Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Napojenosť obyvateľstva na verejné kanalizácie a ČOV

Dátum poslednej aktualizácie07.12.2023

Téma

Voda Indikátory Envirostratégie 2030

Značky

Voda

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel obyvateľov napojených na verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. 

Jednotka indikátora

%, počet, tis.m3/deň

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)
 
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov

Cieľ: Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi dosiahnu 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd.

1. Dostatok čistej vody pre všetkých

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd
- tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením.
- ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie.
- zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.
 

Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)

Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).

Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:

4. Voda pre všetkých obyvateľov

Cieľ 4.1. Zabezpečenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov

Cieľ 4.2. Zvýšenie pripojenia obyvateľov na systémy čistenia komunálnych odpadových vôd a zvýšenie podielu čistených komunálnych odpadových vôd

Programové vyhlásenie vlády na roky 2021 – 2024 (2021)

Životné prostredie a zmena klímy
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
  • podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2000 obyvateľov najmä v lokalitách s environmentálnou záťažou. Všetci občania v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov budú mať čo najskôr čistenú a odvádzanú odpadovú vodu. V menších obciach by mal tento pomer do roku 2030 dosiahnuť aspoň 50 %,
 
 
B) Plán rozvoja verejných kanalizácií
 
Hlavným cieľom Plánu rozvoja verejných kanalizácií je stanoviť základnú optimálnu koncepciu rozvoja odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v obciach na území SR do roku 2027. Pre členské štáty EÚ zodpovedajúce podmienky odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd stanovuje smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.
 
Ciele rozvoja verejných kanalizácií k roku 2027:
 
7.1. Rozvoj verejných kanalizácií do roku 2027
 
I. Prioritná realizácia kanalizačných stavieb
  • výstavba, rozšírenie a zvýšenie hydraulickej kapacity stokových sietí v obciach
    z aglomerácií väčších ako 2 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd v obciach z aglomerácií väčších 2 000 EO (aglomerácie s najvyššou prioritou sú obsiahnuté v prílohe č. 6),
  • výstavba stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v  aglomeráciách do 2 000 EO, nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd a ktoré smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie (CHVO Žitný ostrov),
  • výstavba čistiarní odpadových vôd, resp. privádzača do iného kanalizačného systému v obciach zaradených do aglomerácií menších ako 2 000 EO, v prípadoch ak už je vybudovaná alebo čiastočne vybudovaná stoková sieť a odpadové vody sú vypúšťané bez čistenia.
II. priebežná realizácia kanalizačných stavieb
  • priebežné budovanie, rozširovanie a zvyšovanie hydraulickej kapacity stokových sietí a zvýšenie kapacity a budovanie nových čistiarní odpadových vôd vo všetkých obciach SR (mimo obcí s padajúcich pod Národný program pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS).
 
7.2. Zaradenie obcí do kanalizačných systémov
 
Zaradenie obcí do kanalizačných systémov podľa okresov vo veľkostných kategóriách do 2 000 obyvateľov, od 2 001 do 10 000 obyvateľov a nad 10 000 obyvateľov podľa okresov. Zoznam obcí je uvedený v prílohách Plánu rozvoja verejných kanalizácií.
 
7.3. Obnova vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry
 
Koncepcia obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií je spracovaná v samostatnej  prílohe plánu rozvoja verejných kanalizácií.
 
 
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
 
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
 
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
  • Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
  • Následne po splnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO zamerať pozornosť na postupné eliminovanie znečisťovania organickými látkami a živinami z bodových zdrojov znečistenia aj v aglomeráciách pod 2000 EO (ekvivalentných obyvateľov), kde vodný útvar vykazuje zlý stav a opatrenia zamerané na odvádzanie a čistenie odpadových vôd preukázateľne prispejú k výraznému zlepšeniu kvality vôd;
  • Dôsledne riešiť znižovanie znečisťovania z poľnohospodárstva v zraniteľných oblastiach podľa požiadaviek a postupov vyplývajúcich zo smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a všade tam, kde nebol dosiahnutý dobrý stav vôd a vykonáva sa tam intenzívna poľnohospodárska činnosť. Opatrenia musia byť navrhnuté a implementované tak, aby sa zabránilo prenikaniu dusičnanov z poľnohospodárskej výroby do vôd. Pri znižovaní znečistenia z poľnohospodárskej výroby je treba dôsledne uplatňovať všetky princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Správnej poľnohospodárskej praxe;
 
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018)

1. Ciele stratégie
 
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

Protokol o vode a zdraví – k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 – Národné ciele SR III (2014)
Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.

