Vodná energia - malé vodné elektrárne
Vodná energia, podobne ako väčšina OZE, vzniká v dôsledku slnečnej aktivity, ktorá napomáha odparovaniu z vodných plôch, následne tvorbe vodnej pary, oblakov a nakoniec spätnému návratu na zemský povrch vo forme zrážok, čím sa vytvára uzavretý kolobeh vody. Energiu, ktorú voda takto produkuje, je potom možné využiť na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. Vodná energia je v Slovenskej republike najviac využívaný obnoviteľný zdroj energie na výrobu elektriny.
Pozitívne aspekty výstavby vodných elektrární:
- minimálna produkcia emisií, žiarenia a odpadov,
- šetrenie neobnoviteľných energetických zdrojov,
- príspevok k odvráteniu zmeny svetovej klímy (globálne otepľovanie).
Výstavba malých vodných elektrární (MVE) ako jedného (z hľadiska produkcie emisií) z najčistejších zdrojov energie má predovšetkým regionálny, resp. lokálny význam. Výstavba MVE nevyrieši vznikajúce problémy pri výrobe elektrickej energie, a to predovšetkým kvôli negatívnym vplyvom ich prevádzky na ekosystém toku. Príklady z praxe dokazujú, že realizáciou stavieb charakteru MVE vznikajú negatívne vplyvy predovšetkým na faunu a to hlavne na ichtyofaunu ako aj čiastočné narušenie kvality vody v toku, scenérie a estetických hodnôt krajiny.
Negatívne aspekty výstavby vodných elektrární:
- poloha samotnej stavby, súvisiaceho prehĺbenia alebo vzdutia v chránenom území (kategória A.I. celoslovenského hodnotenia tokov Štátnou ochranou prírody 2006 - má byť zverejnená na stránke MŽP SR), ale iba ak sa vplyvom MVE jeho stav zhorší,
- v niektorých regiónoch Slovenska je limitujúca aj poloha v nadpriemernej ichtyocenóze (kategória B.I. celoslovenského hodnotenia tokov Štátnou ochranou prírody 2006 - regionálne až celoslovensky špičkový úsek toku), takže ak sa tu MVE povolí, tak len s prísnymi nápravnými aj kompenzačnými opatreniami,
- prekročenie regionálneho limitu zachovať typický výrazne prúdiaci charakter toku na 80 percentách jeho horskej zóny, 70% podhorskej zóny a 50% nížinnej zóny" (po odčítaní všetkých dĺžok aktuálnych umelých vzdutí a prehĺbení v celej zóne toku),
- vznik novej neprekonateľnej migračnej bariéry rýb, kvôli ktorej sa ryby nedostanú do svojich potravných a rozmnožovacích biotopov nad MVE,
- prognózované závažné zhoršenie priaznivého stavu niektorých lokálne zistených cenných prírodných prvkov (biotopu, rastlinného či živočíšneho druhu, geologického útvaru) na neprijateľný (nepriaznivý) stav,
- nesplnenie environmentálnych podmienok schválenia MVE - nápravných opatrení zmenšujúcich vyššie menované negatívne vplyvy.
Ostatné prípady pripravovaných MVE (ak nehrozia tieto neprijateľné riziká, alebo pokiaľ navrhovateľ zmenou projektovej dokumentácie riziko odstránil podľa environmentálnych požiadaviek) by orgán ochrany prírody a krajiny, resp. orgán životného prostredia nemal riešiť zákazom výstavby.
