Ubytovacie zariadenia

Najvyššiu turistickú intenzitu (počet lôžok na 1 obyvateľa) dlhodobo vykazuje Žilinský kraj, nasledovaný Prešovským a Bratislavským krajom. Na opačnom konci sa nachádza Nitriansky, Košický a Trenčiasky kraj. 

Najdôležitejším realizačným predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu v príslušnom území je stav infraštruktúry obsahovo zahŕňajúci kvantitatívnu a kvalitatívnu charakteristiku ubytovacích a stravovacích zariadení i ostatných doplnkových služieb. Najdôležitejšie postavenie majú ubytovacie zariadenia, ktorých využívanie turistickými návštevníkmi, v bezprostrednej závislosti od ich dĺžky pobytu, vytvára predpoklady pre využívanie i ostatných doplnkových služieb, zvyšuje atraktivitu turistických lokalít i úroveň realizovaných výdavkov turistických návštevníkov.

Po masívnych investíciách sa v posledných rokoch kvalitatívna úroveň ubytovania v slovenskom cestovnom ruchu výrazne zlepšila. Problémom hotelov však zostáva, že len málo z nich patrí k zahraničným hotelovým sieťam alebo má zahraničný manažment a zároveň skutočnosť, že nie sú napojené na medzinárodné hotelové siete, ktoré využívajú efektívny rezervačný systém a majú stabilnú kvalitu služieb.
 
Plošné rozloženie ubytovacích zariadení sa výrazne územne prekrýva s územím s najväčšou koncentráciou lokalizačných činiteľov cestovného ruchu, či už prírodných (národné parky, chránené krajinné oblasti) alebo kultúrno-historických atraktivít v rámci Slovenskej republiky plošne pokrývajúcich predovšetkým územia Žilinského, Prešovského a Banskobystrického kraja. Viac ako dve tretiny kapacity ubytovacích zariadení v Žilinskom kraji je sústredená na území okresov Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin a Žilina, viac ako polovica kapacity ubytovacích zariadení v Prešovskom kraji je sústredená na území okresu Poprad a viac ako tretina kapacít ubytovacích zariadení v Banskobystrickom kraji je sústredená na území okresov Brezno a Banská Bystrica. Najvyššia plošná koncentrácia kapacít ubytovacích zariadení v rámci Slovenskej republiky tak zahŕňa kompaktné súvislé územie oblasti Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry s priľahlými priestormi Popradskej, Liptovskej, Turčianskej kotliny a Horehronského podolia.
 
Najnavštevovanejšou oblasťou je sever Slovenska, kde v Prešovskom a Žilinskom kraji ubytovacie zariadenia zaznamenávajú ročne spolu 4 – 5 mil. prenocovaní, čo predstavuje približne 40 % z celkového počtu prenocovaní na Slovensku. Najvyššiu dynamiku vývoja však zaznamenávajú ubytovacie zariadenia v Bratislavskom kraji, kde už v súčasnosti sa prejavuje nedostatok ubytovacích kapacít predovšetkým v hoteloch vyšších kategórií. Zároveň je však možné konštatovať, že prenocovania v Bratislavskom kraji majú krátkodobý charakter s tým, že sa tu zaznamenáva najnižšia priemerná dĺžka pobytu presahujúca iba niečo viac ako 2 prenocovania. V ostatných krajoch tento ukazovateľ vykazuje v zásade vyrovnanú tendenciu.

Pozitívny vývoj v oblasti devízových príjmov za aktívny zahraničný cestovný ruch však nie je podporený vývojom v oblasti štatistiky výkonov ubytovacích zariadení, teda tak v počte ubytovaných návštevníkov v našich ubytovacích zariadeniach, ako aj ich počtu prenocovaní. Zlepšenie v tejto oblasti je dôležité vzhľadom na potrebu udržania dlhodobejšieho, perspektívneho vývoja, nakoľko zvyšovanie počtu prenocovaní znamená predlžovanie pobytov, lepšie využívanie existujúcich kapacít, čo v ekonomickom vyjadrení sa prejaví vo zvýšených devízových príjmoch a v raste ich podielu na HDP.