Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Zastúpenie drevín sa musí prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam (v súčasnosti aj predpokladanej globálnej zmene klímy) i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Preto sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov.
Primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov, čo vytvára predpoklady na ich zachovanie aj v prípade podstatných zmien stanovištných podmienok v dôsledku antropogénnych, či prírodných vplyvov. Zmeny druhového zloženia lesov sú však dlhodobým procesom, pričom v každom storočí sa darí trochu iným drevinám.
Prirodzené drevinové zloženie výrazne reaguje okrem stanovištných podmienok aj na biotické a nepriame antropické faktory. Teda aj pri stabilnej klíme je prirodzené drevinové zloženie dosť variabilné vzhľadom na variabilitu vonkajších faktorov. Napr. zver, fytofágy a patogény výrazne znižujú zastúpenie určitých druhov (bresty, jaseň, smrek, ...).
Drevinové zloženie lesov na Slovensku je v súčasnosti čiastočne zmenené, čo súvisí s niekoľko storočným využívaním lesov človekom, predovšetkým v prospech produkčne výkonnejších a hospodársky žiadaných drevín (smrek, borovica, smrekovec), ako aj s prirodzeným šírením niektorých drevín (napr. hrab, cer, agát).
V pôvodnom (historickom) zložení lesa na území Slovenska výrazne prevládali listnaté dreviny (79,3 %) nad ihličnatými (20,7 %). V cieľovom (výhľadovom) drevinovom zložení sa rátalo so zvýšením listnatých drevín. NLC odvodil výhľadové drevinové zloženie na 63 % listnatých drevín a 37 % ihličnanov, čo sa postupne dosiahlo už k roku 2018.
Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2022) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)
Zdroj: NLC
Porovnanie skutočného zastúpenia drevín v lesoch SR s pôvodným a cieľovým výhľadovým
Drevina
|
Zastúpenie drevín (%)
|
Pôvodné
|
Cieľové - výhľadové
|
Skutočné
|
2022
|
Smrek / Jedľa
|
4,9/14,1
|
18,2/6,7
|
21,3/4
|
Borovica / Smrekovec
|
0,7/0,1
|
4,2/6,7
|
6,5/2,6
|
Ostatné ihličnaté
|
0,9
|
1,2
|
1,1
|
Ihličnaté spolu
|
20,7
|
37
|
35,5
|
Duby - letný, zimný, cerový
|
19,9
|
17,7
|
13
|
Buk / Hrab
|
48,0/2,6
|
35,9/0,93
|
35,1/6
|
Javor / Jaseň
|
3,2/0,4
|
3,0/0,52
|
2,6/1,5
|
Agát / Breza
|
0,0/0,1
|
0,1/0,2
|
1,8/1,7
|
Brest / Jelša
|
0,9/0,3
|
1,2/0,3
|
|
Topoľ / Vŕba
|
0,1/0,1
|
0,2/0,1
|
0,8
|
Ostatné listnaté
|
3,7
|
2,9
|
2
|
Listnaté spolu
|
79,3
|
63
|
64,5
|
Zdroj: NLC
K roku 2022 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (64,5 %) oproti ihličnatým drevinám (35,5 %). V porovnaní s rokom 2021 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,3 p.b.
Zastúpenie ihličnatých drevín (35,5 %) sa dlhodobo znižuje v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch (najmä vetra a podkôrneho hmyzu), hlavne na drevine smrek.
Okrem zastúpenia jednotlivých drevín je dôležitým ukazovateľom druhovej diverzity a stability lesov tiež zastúpenie typov lesa a počtu drevín v lesných porastoch.
