Tlačiť
PDF
Počet dopravných nehôd a počet usmrtených a zranených osôb v dôsledku dopravnej prevádzky
Dátum poslednej aktualizácie14.11.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet dopravných nehôd v cestnej premávke (vrátane krajov), v železničnej doprave, počet usmretených a zranených osôb.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
„Vízia nula“ (tiež „Vízia 0“, anglicky „Vision Zero“) je medzinárodnou víziou, ktorá považuje za neprijateľné, aby došlo k usmrteniu alebo vážnemu zraneniu účastníkov cestnej premávky pri dopravných nehodách.
Pri stanovení kvantitatívneho cieľa zníženia dopravnej nehodovosti na národnej úrovni je potrebné postupovať v súlade so spoločným prístupom EÚ. Na tomto základe boli stanovené dva strednodobé strategické ciele pre SR na obdobie rokov 2021 – 2030 a jeden dlhodobý strategický cieľ na obdobie do roku 2050.
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 1:
Zníženie počtu usmrtených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR usmrtených 224 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 112 usmrtených a menej.
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 2:
Zníženie počtu ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR ťažko zranených 914 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 457 ťažko zranených a menej.
DLHODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ „VÍZIA NULA“:
Zníženie počtu usmrtených osôb a ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR na nulový počet do roku 2050.
V záujme dosiahnutia reálneho zníženia dopravnej nehodovosti a jej následkov je potrebné sledovať priebežné plnenie strednodobých strategických cieľov na ročnej báze, ktorých medziročné poklesy sledovaných hodnôt by mali dosahovať pri rovnomernom vývoji priemerne 5 % ročne, aby sa zamedzilo jednorazovému výraznému poklesu na konci sledovaného obdobia.
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
V oblasti dopravy vláda:
-
zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Kľúčová otázka
Znižuje sa počet dopravných nehôd?Kľúčové zistenia
- Počet dopravných nehôd v období rokov 2005 – 2008 sa pohyboval sa na úrovni 60 000 nehôd ročne. Od roku 2009 počet nehôd zaznamenal výrazný pokles (z dôvodu legislatívnych zmien). V roku 2022 tento pokles predstavoval 79,9 % oproti roku 2005 a v porovnaní s rokom 2009 je to pokles o 53,6 %.
- Počet dopravných nehôd v roku 2022 oproti roku 2021 narástol o 1,5 %.
- Medziročný nárast (2021 – 2022) o 7,9 % bol zaznamenaný v počte usmrtených osôb, 7,1 % ľahko zranených a 1,5 % ťažko zranených osôb.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena | Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa |
|---|---|---|---|
 |
 |
 |
|
| V rozmedzí rokov 2005 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý trend a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien. | Počet dopravných nehôd sa pohyboval v rozmedzí 12 000 - 14 000 nehôd. |
Bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022) nárast v počte nehôd, ako aj v počte usmrtených a zranených osôb.
|
Primárny kvantitatívny cieľ v podobe zníženia počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách do roku 2030 v porovnaní s referenčným rokom 2020 je dosiahnuť úroveň 112 usmrtených osôb.
|
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Medzi priame vplyvy v sektore dopravy, ktoré bezprostredne pôsobia na ľudskú populáciu a všetky zložky životného prostredia patrí dopravná nehodovosť.
Počas sledovaného obdobia (2005 – 2020) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. K poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
V období rokov 2015 – 2022 v členení podľa krajov, došlo k poklesu v počte nehôd v Bratislavskom kraji, nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji.
Počas sledovaného obdobia (2005 – 2020) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. K poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
V období rokov 2015 – 2022 v členení podľa krajov, došlo k poklesu v počte nehôd v Bratislavskom kraji, nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji.
V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 60 nehôd ročne.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Počet usmrtených osôb cestnou dopravou (People killed in road accidents)