Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Priemerná ročná teplota vzduchu

Dátum poslednej aktualizácie13.12.2023

Téma

Zmena klímy

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje pozorovateľný vývoj priemernej ročnej teploty vzduchu ako jedného z negatívnach prejavov zmeny klímy na území SR

Jednotka indikátora

°C, mm, %

Metadáta

Kľúčová otázka

Aký je pozorovateľný vývoj teploty vzduchu?

Kľúčové zistenia

  • Rok 2022 skončil na takmer na celom území Slovenska ako nadnormálne teplý (na západe krajiny a v južných okresoch stredného a východného Slovenska až silno nadnormálne teplý) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020 s odchýlkami +0,3 °C až +1,3 °C.
  • Na základe územného priemeru SR (9,9 °C) rok 2022 skončil ako 4. najteplejší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +2,1 °C od priemeru z rokov 1961 – 1990, resp. +1,6 °C od 1981 - 2010, resp. 1,0 °C od 1991 – 2020. Najvyššiu priemernú ročnú teplotu vzduchu sme zaznamenali v Bratislave na letisku 12,4 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte - 2,4 °C. Ostatné 3 najteplejšie roky (z pohľadu ročnej teploty vzduchu) boli v rokoch 2014 (10,2 °C), 2019 (10,1 °C) a 2018 (10,1 °C).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_sad
Zaznamenaný bol nárast priemernej ročnej teploty. Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy vrátane nárastu priemernej ročnej teploty Posledný rok bol z hľadiska priemernej ročnej teploty veľmi výrazný.

 

 

 

Sumárne zhodnotenie

Priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku za 2022

Zdroj: SHMÚ

Odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu za rok 2022 od normálu 1991 – 2020

Zdroj: SHMÚ

Podrobné zhodnotenie

Priemerná ročná teplota vzduchu (1951 – 2022)

 

Územný (Slovensko) priemer januárovej teploty vzduchu v roku 2022 (-0,6 °C) bol 12. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +1,5 °C v porovnaní s obdobím 1991 – 2020  (resp. +3,0 °C, 1961 – 1990, +2,0 °C, 1981 – 2010). Január 2022 bol teplotne normálny (odchýlky -2 °C až +2 °C) na strednom a východnom Slovensku, len na západnom Slovensku bol až teplotne nadnormálny (odchýlky +2,1 °C až +3,5 °C). Najvyššiu hodnotu priemernej januárovej teploty vzduchu (2,9 °C) sme zaznamenali v Bratislave na letisku čo je o +2,6 °C viac ako je priemerná hodnota z obdobia 1991 – 2020 (+4,3 °C, 1961 – 1990, resp. o +3,2 °C,1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (-11,8 °C) na Lomnickom štíte, čo predstavuje  -1,7 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (-0,6 °C, 1961 – 1990, resp. - 1,4 °C, 1981 – 2010).

 

Územný (Slovensko) priemer februárovej teploty vzduchu v roku 2022 (2,4 °C) bol 11. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +2,9 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,7 °C, 1961 – 1990, resp. +3,5 °C, 1981 – 2010). Február v roku  2022 bol teplotne nadnormálny (odchýlky +2,1 °C až +3,0 °C) až silno nadnormálny (odchýlky +3,1 °C až +5,0 °C) najmä v západoslovenskom kraji (okrem Trenčianskeho kraja), teplotne normálny (odchýlky -1,5 °C až +2,0 °C) iba v oblasti Tatier. Najvyššiu hodnotu priemernej februárovej teploty vzduchu (5,5 °C) sme zaznamenali v Bratislave na letisku čo predstavuje +3,6 °C odchýlku od 1991 – 2020 (resp. +4,6 °C, 1961 – 1990,  +4,3 °C, 1981 – 2010, najnižšiu (- 10,9 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku -0,3 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,4 °C, +3,0 °C, 1961 – 1990, resp. +0,3 °C, 1981 – 2010.

Územný (Slovensko) priemer marcovej teploty vzduchu v roku 2022 (3,1 °C) bol 34. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou -0,4 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,4 °C, 1961 ‑ 1990, resp. 0,0 °C od 1981 – 2010).

