Využitie čistiarenského kalu v pôdnych procesoch
Dátum poslednej aktualizácie02.01.2023
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje aktuálny stav množstva kalu vyprudokovaného v čistiarňach odpadových vôd využitého v pôdnych procesoch, ako aj vývoj množstva sušiny čistiarenskeho kalu použitého na výrobu kompostu.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
- Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
- Pôdoochranné minimalizačné technológie.
- Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
- Podpora zvýšenia živočíšnej výroby, ktorej deficitom trpí aj zdroj organickej hmoty v pôde.
- Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
- Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
- Postupy tzv. konzervačného poľnohospodárstva (ponechanie veľkého množstva rastlinných zvyškov na povrchu pôdy alebo udržiavanie trvalého rastlinného porastu dlhoročnými plodinami).
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
- Šetrné pestovateľské technológie.
- Využitie rezistentných odrôd a používanie certifikovaného množiteľského materiálu.
- Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
- Podpora diverzity plodín na zabezpečenie udržateľnej produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
- Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
- Podpora využitia starých krajových odrôd (napr. starých odrôd ovocných drevín) lokálne lepšie adaptovaných v rámci budovania krajinných prvkov využívajúcich nelesnú drevinovú vegetáciu.
- Podpora šľachtenia a výroby osív, ktoré budú vhodné do zmenených klimatických podmienok.
- Zabezpečenie odrôd slovenského šľachtenia –podpora slovenského šľachtenia a následne vytvorenie domácich odrôd adaptabilných do našich klimatických podmienok (teplomilné a odolné voči suchu), ktoré budú zárukou dosiahnutia stabilnejších úrod.
- Zavádzanie integrovaných metód kontroly škodcov v poľnohospodárstve.
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
- Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.
Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
- Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:
Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.
Špecifické opatrenia:
- Podpora opatrení na ochranu pôdy
Kľúčová otázka
Zvyšuje sa množstvo čistiarenského kalu využívaného na výrobu kompostu?Kľúčové zistenia
- V roku 2022 predstavovala celková produkcia kalu 55 049 ton sušiny. Z toho v pôdnych procesoch sa využilo 33 509 ton sušiny kalu čo predstavovalo 60,87 %. Na výrobu kompostu bolo použité 28 795 ton sušiny kalu (52,31 %), iným spôsobom bolo v pôdnych procesoch využité (rekultivácia skládok, plôch, výroba pestovateľských substrátov a pod.) 4 714 ton sušiny kalu (8,56 %). Priamo do poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa kal neaplikoval.
- V roku 2005 bolo množstvo čistiarenskeho kalu využívaného na výrobu kompostu približne na rovnakej úrovni ako v roku 2022.
- Medziročne, v roku 2022 oproti roku 2021 sa množstvo takto využitého kalu mierne zvýšilo o 3,7 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Od roku 2015 bol zaznamenaný kolísavý trend. | Došlo k nárastu množstva sušiny čistiarenskeho kalu použitého na výrobu kompostu. | Medziročne došlo k miernemu nárastu kalu použitého na výrobu kompostu. |
Sumárne zhodnotenie
Hodnotenie z pohľadu ES 2030
Cieľ
Hodnotenie
-
V roku 2019 bolo na výrobu kompostu použitých 25 623 ton sušiny kalu, čo predstavovalo 46,73 % podiel z celkového množstva sušiny kalu vyprodukovaného z čistenia odpadových vôd v danom roku.
-
Medzi rokmi 2019 – 2022 bol zaznamenaný nárast množstva sušiny kalu využitého na výrobu kompostu o 12,4 %, čím sa zvýšil aj jeho podiel z celkového množstva vyprodukovaného čistiarenskeho kalu na 52,31 %.
-
Predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 – V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu, ktorého súčasťou je aj opatrenie zamerané na vyššiu mieru využívania hnojenia spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom je z krátkodobého hľadiska (od roku 2019) zatiaľ pozitívny.