácie sú považované za neefektívne a hlavne netransparentné. Je potrebné správne nastaviť mixy politík a neustále vyhodnocovať zvolené nástroje. Pre úspešný prechod na zelený rast je dôležitá aj podpora inovácií.
Sledovanie pokroku smerom k zelenému rastu vychádza zo skupín ukazovateľov, ktoré popisujú a sledujú zmeny v:
- produktivite využívania environmentálnych statkov a prírodných zdrojov;
- základni prírodných zdrojov;
- environmentálnych rozmeroch kvality života;
- politických reakciách a ekonomických opatreniach.
Pre každú z týchto skupín bol navrhnutý zoznam ukazovateľov v sprievodnej správe Towards Green Growth: Monitoring progress - OECD Indicators (Smerom k zelenému rastu: Sledovanie pokroku – ukazovatele OECD).
Doterajšie výsledky poukazujú na to, že environmentálna produktivita a produktivita zdrojov v krajinách OECD stúpa. Hoci medzi jednotlivými krajinami sú výrazné rozdiely, rast HDP a ďalšie ukazovatele výstupov majú tendenciu predstihnúť rast environmentálnych vstupov do výrobného systému. Zvýšená environmentálna produktivita však nie je sprevádzaná absolútnym poklesom environmentálnej záťaže ani udržateľným využívaním niektorých prírodných zdrojov. Ukazovatele „zelenej ekonomiky“ je potrebné interpretovať s opatrnosťou. Ak by sme súčasnú „zelenú ekonomiku“ posudzovali iba podľa veľkosti priemyselných odvetví zapojených do produkcie environmentálnych tovarov a služieb, bola by pomerne malá. Ekonomické príležitosti, podnikanie a inovácie v spojení so zeleným rastom však môžu vznikať vo všetkých sektoroch, takže hodnotenie založené len na „zelenom“ priemysle by nezohľadňovalo ekonomickú dôležitosť aktivít súvisiacich so životným prostredím.
Tretia výzva envirorezortu z Programu Slovensko je zameraná na sanáciu území, ktoré boli v minulosti kontaminované predovšetkým priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou či poľnohospodárskou činnosťou. Na tento účel je vo výzve alokovaných vyše 186 miliónov 666-tisíc eur. Sanovať sa budú tie environmentálne záťaže, pri ktorých zo zákona prechádza povinnosť sanácie na štát.
Úplné znenie výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku je dostupné na webovom sídle www.itms2014.sk a www.eurofondy.gov.sk.