Marec v roku 2022 bol teplotne normálny (odchýlky -2 °C až 1,5 °C) v porovnaní s obdobím 1991 - 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej marcovej teploty vzduchu (6,4 °C) sme zaznamenali v Bratislave (na Kolibe) čo predstavuje +0,7 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (resp. +1,7 °C, 1961 – 1990, +1,2 °C, 1981 - 2010, najnižšiu (-8,9 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku 0,0 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (resp. +0,3 °C, 1961 – 1990, +0,3 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer aprílovej teploty vzduchu v roku 2022 (7,2 °C) bol 59. najvyšší (14. najnižší) aspoň od roku 1951 (resp. 20 najnižší od roku 1931) s odchýlkou -2,2 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020  (resp. -1,0 °C, 1961 – 1990, resp. -1,6 °C od 1981 – 2010). Apríl v roku 2022 bol teplotne podnormálny (odchýlky -2,5 °C až – 1,1 °C) na strednom Slovensku a krajnom juhovýchode až silno podnormálny (odchýlky -4 °C až -2,6 °C) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej aprílovej teploty vzduchu (10,3 °C) sme zaznamenali v Bratislave (na letisku), čo predstavuje -1,4 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,1 °C 1961 – 1990, resp. -0,8 °C, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (‑6,5 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku -1,7 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (resp. - 0,8 °C, 1961 – 1990, resp. -1,1 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer májovej teploty vzduchu v roku 2022 (14,9 °C) bol 13. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +0,9 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (resp. +1,8 °C, 1961 – 1990, +1,0 °C, 1981 – 2010).  Máj v roku 2022 bol teplotne normálny (odchýlky -1,5 °C – 1,5 °C) takmer na celom území Slovenska (okrem Bratislavského kraja a krajného juhu Trnavského a Nitrianskeho kraja, kde bol teplotne nadnormálny t, j, s odchýlkami +1,6 °C až +2,5 °C). Najvyššiu hodnotu priemernej májovej teploty vzduchu (18,2 °C) sme zaznamenali v Hurbanove, čo predstavuje +1,6 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020  (+2.6 °C, 1961 – 1990, resp. +1,6 °C 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (+0,4 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku +0,6 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,4 °C, 1961 – 1990, +0,7 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer júnovej teploty vzduchu v roku 2022 (20,0 °C) bol 3. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +2,3 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,9 °C, 1961 – 1990, resp. +3,2 °C, 1981 – 2010). Jún 2022 bol teplotne silno nadnormálny (+2,1 °C až +3 °C) prakticky na celom území Slovenska, miestami nadnormálny (odchýlky +1,1 °C až 2° C) na severe Záhoria a lokálne v Nitrianskom kraji v porovnaní s hodnotami z obdobia  1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej júnovej teploty vzduchu (22,6 °C) sme zaznamenali v Hurbanove, čo predstavuje +2,3 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,9°C, 1961 – 1990, resp. +3,2 °C, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (5,7 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku +2,2 °C, 1991 – 2020 (+3,8°C, 1961 – 1990, resp. +3,3 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer júlovej teploty vzduchu v roku 2022 (20,6 °C) bol 7. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +1,2 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,9 °C,   1961 – 1990, resp. +1,7 °C, 1981 – 2010. Júl v roku 2022 bol teplotne silno nadnormálny (odchýlky +1,6 °C až +2,5 °C) v južnej polovici stredoslovenského kraja, juhovýchode Nitrianskeho a prevažne na juhu Košického kraja. Na ostatnom území (v Bratislavskom, v Trnavskom a na juhu Prešovského kraja) teplotne nadnormálny (odchýlky +1,1 °C až +1,5 °C). Na ostávajúcom území (najmä v severných okresoch Žilinského a Prešovského kraja) teplotne normálny (odchýlky -1,0 °C až +1,0 °C). Najvyššiu hodnotu priemernej júlovej teploty vzduchu (23,6 °C) sme zaznamenali v Želiezovciach nemá odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (nemá, 1961 – 1990, resp. nemá, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (5,9 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje +0,7 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,5°C, 1961 – 1990, resp. +1,3 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer augustovej teploty vzduchu v roku 2022 (20,9 °C) bol 4. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +2,0 °C od priemeru hodnôt z obdobia rokov 1991 – 2020 (+3,9°C, 1961 – 1990, resp. +2,7 °C, 1981 – 2010). August v roku 2022 bol takmer na celom území Slovenska teplotne silno nadnormálny (odchýlky +1,6 °C až +2,5 °C), na krajnom juhu Košického kraja (lokálne aj Banskobystrického kraja) až teplotne mimoriadne nadnormálny (odchýlky viac ako +2,5 °C) v porovnaní s hodnotou dlhodobého priemeru z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej augustovej teploty vzduchu (23,5 °C) sme zaznamenali v Milhostove, čo predstavuje +2,8 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+4,9 °C, 1961 – 1990, resp. +3,7 °C, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (7,6 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku +2,0 °C, 1991 – 2020 (+3,9 °C, 1961 – 1990, resp. +2,8 °C, 1981 – 2010.

