Kvalita podzemných vôd

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov

Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1. Dostatok čistej vody pre všetkých
 
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.

1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.

 

Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)

Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).

Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:

3. Udržateľné využívanie vôd

Cieľ 3.1. Udržateľné a efektívne využívanie povrchových a podzemných vôd bez ohrozenia ich množstva a kvality

Cieľ 3.2. Funkčný krízový manažment v období sucha a nedostatku vody 

 

Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)

Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:

• zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
• ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
• ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
• postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

 
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:

• zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
• ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
• zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.

 

 

Na základe analýzy a stanovenej vízie bolo navrhnutých 5 špecifických cieľov vrátane opatrení ku každému cieľu. Pri jednotlivých opatreniach sú uvedené ukazovatele, ktoré budú podkladom hodnotenia plnenia Akčného plánu. Časový rámec Akčného plánu je členený na krátkodobé opatrenia (do jedného roku od prijatia Akčného plánu) a strednodobé opatrenia (do roku 2027).

 

Špecifické ciele Akčného plánu ochrany vody v CHVO Žitný ostrov:

 

Špecifický cieľ 1: Udržateľné využívanie územia a jeho rozvoj,

Špecifický cieľ 2: Bezpečná pitná voda odoberaná v CHVO Žitný ostrov,

Špecifický cieľ 3: Znižovanie ohrozenia kvality podzemnej vody z lokálnych zdrojov znečistenia,

Špecifický cieľ 4: Spoľahlivý monitorovací a informačný systém,

Špecifický cieľ 5: Environmentálne zodpovedný prístup k ochrane a využívaniu vody.

 

• Potreba 5.1: Ochrana podzemných vôd pred negatívnymi vplyvmi poľnohospodárskej činnosti - nadmernou aplikáciou žívín
• Potreba 5.2: Zníženie rizika prieniku pesticídov do vody, vypracovanie systému minimalizácie vstupov chemických prípravkov do poľnohospodárskej produkcie

• Znížiť úroveň znečistenia povrchových vôd prioritnými a prioritne nebezpečnými látkami a úroveň znečistenia podzemných vôd nebezpečnými a ostatnými znečisťujúcimi látkami, najmä dusíkatými a pesticídnymi látkami tak, aby do roku 2027 bol dosiahnutý dobrý stav/potenciál vo všetkých vodných útvaroch;
• Vypracovať a implementovať vodnú politiku, ktorá zabezpečí postupné obnovenie vodných útvarov, ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, rašelinísk, mokradí a malých vodných nádrží, ktorá bude predchádzať znečisťovaniu vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečí dostatok pitnej vody v regiónoch;
• Vytvoriť a implementovať ucelený plán integrovaného riadenia povodí, vrátane posilnenia vodozádržnej schopnosti krajiny, ktorého predmetom bude aj prevencia povodní, sucha a nedostatku vody v súlade s adaptačnými opatreniami na zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy;

• Zvýšiť podiel obcí pripojených na verejnú kanalizáciu v zaostávajúcich regiónoch, rozšíriť a zvýšiť hydraulickú kapacitu stokových sietí v aglomeráciách väčších ako 2,000 ekvivalentných obyvateľov (EO);
• Podporiť výstavbu stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2,000 EO, nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach (CHVO);

 

 

ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA

 

V oblasti ochrany vôd:

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018) (pdf.)
 
1. Ciele stratégie

Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

• Zabezpečovať systematické a komplexné monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné na získavanie údajov a poznatkov o reálnom stave vôd, dlhodobom  vývoji  a trendoch pre vypracovanie analýz a tvorbu rozvojových plánovacích a koncepčných dokumentov, pre vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení a nastavenie nových potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov;

• Identifikovať náhradné zdroje podzemnej vody. Tieto zdroje by mali mať dobré kvalitatívne vlastnosti, dlhý čas zdržania a nízku zraniteľnosť. Tam, kde nie je dostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody, treba hľadať alternatívne riešenia v rámci povrchových vôd, napr. prívodom vody z dostupných vodárenských sústav;