Hluk je každý nežiaduci, nepríjemný, rušivý alebo škodlivý zvuk, ktorý sa šíri prostredníctvom zvukových vĺn, ktorými sa prenáša akustická energia.
Environmentálny hluk je prirodzenou súčasťou aktivít človeka. Jeho prítomnosť v životnom prostredí je neodmysliteľne spojená s rôznymi formami dopravy, ale aj s mnohými pracovnými alebo mimopracovnými aktivitami. Hluk z dopravy je najčastejšie obťažujúci faktor pôsobiaci v čase určenom na relax a odpočinok, je v mnohých štúdiách označovaný ako dôvod prerušovaného spánku a problémov s nespavosťou a to najmä v letnom období. Hluková záťaž obyvateľstva z dopravy zahrňuje hluk z pozemných komunikácií, železníc a leteckej dopravy a preto je potrebná aj ich pravidelná aktualizácia v súvislosti s nárastom dopravnej infraštruktúry v SR. Európsky parlament a Rada preto vydali smernicu 2002/49/ES o posudzovaní a riadení environmentálneho hluku, ktorá bola transponovaná aj do zákona NR SR č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí.
Smernica má za cieľ znížiť škodlivé účinky pre ľudí vystavených environmentálnemu hluku. Na dosiahnutie tohto cieľa členské štáty museli prijať celý rad opatrení, najmä:
Smernica zaviedla aj nové pojmy a definície ako napr. environmentálny hluk, hlukové indikátory ,,Lden" a ,,Lnoc", hlukové mapy, ktoré majú presne vymedzené požiadavky a tiež termíny na ich vyhotovenie a ich aktualizáciu (každých 5 rokov). Ďalšie pojmy, ktoré charakterizujú hluk a podmieňujú jeho výsledné účinky sú napr. intenzita (hlasitosť), ktorú meriame v decibeloch (dB), frekvencia (výška – vyjadruje sa v herzoch Hz), trvanie pôsobenia hluku, typ hluku (napr. hluk ustálený, premenný, prerušovaný, impulzový) a pod.
V Slovenskej republike problematika hluku spadá do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, konkrétne pod Úrad verejného zdravotníctva SR.