Územný (Slovensko) priemer septembrovej teploty vzduchu v roku 2022 (13,2 °C) bol 41. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou -0,6 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (-0,1°C, 1961 – 1990, resp. -0,3 °C, 1981 – 2010). September v roku 2022 bol teplotne prevažne normálny (odchýlky -1 °C až 1 °C), miestami teplotne podnormálny (odchýlky -2,0 °C až -1,1 °C) a to prevažne v Bratislavskom kraji na severe Trnavského kraja, lokálne v Banskobystrickom a v Žilinskom kraji, ojedinele v Košickom kraji v porovnaní s hodnotami normálu z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej septembrovej teploty vzduchu (15,7 °C) sme zaznamenali v Bratislave na letisku čo predstavuje -0,5 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, +0,3 °C (1961 – 1990), resp. -0,2 °C (1981 – 2010), resp. v Hurbanove (15,7 °C) -0,4°C (1991 – 2020), +0,2 °C (1961 – 1990), - 0,1 °C (1981 – 2010). Najnižšiu hodnotu (- 0,4 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku -2,1 °C (1991 – 2020), -1,6 °C (1961 – 1990), resp. -1,6 °C (1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer októbrovej teploty vzduchu v roku 2022 (10,6 °C) bol 5. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +1,9 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,3°C, 1961 – 1990, +2,1°C, 1981 – 2010). Október v roku 2022 bol teplotne silno nadnormálny (odchýlky +2,1 °C až  +3,5 °C) najmä v Bratislavskom kraji, v severných častiach Trnavského a Nitrianskeho kraja ako aj v oblasti Kysuce, Oravy a Tatier, lokálne aj na strednom Slovensku. Na ostatnom území bol teplotne nadnormálny (odchýlky +1,1 °C až  +2,0 °C). Najvyššiu hodnotu priemernej októbrovej teploty vzduchu (12,9 °C) sme zaznamenali v Žihárci čo predstavuje +1,7 °C odchýlku od hodnôt priemeru z obdobia 1991 – 2020 (+3,0 °C, 1961 – 1990, resp. +2,7 °C, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (1,3 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku +2,9 °C, 1991 – 2020, resp. +3,1 °C, 1961 – 1990 a +3,1 °C, 1981 – 2010.