Z tohto hľadiska v SR prevládajú stabilnejšie listnaté (46,0 %), prevažne listnaté (8,6 %) a zmiešané lesy (20,2 %), ktorých súhrnné zastúpenie je 74,8 % a každoročne sa zvyšuje. Zastúpenie ihličnatých a prevažne ihličnatých lesov je 25,0 %. Od roku 2015 sa zastúpenie ihličnatých lesov znížilo o 2,9 %. Podľa počtu drevín sú v lesoch SR najviac zastúpené lesné porasty s tromi drevinami (24,9 %), potom s dvomi drevinami (20,3 %) a so štyrmi drevinami (19,6 %). Tendencia vývoja tohto ukazovateľa je priaznivá; od roku 2015 došlo k nárastu zastúpenia lesných porastov s počtom drevín 4 a viac.
Vývoj zastúpenia smreka
Smrek patrí k druhej najviac zastúpenej drevine našich lesov, hneď po buku. Podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR realizovanej v rokoch 2015 – 2016 bolo plošné zastúpenie smreka takmer 19 % (±2 %), no podiel na zásobe predstavoval skoro 25 % (±1,9 %).
Najväčšou zmenou v drevinovom zložení Slovenska bolo a je vysádzanie smreka od 4. do 6. vegetačného stupňa. V posledných desaťročiach došlo k výraznejšiemu poklesu zastúpenia smreka v lesných porastoch SR. Len od roku 2005 pokleslo z 26,3 % na 21,3 % (2022). Okrem cieľavedomých zásahov lesníkov je to spôsobené hlavne destabilizáciou až hynutím smrečín v dôsledku škodlivých činiteľov – najskôr v dôsledku vysokej koncentrácie imisií na porasty (s následným zakysľovaním lesnej pôdy) a neskôr s nárastom výskytu víchric a extrémneho počasia. Takto destabilizované lesné ekosystémy sú následne náchylné k sekundárnemu napadnutiu biotickými činiteľmi (v prípade smrečín hlavne podkôrnikmi, resp. lykožrútom).
Aj po jeho poklese v celkovom zastúpení po roku 2005 je však jeho podiel stále o 17 % vyšší oproti prirodzenému zastúpeniu. S tým súvisí aj fakt, že väčšina kalamitných ťažieb v posledných 15 rokoch sa týka LHC s prevahou neprirodzených (kultúrnych) smrečín.
Problémy so zdravotným stavom smrekových lesov boli už aj počas druhej polovice 20. storočia, no veľkoplošné kalamity po roku 2000 majú rozsiahlejšie ekonomické a ekologické dopady. Na Slovensku to boli kalamity v rokoch 1996 („Ivan“, 1,5 mil.m3), 2004 („Alžbeta“, 5,3 mil.m3), či 2014 („Žofia“, 4 mil.m3), ktoré významne zasiahli najmä lesy a vlastníkov lesa v horských regiónoch.
Nie však len na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách je aktuálna situácia so smrekovými lesmi smutná. Okrem opakovaných víchric sa v súvislosti s prejavmi zmeny klímy pridružili ďalšie negatívne javy, ako nevyrovnaná zrážková bilancia a vysoké teploty počas vegetačných období.
V teplejších a suchších lokalitách smrek dlhodobo prehráva súboj s otepľovaním. Teplejšie a suchšie počasie v dôsledku zmeny klímy, resp. otepľovania bude naďalej zhoršovať podmienky pre rast a v niektorých regiónoch aj existenciu smreka. Poklesy prírastkov vo vyšších nadmorských výškach naznačujú, že ďalšie otepľovanie môže mať negatívne dopady aj pre smrek v 6. a 7. vegetačnom stupni. Navyše, suché a teplé počasie sa tiež považuje za jeden z hlavných spúšťačov premnoženia podkôrneho hmyzu.
Zmiernenie týchto dopadov však človek môže do určitej miery ovplyvniť.
Introdukované dreviny
V lesoch Slovenska sa na ploche 57 tis. ha vyskytujú aj dreviny introdukované (napr. agát biely, euroamerické topole, borovica čierna, duglaska tisolistá, dub červený a ďalšie). Jedná sa spolu o 12 druhov (so zastúpením vyšším než 0,1 %) a ich podiel predstavuje cca 2,9 %.
