Dátum poslednej aktualizácie20.12.2023
Národný lesnícky program (NLP) (2007)
Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
---|---|---|
Zásoba uhlíka viazaného v lesoch kontinuálne vzrástla, rovnako aj záchyty CO2 lesnými ekosystémami, resp. sú variabilné. | Zásoba uhlíka viazaného v lesoch mierne vzrástla, rovnako aj záchyty CO2 lesnými ekosystémami. | Zásoba uhlíka viazaného v lesoch mierne poklesla, rovnako aj záchyty CO2 lesnými ekosystémami. |
Procesom fotosyntézy rastliny pohlcujú atmosférický CO2 a uhlík v ňom obsiahnutý ukladajú vo svojich telách. Po odumretí rastlín sa znovu uvoľňuje do atmosféry, no časť z tohto uhlíka však vo forme nadložného humusu a korunového opadu ostáva relatívne dlho viazaná v ekosystéme. Množstvo uhlíka, ktoré sú jednotlivé ekosystémy schopné viazať, je však rôzne.
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Uhlík môže byť dlhodobo skladovaný v lesnej biomase a v lesnej pôde (v pôdnom humuse). Fixácia uhlíka v lesných ekosystémoch SR sa stanovuje na základe bilancie uhlíka v nadzemnej (stromy, bylinný kryt, nadložný humus) a podzemnej (korene, humus v pôde) časti lesa, vrátane zhodnotenia ťažby dreva a lesných požiarov. Význam má však aj životnosť výrobkov z dreva. Výrobky z najcennejších sortimentov viažu uhlík mnoho desiatok rokov, pričom v prípade využívania biomasy na energetické účely sa uhlík z dreva dostáva do atmosféry krátko po ťažbe.
Rok
|
Zásoba uhlíka v lesoch
|
||||
v živej biomase
|
v mŕtvej biomase
|
v pôde
|
|||
nadzemnej
|
podzemnej
|
mŕtve drevo
|
humus
|
||
mil. ton
|
|||||
2022
|
164,17
|
32,83
|
16,9
|
22,7
|
270,5
|
2021
|
165,69
|
33,14
|
16,9
|
22,7
|
270,5
|
2020
|
164,74
|
32,95
|
16,9
|
22,7
|
270,5
|
2019
|
164,21
|
32,84
|
16,9
|
22,7
|
270,5
|
2018
|
162,49
|
32,5
|
16,8
|
22,6
|
270,5
|
2015
|
161,24
|
32,25
|
16,7
|
22,5
|
270,5
|
2010
|
152,54
|
30,51
|
16,2
|
22,4
|
270,5
|
2005
|
142,96
|
28,59
|
15,3
|
20,4
|
270,5
|
2000
|
133,38
|
26,68
|
14,4
|
19,5
|
270,5
|
1990
|
111,87
|
22,37
|
12,2
|
16,7
|
270,5
|
Najvýznamnejšie antropogénne skleníkové plyny sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3). Patria medzi prirodzené zložky atmosféry, napriek tomu ich súčasnú koncentráciu v ovzduší významne ovplyvňuje ľudská činnosť. Znečisťovanie ovzdušia a z neho vyplývajúca zmena klímy predstavuje jeden z najvýznamnejších environmentálnych problémov ľudstva.
Prijatie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1992 (pre SR je platný od roku 1994) a Kjótskeho protokolu (KP) v roku 1997 (s platnosťou od roku 2005) má za cieľ dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá ešte nevyvoláva nebezpečné antropogénne interferencie s klimatickým systémom.
Podiel lesného hospodárstva na tvorbe oxidu uhličitého (ktorý sa dostáva do ovzdušia hlavne pri konverzii lesných plôch na ornú pôdu) je zanedbateľný. Naopak, lesné porasty sa v značnej miere podieľajú na záchytoch atmosférického oxidu uhličitého. Slovenská republika má plochu 49 034 km2, z toho je 41,3 % lesných plôch. V roku 2021 činil záchyt CO2 lesnými ekosystémami 6 300,31 Gg (6,3 mil. ton).
Ročný záchyt emisií CO2 lesnými ekosystémami na území Slovenska je pomerne variabilný a pohybuje sa v rozmedzí 1 800 – 10 300 Gg CO2, čo predstavuje zníženie celkových emisií oxidu uhličitého na Slovensku o 4 – 18 %.
1990 | 2005 | 2015 | 2020 | 2021 | |
Celkové emisie CO2 |
73 738,67
|
50 666,31
|
40 869,58
|
37 187,89
|
41 226,49
|
Záchyty CO2 lesnými ekosystémami |
-8 243,35
|
-1 831,42
|
-3 897,01
|
-6 458,10
|
-6 300,31
|
Emisie CO2 net |
64 405,87
|
45 916,29
|
35 113,75
|
29 492,56
|
33 568,66
|
Zásoba uhlíka viazaného v lesnej biomase (okrem pôdy) v štátoch Európy
Zdroj: NLC (z údajov správy FOREST EUROPE: State of Europe´s Forests, 2020)