Územný (Slovensko) priemer novembrovej teploty vzduchu v roku 2022 (4,8 °C) bol 21. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +0,8 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,9 °C, 1961 – 1990, resp. +1,7 °C, 1981 – 2010). November v roku 2022 bol teplotne normálny (odchýlky -1 °C až 1 °C) na celom území Slovenska len v Bratislavskom, v Banskobystrickom a lokálne aj v Košickom kraji, resp. v Tatrách nadnormálny (odchýlky +1,1 °C až +2,0 °C) v porovnaní s priemerom hodnôt z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu priemernej novembrovej teploty vzduchu (7,0 °C) sme zaznamenali v Bratislave na letisku čo predstavuje +1,3 °C odchýlku od hodnôt priemeru z obdobia 1991 – 2020 (+2,6°C, 1961 – 1990, resp. +2,1 °C, 1981 – 2010, najnižšiu hodnotu (-4,1 °C) na Lomnickom štíte čo predstavuje odchýlku +1,2 °C, 1991 – 2020 (+2,5°C, 1961 – 1990, resp. +2,4  °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer decembrovej teploty vzduchu v roku 2022 (0,6 °C) bol 17. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +1,6 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,3°C, 1961 – 1990, resp. +2,1 °C, 1981 – 2010).  December v roku 2022 bol teplotne normálny (odchýlky -1 °C až +1 °C) najmä  v Bratislavskom, Trenčianskom, Žilinskom kraji, v severných okresoch Banskobystrického kraja a v západnej polovici Prešovského kraja. Na ostatnom území bol teplotne nadnormálny (odchýlky +1,6 °C až +3,0 °C) t. j. v Nitrianskom, južných okresoch Banskobystrického kraja, na západe a východe Košického a Prešovského kraja. Najvyššiu hodnotu priemernej decembrovej teploty vzduchu (2,6 °C) sme zaznamenali v Nitre-Janíkovce, resp. v Hurbanove tiež 2,6°C, čo v Nitre predstavuje +1,9 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020  (nemá, 1961 – 1990, resp. +2,4 °C, 1981 – 2010, pre Hurbanovo +1,8 °C, 1991 – 2020, (+2,6°C, 1961 – 1990, resp. +2,3 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (zima) v roku 2021/2022 (0,4 °C) bol 9. najvyšší aspoň od roku 1951 (resp. od roku 1931) s odchýlkou +1,5 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,7 °C, 1961 – 1990, resp. +2,1 °C, 1981 – 2010). Zima z obdobia. 2021/2022 bola teplotne normálna (odchýlky -1 až 1,5 °C) v Žilinskom, v severnej polovici Banskobystrického, v Košickom a v Prešovskom kraji. Teplotne nadnormálna bola v Nitrianskom a vo východnej časti Trenčianskeho kraja (odchýlky +1,6 °C až +2 °C), prevažne silno nadnormálna v Bratislavskom a v Trnavskom kraji (odchýlky +2,1 °C až +3 °C) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu za zimu 2021/2022 sme zaznamenali v Bratislave, v Mlynskej doline 3,8 °C čo predstavuje +2,7 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (nemá, 1961 – 1990, resp. nemá, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -10,7 °C čo predstavuje -0,9 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,1 °C, 1961 – 1990, resp. -0,5 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (jar) v roku 2022 (8,4 °C) bol 34. najteplejšia aspoň od roku 1951 s odchýlkou -0,6 °C od priemeru hodnôt z obdobia rokov 1991 – 2020 (+0,4 °C, 1961 – 1990, resp. -0,2 °C, 1981 – 2010). Najvyššiu hodnotu za sezónu (jar) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 11,3 °C, čo predstavuje 0,0 °C odchýlku priemer od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,3 °C, 1961 – 1990, resp. +0,4 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -5,0 °C, čo predstavuje -0,4 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,3 °C, 1961 – 1990, resp. -0,1 °C, 1981 – 2010). Jar v roku 2022 bola celom území Slovenska teplotne normálna (odchýlky -1,5 °C až +1,3 °C), v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020.

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (leto) v roku 2022 (20,5 °C) bol 1. najvyšší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +1,8 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,6 °C, 1961 – 1990, resp. +2,5 °C, 1981 – 2010). Leto v roku 2022 bolo teplotne silno nadnormálne (odchýlky +1,7 °C až +2,7 °C) takmer na celom území Slovenska okrem krajného západu (Záhorie), resp. Kysuce a Orava v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu za sezónu (leto) sme zaznamenali v Hurbanove 23,1 °C, čo predstavuje +1,9 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,6 °C, 1961 – 1990, resp. +2,7 °C, 1981 – 2010). Najnižšiu na Lomnickom štíte 6,4 °C čo predstavuje +1,6 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,4 °C, 1961 – 1990, resp. +2,5 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (jeseň) v roku 2022 (9,5 °C) bol 11. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +0,7 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,4°C, 1961 – 1990, resp. +1,2 °C, 1981 – 2010). Jeseň v roku 2022 bola v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020 teplotne normálna (odchýlky -1 °C až +1 °C). Najvyššiu hodnotu za sezónu (jeseň) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 11,8 °C, čo predstavuje +1,0 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,9 °C, 1961 – 1990, resp. +1,4 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -1,1 °C čo predstavuje +0,7 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,3 °C, 1961 – 1990, resp. +1,3 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer za rok (2022) ako celok (9,8 °C) bol 4. najvyšší aspoň od roku 1951 (resp. už od roku 1931) s odchýlkou +1,0 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,1 °C, 1961 – 1990, resp. +1,5 °C, 1981 – 2010). Rok 2022 (ročná hodnota priemernej teploty vzduchu) bol z porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020 teplotne nadnormálny (odchýlky +0,6 °C až +1,0 °C), v južnej polovici Slovenska miestami až teplotne silno nadnormálny (odchýlky +1,1 °C až +1,5 °C). Najvyššiu hodnotu za obdobie (rok) 2022 sme zaznamenali v Bratislave na letisku 12,4 °C, čo predstavuje +1,3 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,6 °C, 1961 – 1990, resp. +1,8 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -2,4 °C čo predstavuje +0,5 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,5 °C, 1961 – 1990, resp. +1,0 °C, 1981 – 2010).

