Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Ekologická poľnohospodárska výroba

Dátum poslednej aktualizácie30.10.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj podielu výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy evidovanej v LPIS (Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov).
 

Jednotka indikátora

%, tis.ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:

  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Využívanie  opatrení na zlepšenie  štruktúry  pôdy  (podrývaním a hĺbkovým  kyprením a hnojením maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením).
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.

Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:

  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
 
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
 
Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.
Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
  • Zvýšiť plochy pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou na úroveň 16 %, čo predstavuje ambiciózny nárast oproti terajšiemu dlhoročnému stavu (10 %), a tak sa priblížiť k ambíciám stanoveným v stratégiách EÚ.
 
Hlavný cieľ:
Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:
Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.
Špecifické opatrenia:
  • Podpora opatrení na ochranu pôdy
  • Adaptácia rastlinnej výroby na zmenené klimatické podmienky
  • Adaptácia živočíšnej výroby na zmenené klimatické podmienky
 
Špecifický cieľ 1: Podporiť hospodársky udržateľný poľnohospodársky príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora na celom území Únie s cieľom zvýšiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť a poľnohospodársku rozmanitosť, ako aj zabezpečiť hospodársku udržateľnosť poľnohospodárskej výroby v Únii
Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií
Špecifický cieľ 8: Podporiť zamestnanosť, rast, rodovú rovnosť vrátane účasti žien v poľnohospodárstve, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane obehového biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva
Špecifický cieľ 9: Zlepšiť reakciu poľnohospodárstva Únie na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane požiadaviek na vysokokvalitné, bezpečné a výživné potraviny vyrobené udržateľným spôsobom, požiadaviek týkajúcich sa zníženia plytvania potravinami, ako aj požiadaviek na zlepšenie životných podmienok zvierat a boj proti antimikrobiálnym rezistenciám
 
V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

 

Kľúčová otázka

Zvyšuje sa podiel pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 bolo v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby v SR evidovaných spolu 892 subjektov hospodáriacich na výmere približne 249 723,04 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavovalo 13,53 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
  • Od roku 2005 do roku 2022 zaznamenala ekologická poľnohospodárska výroba postupný nárast a za dané obdobie sa podiel výmery takto obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy zvýšil o 9,13 percentuálneho bodu.
  • Medziročne došlo v roku 2022 oproti roku 2021 k nepatrnému poklesu podielu poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom o 0,04 percentuálneho bodu.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
emo_smile Pozitivny trend Neutralny trend emo_smile
Od roku 2005 výmera pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe zaznamenala rastúci trend s výnimkou niektorých rokov, kedy došlo k jej miernemu poklesu. Výmera pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby sa zvýšila. V roku 2022 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby bola približne na rovnakej úrovni ako v roku 2021. Slovenskej republike sa podarilo splniť cieľ Envirostratégie 2030.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Cieľom ekologickej poľnohospodárskej výroby je na základe všeobecných a osobitných zásad podporiť ochranu životného prostredia, zachovať biodiverzitu a budovať dôveru spotrebiteľa v ekologické produkty. Týmito pravidlami sa riadia všetky oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sú založené na niekoľkých kľúčových zásadách:
  • zákaz používania GMO,
  • zákaz používania ionizujúceho žiarenia,
  • obmedzenie používania umelých hnojív, herbicídov a pesticídov,
  • zákaz používania hormónov a obmedzenie používania antibiotík na prípady, keď je to nevyhnutné pre zdravie zvierat.
Z dlhodobého hľadiska medzi rokmi 2005 až 2022 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby v SR zaznamenala rastúci trend a za dané obdobie sa zvýšila o 160 966 ha.
 

 

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Ciele

Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy
 
V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
 

Hodnotenie

  • V roku 2019 bolo v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby v SR evidovaných spolu 859 subjektov hospodáriacich na výmere približne 196 209,9 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavovalo 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
  • Medzi rokmi 2019 – 2022 bol zaznamenaný prevažne rastúci trend výmery takto obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy a za dané obdobie sa jej podiel na celkovej rozlohe poľnohospodárskej pôdy zvýšil o 3,34 percentuálneho bodu.
  • Výmera poľnohospodárskej pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou predstavovala v roku 2022 13,53 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy, čím cieľ Envirostratégie 2030 zvýšiť podiel obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby minimálne na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy bol dosiahnutý.  

 

Medzinárodné porovnanie

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Ekologická poľnohospodárska výroba  je taká výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, povolenými prírodnými anorganickými hnojivami, mechanické, fyzikálne a biologické metódy na ochranu rastlín; ako aj chov hospodárskych zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť.

Ekologický výrobca je fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti na výrobu a spracovanie bioproduktov alebo biopotravín.
 
LPIS – Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov je označenie pre register poľnohospodárskych plôch na pozadí digitálnych ortofotomáp. V Slovenskej republike je register pôdy LPIS založený na báze dielov pôdnych blokov (DPB), ktoré predstavujú poľnohospodárske plochy s viac menej stabilnými prirodzenými alebo umelými hranicami. Predstavuje referenčnú plochu, na podklade ktorej si prijímatelia zakresľujú hranice užívania v systéme GSAA. Tento typ referenčnej plochy môže obsahovať niekoľko plodín, skupín plodín a užívateľov. LPIS ako súbor referenčných plôch tvoriacich podklad pre podávanie žiadostí pre priame platby je potrebné meniť v súlade s aktuálnym stavom využívania krajiny.
 

Metodika:

Podľa zákona č. 282/2020 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe žiadateľ predkladá žiadosť o registráciu Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu (ÚKSÚP), ktorý vedie register fyzických a právnických osôb, držiteľov registrácie.


Zdroj dát:

ÚKSÚP, Eurostat

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: