Tlačiť
PDF
Bilancia dusíka a fosforu v poľnohospodárskej pôde
Dátum poslednej aktualizácie28.10.2021
Definícia indikátora
Indikátor popisuje vývoj bilancií dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14: Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14: Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
- Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
- Pôdoochranné minimalizačné technológie.
- Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
- Podpora zvýšenia živočíšnej výroby, ktorej deficitom trpí aj zdroj organickej hmoty v pôde.
- Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
- Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
- Postupy tzv. konzervačného poľnohospodárstva (ponechanie veľkého množstva rastlinných zvyškov na povrchu pôdy alebo udržiavanie trvalého rastlinného porastu dlhoročnými plodinami).
- Šetrné pestovateľské technológie.
- Využitie rezistentných odrôd a používanie certifikovaného množiteľského materiálu.
- Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
- Podpora diverzity plodín na zabezpečenie udržateľnej produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
- Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
- Podpora využitia starých krajových odrôd (napr. starých odrôd ovocných drevín) lokálne lepšie adaptovaných v rámci budovania krajinných prvkov využívajúcich nelesnú drevinovú vegetáciu.
- Podpora šľachtenia a výroby osív, ktoré budú vhodné do zmenených klimatických podmienok.
- Zabezpečenie odrôd slovenského šľachtenia –podpora slovenského šľachtenia a následne vytvorenie domácich odrôd adaptabilných do našich klimatických podmienok (teplomilné a odolné voči suchu), ktoré budú zárukou dosiahnutia stabilnejších úrod.
- Zavádzanie integrovaných metód kontroly škodcov v poľnohospodárstve.
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
- Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
- Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
- Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
- Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
- Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
- Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
- V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
- Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.
Kľúčová otázka
Darí sa dosahovať bilančnú rovnováhu dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach?Kľúčové zistenia
- Mierny nárast aplikácie priemyselných dusíkatých hnojív do pôdy po roku 2005 spôsobil kladnú bilanciu dusíka v poľnohospodárskych pôdach, ktorá v roku 2019 predstavovala hodnotu 63,3 kg/ha.
- Bilancia fosforu počas rokov 2005 až 2019 dosahovala zápornú hodnotu, ktorá v roku 2019 predstavovala - 3,1 kg/ha poľnohospodárskej pôdy.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
|
Od roku 2005 bola v poľnohospodárskych pôdach zaznamenaná kladná bilancia dusíka s prevažne kolísavým trendom a záporná bilancia fosforu. |
Od roku 2015 bilancia dusíka zaznamenala kladnú a bilancia fosforu zápornú hodnotu. |
Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancie dusíka v poľnohospodárskych pôdach. Záporná bilancia fosforu sa oproti roku 2018 znížila. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Hmotnostná bilancia živín je dôležitá z pohľadu hodnotenia stability systému. Vyjadruje vzťah medzi spotrebou živín v poľnohospodárstve, čo sa odráža na kvalite životného prostredia a na zásobách prirodzených živín v pôde. Trvalý prebytok dodávaných živín indikuje potenciálne riziko vzniku environmentálnych problémov – ohrozenie kvality podzemných a povrchových vôd, čo predstavuje potenciálne riziko pre vodné ekosystémy a riziko eutrofizácie vôd. Trvalý nedostatok predstavuje zase riziko vyčerpávania prirodzených živín z pôdy. Indikátor bilancie živín indikuje len možný dôsledok v životnom prostredí, pre poznanie reálneho dôsledku je potrebné poznať celkové hospodárenie s dusíkom resp. živinami na farme, typ pôdy, klimatické pomery.