 

Letné, tropické a dni s 35 °C a viac, ľadové, mrazové a arktické dni, vlny tepla a chladu (1951 – 2022)

V roku 2022 sme zaznamenali prvý letný deň (LD, tmax ≥ 25 °C) na území Slovenska 03 .05., (na západnom Slovensku (Hurbanovo a Veľké Ripňany), posledný 15. 09. (prevažne v južných okresoch Slovenska). Najdlhšiu periódu po sebe idúcich letných dní na Slovensku sme zaznamenali v čase od 13. 07. do 31. 08. 2022 v celkovom počte 50 (Orechová). Maximálny počet dní, kedy aspoň na 1 meteorologickej stanici sme zaznamenali letný deň, dosiahol 123. Najviac letných dní sme zaznamenali na juhu stredného Slovenska v Dudinciach (107), čo predstavuje nárast o 15 – 16 dní oproti hodnote z obdobia 1991 – 2020.

V roku 2022 sme zaznamenali prvý tropický deň (TD, tmax ≥ 30 °C) na území Slovenska 12. 05., (v južných okresoch Slovenska), posledný 08. 09. 2022 (na západnom Slovensku v Gabčíkove). Najdlhšiu periódu po sebe idúcich tropických dní sme pozorovali na západe krajiny v Dolných Plachtinciach (13) v období 22. 06. – 04. 07. 2022. Maximálny počet dní, kedy aspoň na 1 meteorologickej stanici sme zaznamenali tropický deň, dosiahol 75. Najviac tropických dní sme zaznamenali v Dolných Plachtinciach (53), čo predstavuje nárast o 23 dní oproti hodnote z obdobia 1991 – 2020.

V roku 2022 sme zaznamenali prvý deň (TD35, tmax ≥ 35 °C) na území Slovenska 27. 06. (na západnom Slovensku v Královej pri Senci a v Mužle), posledný 28. 08. 2022 (na východnom Slovensku v Orechovej). Maximálny počet dní, kedy aspoň na 1 meteorologickej stanici sme zaznamenali deň s 35 °C a viac, dosiahol 26. Najviac dní s maximálnou dennou teplotou 35 °C a viac sme pozorovali v na juhu stredného Slovenska v Dolných Plachtinciach (18). Najdlhšiu sériu po sebe idúcich dní sme zaznamenali na v Dolných Plachtinciach (5) a to 19. 07. – 23. 07. 2022.

V roku 2022 sme zaznamenali na celom území Slovenska 265 mrazových dní (tmin < 0 °C), ak neberieme v úvahu polohy nad 1500 m n. m. tak ich bolo 186. Najviac mrazových dní (tmin < 0 °C) sme zaznamenali na Lomnickom štíte (258, čo je o 10 dní menej ako je priemer za obdobie 1991 – 2020, na Chopku 199, čo je o 18 dní menej a na Skalnatom Plese (170, čo je o 8 dní menej). Mrazové dni sa vyskytovali na území Slovenska od začiatku roka a to aj v nadmorských výškach pod 1500 n. m.. Najdlhšia perióda mrazových dní na území Slovenska  sa vyskytla v najvyššie položených miestach (horstvách) a to na Lomnickom štíte 131 dní v období od 01. 01. – 11. 05.2022 (treba poznamenať, že samotná perióda začala už v roku 2021), v polohách pod 1500 m n. m. trvala 82 dní a to v období 06. 01 - 28. 03. 2022 v Telgárte.

V roku 2022 sme zaznamenali na území Slovenska 111 silno mrazových dní (tmin < -10 °C), ak neberieme v úvahu polohy nad 1500 m n. m. tak ich bolo 49. Najviac na Lomnickom štíte (108, v polohách pod 1500 m n. m. na Štrbskom Plese (32). Najdlhšia perióda silno mrazových dní na území Slovenska v polohách nad 1500  m n. m. trvala 35 dní (Lomnický štít) v období 05. 01. – 08. 02. 2022.

V roku 2022 sme zaznamenali na území Slovenska 179 ľadových dní (tmax <0 °C) neberúc v úvahu polohy nad 1500 m n. m. tak ich bolo 82. Najviac ľadových dní (tmax <0 °C) sme namerali na Lomnickom štíte (177, čo je o 2 – 3 dní menej ako je priemer za 1991 – 2020), na Skalnatom plese 67, čo je o 9 dní menej), na Chopku 132, čo je o 7 menej). V polohách pod 15000 m n. m. na Kojšovskej Holi (70, nemá normál z 1991 – 2020) alebo na Štrbskom Plese 55, čo je o 7 menej. Ľadové dni sa vyskytovali na území Slovenska od začiatku roka v nadmorských výškach pod 1500 n. m. od 06. 01. 2022,  najdlhšia perióda za sebou idúcich takýchto dní na území Slovenska v roku 2022 pod touto výškovou hranicou trvala 34 dní (06. 01. – 08. 02. 2022). Z pohľadu jednotlivých meteorologických staníc najdlhšie trvajúcu periódu po sebe idúcich ľadových dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte (80) v období 01. 01. - 21. 03. 2022 (začala však už v 2021) a v polohách pod 1500 m n. m. na Kojšovskej Holi (20) v období 15. 01. – 08. 02. 2022, resp. na Štrbskom Plese (9) v období 26. 01. – 03. 02. 2022.

V roku 2022 sme zaznamenali na území Slovenska 39 arktických dní (tmax < -10 °C). Najviac arktických dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte (37, čo je o 1 – 2 dni viac ako je priemer z obdobia 1991 – 2020), v polohách pod 1500 m n. m. sa nevyskytol. Najdlhšie trvajúca perióda za sebou mrazových dní na území Slovenska v roku 2022 trvala 8 dní (27. 02. – 05. 03. 2022), v prípade polôh pod 1500 m n. m. sa nevyskytla. Z pohľadu jednotlivých meteorologických staníc najdlhšie trvajúcu periódu po sebe idúcich arktických dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte (8) (26. 02 . – 05. 03. 2022) a v polohách pod 1500 m n. m. sa nevyskytla.

Ročná teplota vzduchu v roku 2022 v Hurbanove bola 12,2 °C. Od roku 1951 ročná teplota vzduchu v Hurbanove predstavuje v lineárnom trende do roku  2022 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 2,2 °C), pričom významne chladné roky boli 1954 – 1956, 1963, 1965, 1978, 1980, 1985, naopak významne teplé roky boli 2000, 2007, 2014 - 2015,  2018 – 2020 a 2022. Najväčší záporný rozdiel odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu v Hurbanove sme zaznamenali v roku 1956 (-2,8 °C oproti normálu 1991 – 2020) a najväčší kladný rozdiel v roku 2019 (+1,2 °C).

Ročná teplota vzduchu v roku 2022 v Liptovskom Hrádku bola 8,0 °C. Od roku 1951 ročná teplota vzduchu v Liptovskom Hrádku predstavuje v lineárnom trende do roku  2022 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 2.3 °C), pričom významne chladné roky boli 1955 – 1956, 1962 – 1963, 1965, 1978, 1980, 1985. Naopak významne teplé roky boli v Liptovskom Hrádku r. 2000, 2007 – 2008, 2014 – 2015, 2018 – 2019 a 2022. Najväčší záporný rozdiel odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu v Liptovskom Hrádku sme zaznamenali v roku 1956 (-2,5 °C oproti normálu 1991 – 2020) a najväčší kladný rozdiel v roku 2014 (+1,7 °C).

Vývoj ročnej teploty vzduchu (1951 – 2022)

 

 

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

ČMS Meteorológia a klimatológia bola zriadená uznesením ministra ŽP SR OPM č. 24 z 10.3.1997. Nešlo o návrh novej monitorovacej siete, keďže meracie siete meteorológie a klimatológie sú jednými z najstarších systematických pozorovacích sietí na Slovensku. Projektom sa dopĺňa komplexný monitorovací systém životného prostredia SR o ďalšie celoplošné monitorovacie podsystémy. Úlohou meracích sietí meteorológie a klimatológie je získavanie údajov o stave a priebehu počasia a o stave a vývoji klimatického systému. Činnosť meracích sietí meteorológie a klimatológie je viazaná medzinárodnými záväzkami SR (Ratifikácia Konvencie WMO zo dňa 11.10.1947, Ratifikácia Konvencie o civilnom letectve zo dňa 18.4.1945, Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene zo dňa 25.8.1994). Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene Slovenskou republikou zo dňa 25.8.1994 zaväzuje SR okrem iného udržiavať dlhodobé stabilné monitorovanie klimatického systému.