Ich celková výmera sa dlhodobo nezmenila, akurát plocha expanzívneho agáta bieleho, ktorý je najrozšírenejšou inváznou drevinou (34,67 tis. ha) a šíri sa aj na nelesných pozemkoch, sa od roku 2011 zvýšila o 1 356 ha a duba červeného o 174 ha. Na druhej strane sa znížila plocha borovice čiernej (o 991 ha) a rýchlorastúcich kultivarov topoľov (o 792 ha).
Za najperspektívnejšie treba považovať duglasku tisolistú, ktorá má potenciál v budúcnosti nahradiť už prebiehajúci produkčný výpadok smreka a v nižších výškových stupňoch dub červený hlavne v prípade neúspešnej obnovy domácich dubov.
Prehľad introdukovaných drevín v lesoch SR
Drevina
|
Výmera (ha)
|
%
|
Agát biely
|
Robinia pseudoacacia
|
34 669,8
|
60,8
|
Borovica čierna
|
Pinus nigra
|
8 403,7
|
14,7
|
Topole šľachtené
|
Populus sp. X
|
8 387,1
|
14,7
|
Dub červený
|
Quercus rubra
|
2 331,6
|
4,1
|
Duglaska tisolistá
|
Pseudotsuga menziesi
|
1 153,2
|
2,0
|
Orech čierny
|
Juglans nigra
|
587,9
|
1,0
|
Jaseň americký
|
Fraxinus americana
|
441,9
|
0,8
|
Javorovec jaseňolistý
|
Acer negundo
|
407,7
|
0,7
|
Pajaseň žliazkatý
|
Ailanthus altissima
|
180,0
|
0,3
|
Gaštan jedlý
|
Castanea sativa
|
150,9
|
0,3
|
Borovica vejmutova
|
Pinus strobus
|
77,7
|
0,1
|
Smrek pichľavý
|
Picea pungens
|
53,2
|
0,1
|
Ostatné
|
167,1
|
0,3
|
Spolu
|
57 011,7
|
100
|
Zdroj: NLC, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2022
Výhľad a odporúčania
(Ujházy et al.)
V dôsledku prebiehajúcej zmeny klímy sa priemerné ročné teploty od začiatku 20. storočia zvýšili cca o 1,5 stupňa, čo je viac ako 1 vegetačný stupeň (vs).
-
smrek za súčasnej klímy bude môcť byť využívaný len ako prímes, resp. súčasť zmiešaných porastov buka, jedle a cenných listnáčov
-
v prípade 7. vs bude potrebné rátať s väčším podielom jarabiny vtáčej, javora horského, smrekovca a často aj buka
-
vegetačné stupne sa zatiaľ neposúvajú „mechanicky“ nahor ale mení sa ich charakter
-
buk rozšíril svoju výškovú amplitúdu v oboch smeroch - aj do 2. vs
-
s meniacou sa klímou sa mení aj klimax.
Pri veľkej variabilite vonkajších faktorov, neistote v existujúcich modeloch a neistote budúceho vývoja budú potrebné voľnejšie modely drevinového zloženia, resp. príprava dynamických modelov lesných typov vrátane:
-
väčšieho rozpätia prirodzenosti
-
odporúčania pestovať druhovo aj štruktúrne pestré porasty (zmesi min. 3 drevín), ktoré budú lepšie odolávať potenciálnym zmenám a disturbanciám
-
zakomponovania do modelov aj sukcesné procesy a pionierske dreviny
-
zamerania sa viac na drevinové zloženie ako na percentá ich zastúpenia
-
akceptácie (v určitom čase) spontánne sa šíriacich neofytných druhov do potenciálneho drevinového zloženia.
Masové odumieranie lesov na veľkých plochách je sčasti aj dôsledkom unifikácie manažmentu typickej pre socialistické plánované hospodárstvo – preto sa odporúča aj diverzifikácia manažmentu vrátane návratu k viacerým tradičným formám.