Národné ciele SR III

Národný cieľ č. 5: Zlepšenie situácie v oblasti odkanalizovania, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd
Termín splnenia: r. 2020, resp. r. 2023
 

Kľúčová otázka

Zvyšuje sa podiel obyvateľov pripojených na verejné kanalizácie?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2005 bolo napojených na verejné kanalizácie 56,7 % obyvateľov a v roku 2022 napojenosť dosiahla úroveň 71,0 % obyvateľov.
  • Celková kapacita (ČOV) v roku 2022 bola 1 715,1 tis. m3.deň-1 , zatiľ čo v roku 2005 predstavovala 2 194,5 tis. m3.deň-1 .
  • V sledovanom období (2005 - 2022) sa počet ČOV zvýšil o 275.
  • Podiel odvádzaného znečistenia stokovou sieťou v aglomeráciách nad 2 000 EO v roku 2020 predstavoval 85,9 %.
  • V aglomeráciách vo veľkostnej kategórii pod 2 000 EO pripojenosť na stokovú sieť v roku 2020 dosiahla úroveň 29,6 %.  

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_neutral
Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu  sa v porovnaní uvedených rokov narástol o 14,3 percentuálnych bodov. Zvýšila sa počet čistiarní odpadových vôd, celková kapacita ČOV poklesla.   
Počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie narástol. Počet ČOV zaznamenal mierny nárast, celková kapacita ČOV mala vyrovnaný charakter s výrazným nárastom v roku 2018. 
Podiel obyvateľov napojených na stokovú sieť v aglomeráciách nad 2 000 EO mierne narástol. Pripojenosť na stokovú sieť v aglomeráciách pod 2 000 EO narásla minimálne.
Podiel obyvateľov napojených na verejné kanalizácie narástol o 0,38 percentuálneho bodu. Počet ČOV mierne poklesol a celková kapacita ČOV bola na úrovni minulého roku. Podiel obyvateľov napojených na stokovú sieť v aglomeráciách mierne narátol.  

Sumárne zhodnotenie

Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v jednotlivých okresoch SR

Zdroj: VÚVH

 

Podrobné zhodnotenie

Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2022 dosiahol počet 3 856 tis. obyvateľov, čo predstavuje 71,0 % z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 190 obcí (t. j. 41,18 % z celkového počtu obcí SR). V roku 1990 bolo na verejné kanalizácie napojených 50,8 % obyvateľstva a v roku 2005 to bolo 56,7 %.  V období rokov 2000 – 2022 sa zvýšil počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie o 857 tisíc.


Vybavenie obcí s verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností a v správe obcí) v roku 2022
 
 
Kraj		 Počet samostatných obcí Počet obcí s verejnou kanalizáciou % obcí s verejnou kanalizáciou
Bratislavský 73 50 68,49
Trnavský 251 162 64,54
Trenčiansky 276 107 38,77
Nitriansky 354 138 38,98
Žilinský 315 188 59,68
Banskobystrický 516 151 29,26
Prešovský 665 232 34,89
Košický 440 162 36,82
Spolu 2 890 1 190 41,18
Zdroj: ŠÚ SR,VÚVH
 

V roku 2022 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 727 čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 442. Najväčší podiel predstavujú mechanicko-biologické ČOV.  Celková kapacita (ČOV) v roku 2022 bola 1 715,1 tis. m3.deň-1.
 



Odvádzanie a čistenie odpadových vôd v aglomeráciách

V roku 2020 podiel obyvateľov napojených na stokovú sieť v 2 047 aglomeráciách vo veľkostnej kategórii pod 2 000 bol na úrovni 29,58 %. Podľa krajov najvyššia napojenosť na stokovú sieť bola evidovaná v Bratislavskom kraji (63,3 %) a najnižšia bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji (10,6 %).
Na Slovensku sú prípady, keď odpadové vody z jednej aglomerácie sú čistené viacerými ČOV alebo opačný prípad, keď jedna ČOV čistí odpadové vody z viacerých aglomerácií, vtedy do finálneho počtu ČOV je započítaná len jedenkrát a takáto ČOV sa nazýva jedinečnou. V aglomeráciách vo veľkostnej kategórii pod 2 000 EO bolo v roku 2020 evidovaných 514 jedinečných ČOV, ktoré zabezpečujú čistenie odpadových vôd zo 622 aglomerácií. Z nich, 68 ČOV, čistí odpadové vody v súlade s čl. 4 smernice, najmä z obcí z aglomerácií vo veľkostnej kategórii nad 2 000 EO. Zvyšných 446 ČOV zabezpečuje čistenie OV výlučne z obcí z aglomerácií vo veľkostnej kategórie pod 2 000 EO.
Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách s veľkosťou nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov je charakteristická rozsiahla a intenzívna výstavba stokových sietí a ČOV. V 356 aglomeráciách vo veľkostnej kategórii nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov podiel znečistenia odstráneného stokovou sieťou v roku 2020 predstavoval 87,85 %. Najvyššia napojenosť obyvateľov na stokovú sieť vztiahnutá na celkový počet obcí patriacich do veľkostnej kategórie nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov na úrovni krajov bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji (96,8 %) a najnižšia v Nitrianskom kraji (76,1 %).
Všetky komunálne odpadové vody vyprodukované v aglomeráciách s veľkosťou nad 2 000 EO majú byť čistené v súlade s požiadavkami článku 4 smernice – odstraňovanie organického znečistenia. V aglomeráciách vo veľkostnej kategórii nad 2 000 EO bolo v roku 2020 evidovaných 272 jedinečných ČOV, z toho v súlade s čl. 4 smernice bolo 261 ČOV.
 