Monitorovacia sieť je sieť klimatologických staníc tvorí 104 staníc s klimatologickým programom. Z nich 27 je integrovaných do siete pozemných synoptických staníc a 77 staníc je s dobrovoľným pozorovateľom, z toho 9 staníc je v správe iných organizácií, avšak s prístrojovým vybavením a pod metodickým dohľadom SHMÚ. Merania 19 veličín sa robia 3 x denne. Uvedené stanice sú vyznačené v "Mape klimatologických staníc" a súradnice staníc spolu s indikatívmi sú v "Zozname klimatologických staníc".

Na klimatologických staniciach je meraných a pozorovaných 19 veličín, v tabuľke "Merané a pozorované veličiny v sieti klimatických staníc" Uvedené veličiny tvoria základ pre spracovanie klimatických charakteristík a ukazovateľov. Merania a pozorovania na klimatologických staniciach sú vykonávané klasickým spôsobom odčítaním prístroja alebo pozorovaním javu denne o 7., 14., 21. h miestneho stredného slnečného času, meranie zrážok a snehovej pokrývky o 7. hodine, výskyt zrážok a význačných poveternostných javov sa zaznamenáva nepretržite Merania a pozorovania sú zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach so synoptickými pozorovaniami profesionálnymi pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach v správe iných inštitúcií väčšinou zamestnancami tejto inštitúcie.

Klimatický prvok je štatistická charakteristika odvodená z merania alebo pozorovania meteorologického prvku, prípadne sám meteorologický prvok, využívaný pre klimatologické účely, napr. priemerná denná, mesačná, ročná teplota vzduchu, priemerný úhrn atmosférických zrážok vo vybranom období, vlahové a teplotné bilancie, atď.

Teplota vzduchu sa meria vo výške 2 m nad povrchom. Aby sme zmerali skutočnú teplotu vzduchu, teplomer nesmie byť vystavený priamemu žiareniu (Slnka) - meriame teda v „chládku", v meteorológii sa používa špeciálna meteorologická búdka. V tejto súvislosti sa niekedy hovorí, že na slnku môže byť aj teplejšie. Ak na teplomer priamo dopadajú slnečné lúče, ukazuje veľmi skreslené hodnoty. Áno, na slnku je teplejšie, ale to je už náš subjektívny pocit, ktorý závisí na tom, či máme čierny alebo biely odev, či je naša pokožka suchá alebo mokrá atď. Teplota je (jedna) fyzikálna veličina, ktorá má na rôznych miestach a v rôznom čase rozličné hodnoty. V predpovediach uvádzame vždy najnižšiu a najvyššiu očakávanú teplotu pre daný deň. Správne je teda hovoriť (v jednotnom čísle): „teplota klesne na 2 až -2 stupne", „zajtra bude (denná, najvyššia denná, maximálna) teplota 26 až 30 stupňov", „teplota je (teraz na Slovensku) v rozpätí od 5 do 10 stupňov". Teplota sa teda nepohybuje, ale je v rozpätí od ... do..., bude, stúpne, dosiahne ... atď.

Atmosférické zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou alebo desublimáciou vodnej pary, vyskytujú sa v ovzduší pri poklese teploty vzduchu na teplotu rosného bodu a dopadajú na zemský povrch alebo vznikajú na ňom alebo na predmetoch v atmosfére. Ide teda o vodu v kvapalnom alebo v tuhom skupenstve, ktorá vypadáva z rôznych druhov oblakov (príp. z hmly) alebo sa usádza na zemskom povrchu. Atmosférické zrážky patria k hydrometeorom, ale nie všetky hydrometeory sú atmosférickými zrážkami (k zrážkam nepatria hydrometeory ako hmla, dymno, zvírený sneh, vodná triešť). V prípade, že vypadávajúce zrážky nedosahujú zemský povrch, nazývajú sa virga alebo zrážkové pruhy.

Zdroj dát: SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: