Dôležitou činnosťou pestovania a vývoja lesov je ich obnova. Realizuje sa dvomi spôsobmi, a síce umelým (sejba, sadba) a prirodzeným (zo semena či výmladkov). Odvodeným druhom je kombinovaná obnova, keď sa používa umelá obnova na doplnenie prirodzeného zmladenia porastu.
Prirodzená obnova sa chápe ako prírodný jav v procese vývoja lesa (autoreprodukcia lesného spoločenstva), ale aj ako ucelený systém cieľavedomej pestovnej činnosti i ako výsledok zámerného pôsobenia lesného hospodára. Prispieva k zachovaniu genotypovej biodiverzity, udržiava prirodzené drevinové zloženie lesov, ich štruktúru a ekologickú dynamiku.
Celková obnova
Vývoj celkového rozsahu obnovy lesných porastov bol z dlhodobého pohľadu kolísavý, s kulmináciou v roku 2012 (19 011 ha), kedy dosiahol približne úroveň z roku 1990. Následné roky bol zaznamenaný jeho postupný pokles až do súčasnosti.
Oproti predchádzajúcemu roku celkový rozsah obnovy lesa poklesol o 1 743 ha na súčasných 11 237 ha. Ide o najnižšiu plochu od roku 2000, čo spôsobil najmä pokles ťažby dreva od roku 2020.
Prirodzená obnova
V súčasnosti sa pri presadzovaní udržateľného hospodárenia v lesoch kladie osobitný dôraz na zvýšenie podielu prirodzenej obnovy. Dosahovaním prirodzenej obnovy stanovištne vhodných drevín je možné jej potenciál využiť pri smerovaní k prírode blízkemu hospodáreniu, ktorého výsledkom by mali byť drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy, ktoré sú spravidla stabilnejšie.
Podiel prirodzenej obnovy sa postupne síce zvyšuje (napriek jeho priebežnému poklesu v rokoch 2009 – 2014), no zatiaľ ešte nedosahuje úroveň lesnícky vyspelých štátov (40 – 88 %) s porovnateľnými ortografickými podmienkami.
Okrem zvyšovania podielu prirodzenej obnovy lesa, je potrebné znižovať rozsah strát na umelom zalesňovaní, hlavne využívaním progresívnejších technologických postupov (používanie vyššieho percenta krytokorenného sadbového materiálu, meliorácie pôdneho prostredia, dôslednou ochranou a ošetrovaním kultúr).