 

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Cieľ

Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd. V obciach s menej ako 2000 EO sa do roku 2030 bude čistiť 50 % odpadových vôd, v obciach nad 2000 EO 100 % odpadových vôd
 

Hodnotenie

  • V roku 2019 bol v obciach patriacich do aglomerácií s veľkosťou pod 2 000 EO podiel pripojených obyvateľov na stokovú sieť na úrovni takmer 28,97 %.
  • V roku 2019 v 356 aglomeráciách vo veľkostnej kategórii nad 2 000 EO podiel znečistenia odstráneného stokovou sieťou predstavoval 87,4 %.
  • Podiel obyvateľov v aglomeráciách pod 2 000 EO medziročne (2019 – 2020) mierne narástol o 2,11 %, podiel odvádzaného znečistenia stokovou sieťou v aglomeráciách nad 2 000 EO sa zvýšil minimálne.  
  • Podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO sa postupne zvyšuje, hoci stále nedosahuje požadovanú úroveň. Na nízkej úrovni zostáva najmä plnenie cieľov v aglomeráciách pod 2 000 EO. Na dosiahnutie cieľov Envirostratégie 2030 sú prijímané strategické dokumenty podporujúce opatrenia na zvyšovanie podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd. Tieto opatrenia sú však finančne náročné a ich realizáciu bude v značnej miere ovplyvňovať dostupnosť finančných zdrojov.

Medzinárodné porovnanie

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Napojenosť obyvateľstva na verejné kanalizácie predstavuje percento obyvateľstva napojeného na kanalizačnú sieť.

Odpadová voda je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu). Odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna (§2 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z.).

Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň.

BSK5 je biochemická spotreba kyslíka za päť dní a predstavuje množstvo kyslíka spotrebovaného mikroorganizmami pri biochemickej oxidácii organických látok pri aeróbnych procesoch a bez súčinnosti fotosyntetizujúcich mikroorganizmov za určitý čas.
 
CHSKCr je chemická spotreba dichrómanom a určuje množstvo kyslíka potrebného na oxidáciu organických látok použitím oxidačných činidiel.
 
NL – nerozpustné látky


Metodika:

Vo vodohospodárskej bilancii množstva povrchových vôd sa evidujú všetci užívatelia, ktorí odoberajú z povrchových vôd ročne nad 15 000 m3 alebo mesačne nad 1 250 m3 . Pri vypúšťaní sa evidujú všetci užívatelia, ktorí vypúšťajú do povrchových vôd nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3.
Bilančný výpočet  - sa vykonáva v sieti bilančných profilov pre všetkých 12 mesiacov kalendárneho roka a ročný priemer v prietokových jednotkách (m3.s-1). Pre každý bilančný profil sa určujú a uvádzajú nasledujúce bilančné charakteristiky:
  • Súčet odberov povrchovej vody (PO)
  • Súčet odberov podzemnej vody (PZO)
  • Súčet vypustení do tokov (V)
  • Zmena prietoku (X)
  • Minimálny bilančný prietok (MQ)
  • Minimálny potrebný prietok (MPP)
  • Ovplyvnený prietok (E)
  • Vplyv nádrží (N)
  • Vplyv prevodov vody a manipulácie v rozdeľovacích objektoch (P)
  • Prietok ovplyvnený nádržami, prevodom vody a rozdeľovacími objektmi (ENP)
  • Očistený prietok (C)
  • Dlhodobý prietok (D)
  • Koeficient vodnosti (KV)
  • Bilančný stav (BSC,BSENP)
  • Kapacita zdroja (KZC,KZENP)

Podrobnejšie informácie a popis metodiky:

Vodohospodárska bilancia SR

Zdroj dát:

SHMÚ
VÚVH
ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: