Tlačiť
PDF
Sústava medzinárodne významných chránených území
Dátum poslednej aktualizácie09.11.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje prehľad medzinárodne významných chránených území (počet, výmera, % rozlohy SR), vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, programov a z členstva v medzinárodných organizáciách, ku ktorým SR pristúpila (mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia).
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
2.1. Zastaviť stratu biodiverzity
- Dobudovať sústavu medzinárodne významných území
2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany
- Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov.
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
Navrhované úlohy:
5. Realizovať schválené projekty LIFE zamerané na chránené druhy a chránené územia
Opatrenie A.1.2 Zabezpečiť integrovaný manažment významných území založený na ekosystémovom prístupe prostredníctvom prípravy a realizácie programov starostlivosti a ich začlenenia do sektorových koncepcií a stratégií
Navrhované úlohy:
Navrhované úlohy:
12. Zabezpečiť spracovanie a realizáciu programov starostlivosti a programov záchrany chránených území, najmä zahrnuté do sústavy Natura 2000 a území medzinárodného významu, vrátane jaskýň (subteránne biotopy)
14. Zabezpečiť realizáciu manažmentových opatrení v chránených územiach v období do schválenia programov starostlivosti o ne
15. Zabezpečiť náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania – prevod chránených území s 5. stupňom ochrany a vybraných území s nižším stupňom ochrany do vlastníctva štátu (výkup a výmena pozemkov), nájom, zmluvná starostlivosť
14. Zabezpečiť realizáciu manažmentových opatrení v chránených územiach v období do schválenia programov starostlivosti o ne
15. Zabezpečiť náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania – prevod chránených území s 5. stupňom ochrany a vybraných území s nižším stupňom ochrany do vlastníctva štátu (výkup a výmena pozemkov), nájom, zmluvná starostlivosť
Kľúčová otázka
Aký je stav a vývoj medzinárodne významných chránených území v SR?Kľúčové zistenia
V SR sa v súčasnosti nachádza 5 kategórií medzinárodne významných chránených území:
- Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie,
- Biosférické rezervácie – v rámci Programu OSN Človek a biosféra (MaB),
- Ramsarské lokality – v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva,
- Lokality Svetového dedičstva UNESCO a
- Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe – v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
--- |
| Pribudla 1 ramsarská lokalita a1 lokalita svetového prírodného dedičstva. | Obidve územia s Európskym diplomom Rady Európy získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie. V roku 2017 získala CHKO – Biosférická rezervácia Poľana prestížne ocenenie - cenu Michela Batissa za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete. | - |
Podrobné zhodnotenie
Väčšina území medzinárodného významu je aj súčasťou národnej sústavy CHÚ. Ak tomu tak nie je, podľa § 28b ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny by mali byť za CHÚ vyhlásené. Tieto lokality sú zverejnené na stránke MŽP SR.
Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie
Európsky diplom pre chránené územia je medzinárodné ocenenie udeľované Výborom ministrov Rady Európy. Vyzdvihuje hodnoty prírodných a poloprírodných oblastí výnimočných v rámci Európy, ktoré sú významné pre ochranu biologickej, geologickej a krajinnej biodiverzity a sú manažované príkladným spôsobom.
Od svojho vzniku v roku 1965 získalo zatiaľ Európsky diplom 74 chráneným území v 29 európskych krajinách.
Na Slovensku bol Európsky diplom udelený 2 územiam:
-
NP Poloniny (1998) – celému územiu národného parku,
-
NPR Dobročský prales (1998) – v územnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Poľana
Obidve chránené územia získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie.
Biosférické rezervácie
(v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB)
Program UNESCO Človek a biosféra (MaB) je medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte biosférických rezervácií (BR). Každá BR plní tri základné funkcie:
-
Ochrana biodiverzity, ekosystémov a krajiny.
-
Udržateľný hospodársky a socio-ekonomický rozvoj miestneho obyvateľstva.
-
Podpora vedy, výskumu a vzdelávania s dôrazom na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
Na Slovensku sú za biosférické rezervácie vyhlásené:
-
BR Poľana (1990),
-
BR Slovenský kras (1977),
-
BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina),
-
BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).
Ramsarské lokality
(v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarský dohovor)
Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jedno mokradné územie do „Zoznamu mokradí medzinárodného významu“ (tzv. List of Wetlands of International Importance ) a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie týchto území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie.
Slovenská republika doposiaľ zapísala do tohto zoznamu 14 území, tzv. ramsarských lokalít:
|
Názov ramsarskej lokality (RL)
|
Plocha (ha)
|
Okres
|
Dátum zapísania
|
|
1. Parížske močiare
|
184,0
|
Nové Zámky
|
2.7.1990
|
|
2. Šúr
|
1 136,6
|
Pezinok
|
2.7.1990
|
|
3. Senné - rybníky
|
425,0
|
Michalovce
|
2.7.1990
|
|
4. Dunajské luhy
|
14 488,0
|
Bratislava II, V, Senec, D. Streda, Komárno
|
26.5.1993
|
|
5. Moravské luhy (trilaterálna RL: Slovensko/Česko/Rakúsko)
|
5 380,0
|
Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica
|
26.5.1993
|
|
6. Latorica
|
4 404,7
|
Michalovce, Trebišov
|
26.5.1993
|
|
7. Alúvium Rudavy
|
560,0
|
Malacky, Senica
|
17.2.1998
|
|
8. Mokrade Turca
|
750,0
|
Martin, Turčianske Teplice
|
17.2.1998
|
|
9. Poiplie (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
410,9
|
Levice, Veľký Krtíš
|
17.2.1998
|
|
10. Mokrade Oravskej kotliny
|
9 287,0
|
Námestovo, Tvrdošín
|
17.2.1998
|
|
11. Rieka Orava a jej prítoky
|
865,0
|
Dolný Kubín, Tvrdošín
|
17.2.1998
|
|
12. Domica (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
622,0
|
Rožňava
|
2.2.2001
|
|
13. Tisa (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
734,6
|
Trebišov
|
4.12.2004
|
|
14. Jaskyne Demänovskej doliny
|
1 448,0
|
Liptovský Mikuláš
|
17.11.2006
|
|
Spolu
|
40 695,8
|
0,8 % z územia SR
|
|
Zdroj: ŠOP SR
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo (SD) predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva a jeho permanentná ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.
Ochrana SD (kultúrneho, prírodného i zmiešaného) je zabezpečená prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na generálnej konferencii UNESCO v Paríži v roku 1972, ktorý SR ratifikovala 15. 11. 1990.
Zoznam SD k roku 2022 obsahoval 1 157 lokalít celého sveta, z toho 900 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných zo 167 členských štátov Dohovoru.
Na Slovensku sú do Zoznamu svetového dedičstva zapísané dve prírodné lokality:
-
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
-
Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (Christchurch, 2007; rozšírenie v roku 2011, 2017 a 2021).
Mapa: Prírodné lokality svetového dedičstva v SR
Zdroj: SAŽP
Medzi navrhované prírodné lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SD k roku 2022 za SR patria:
-
Gejzír v Herľanoch
-
Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
-
Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
-
Mykoflóra Bukovských vrchov
-
Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
-
Originálne lúčne pasienky na Slovensku
Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe
(v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS)
Za významné druhy sa považujú najmä Rhinolophus euryale, R. ferrumequinum, R. hipposideros, Myotis bechsteinii, M. emarginatus, M. dasycneme, Nyctalus lasiopterus, Pipistrellus nathusii, Barbastella barbastellus, Miniopterus schreibersii.
-
Na Slovensku sa vyskytuje 83 významných podzemných lokalít pre netopiere.