Tlačiť
PDF
Počet prepravených osôb a výkony v osobnej doprave
Dátum poslednej aktualizácie21.12.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.
6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
V oblasti dopravy vláda:
-
prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov. Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
-
vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
-
zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Cestná doprava:
-
vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry
Železničná doprava:
-
vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)
Verejná osobná preprava:
-
v spolupráci so samosprávou pripraví podmienky pre plnohodnotný štart a fungovanie Národnej dopravnej autority, ktorá bude tvoriť základ pre zjednotenie a zjednodušenie podmienok cestovania verejnou osobnou dopravou v rámci celej Slovenskej republiky
-
podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy za účelom zníženia využívania individuálnej automobilovej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kvalitu života v sídlach Slovenskej republiky. Opatrenia reformy verejnej osobnej dopravy budú zamerané predovšetkým na koordináciu a integráciu dopravy, budovanie prestupných terminálov, ako aj v celkovom poskytovaní zvýšenej kvality dopravných služieb
-
vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispejeme k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal
Intermodálna doprava
-
v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
-
podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, aké sú železničná a vodná
Cyklodoprava
-
v spolupráci so samosprávou aktívne podporovať budovanie cyklistických ciest, a tým zvýšiť podiel bezpečnej cyklodopravy v tých lokalitách, ktoré sú na to vhodné
-
zabezpečí vypracovanie koncepčného dokumentu na podporu rozvoja cyklistickej dopravy, ktorou sa zreviduje a aktualizuje Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike
Civilné letectvo:
-
nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť
Vnútrozemská plavba:
-
vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
-
prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?Kľúčové zistenia
- Počet prepravených osôb vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy v období rokov 2005 – 2022 mal kolísavý trend s významným poklesom v roku 2020, ktorý bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19. Od roku 2021 došlo k nárastu v počte prepravených osôb, ktorý pretrvával aj v roku 2022. Medziročný (2021 – 2022) nárast v počte prepravených osôb predstavoval 19,8 %.
- Prepravné výkony osobnej dopravy v sledovanom období 2005 – 2022 mali klesajúci trend, okrem nárastov v železničnej doprave do roku 2020. V rokoch 2020 – 2022 výkony v osobnej preprave začali postupne narastať a medziročne (2021 – 2022) stúpli o 47,6 %.
- Preprava osôb mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia rokov 2005 – 2022 zaznamenala mierny nárast o 2,2 %, s významným poklesom v roku 2020. Popredné miesto si naďalej zachováva autobusová doprava.
- Nárast počtu prepravených osôb a výkonov individuálnou automobilovou dopravou v sledovanom období rokov 2005 – 2019 predstavoval 10,1 %. Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.
- Podiel prepravených osôb verejnou osobnou dopravou v roku 2022 predstavoval – MHD – 61,4 %, cestná verejná doprava – 27,4 % a železničná 11,2 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Počet prepravených osôb mal vyrovnaný trend. Prepravné výkony zaznamenali mierny pokles. | Počet prepravených osôb postupne narastal s miernymi medziročnými výkyvmi. Prepravné výkony mali rastúci trend. V roku 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 bol zaznamenaný pokles v počte prepravených osôb a prepravných výkonov vo verejnej osobnej doprave. | Medzi rokmi 2021 – 2022 došlo k nárastu počtu prepravených osôb a výkonov vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy. Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny tzv. lockdown-ov dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy.
V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2022 preprava osôb vo verejnej cestnej doprave medziročne (2021 – 2022) narástla o 11,2 %, ale oproti roku 2005 poklesla o 62,9 %. Železničná osobná doprava v sledovanom období rokov 2005 – 2022 zaznamenala mierne nárasty počtu prepravených osôb (napr. aj zvýhodnením železničnej dopravy pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá však bola v roku 2020 zrušená). V roku 2022 medziročný nárast (2021 – 2022) predstavoval 47,1 % a počet prepravených osôb dosiahol 68 000 tis. osôb čo je približne na úrovni roku 2016. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2022 oproti roku 2021 zaznamenal nárast o 27,4 % a 41,1 % pokles oproti roku 2005. V sledovanom období (2005 – 2022) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (z 1 716 tis. v roku 2005 na 502 tis. v roku 2022). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008 (4 176 tis. osôb).
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2022 preprava osôb vo verejnej cestnej doprave medziročne (2021 – 2022) narástla o 11,2 %, ale oproti roku 2005 poklesla o 62,9 %. Železničná osobná doprava v sledovanom období rokov 2005 – 2022 zaznamenala mierne nárasty počtu prepravených osôb (napr. aj zvýhodnením železničnej dopravy pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá však bola v roku 2020 zrušená). V roku 2022 medziročný nárast (2021 – 2022) predstavoval 47,1 % a počet prepravených osôb dosiahol 68 000 tis. osôb čo je približne na úrovni roku 2016. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2022 oproti roku 2021 zaznamenal nárast o 27,4 % a 41,1 % pokles oproti roku 2005. V sledovanom období (2005 – 2022) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (z 1 716 tis. v roku 2005 na 502 tis. v roku 2022). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008 (4 176 tis. osôb).
Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2022 zaznamenali výraznejší pokles v roku 2020 a po tomto roku začali mierne narastať. V roku 2022 oproti roku 2021 výkony cestnej osobnej dopravy narástli o 23 % a v porovnaní s rokom 2005 je to pokles o 56,4 %. Zatiaľ čo v roku 2005 výkony boli na úrovni 7 500 mil. oskm, v roku 2022 sa pohybovali na úrovni 3 100 mil. oskm. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2022 zaznamenali medziročný (2021 – 2022) nárast o 63,5 % a oproti roku 2005 narástli o 53,7 %. Výkony leteckej osobnej dopravy zaznamenali medzi rokmi 2005 – 2022 kolísavý trend s významnými poklesmi v rokoch 2010 a 2020. V roku 2022 významne narástli (v súvislosti so zrušením všetkých obmedzení spojených s pandémiou COVID-19) a dosiahli 832 mil. oskm, čo bolo na úrovni roku 2010.
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V mestách, kde podniky MHD neprevádzkujú prepravu osôb, zabezpečujú dopravu spravidla podniky cestnej dopravy resp. súkromníci.
Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení v roku 2020 nastal prepad mobility aj vo verejnej cestnej doprave. Za časové obdobie rokov 2005 – 2022 v dopravných podnikoch poklesol počet prepravených osôb o 5,5 %. V roku 2022 bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022) nárast v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 43,8 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenávala medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 10,5 %. Výkony individuálnej dopravy, v rovnakom období tiež zaznamenali nárast o 10,7 %.
Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2022 (bez individuálnej dopravy) predstavoval – cestná verejná doprava – 27,4 %, MHD – 61,4 % a železničná doprava – 11,2 %.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)
Eurostat: Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
Eurostat: Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)