Tlačiť
PDF
Trendy v ekostope SR
Dátum poslednej aktualizácie22.10.2021
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí ekologickú stopu SR ako meradla vplyvu ľudských aktivít na planétu Zem, vyjadreného biologicky produktívnou plochou zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a životným štýlom, v súlade s jej biologickou kapacitou.
Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie prírodných zdrojov, ktoré spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame, vyjadrené v globálnych hektároch.
Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie prírodných zdrojov, ktoré spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame, vyjadrené v globálnych hektároch.
Kľúčová otázka
Aký je trend v ekostope Slovenska?Kľúčové zistenia
- Ekostopa Slovenska má od roku 1993 do 2017 kolísavo stúpajúcu tendenciu.
- Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má podľa posledných výpočtov (k roku 2017) hodnotu 4,4 globálne hektáre.
- Z toho vyplýva, že keby každý človek na Zemi žil rovnako ako obyvateľa Slovenska, pre udržanie tohto spôsobu života by sme potrebovali nie jednu, ale presne 2,76 planét.
| Zmena od roku 1990 | Zmena od roku 2005 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Prvé údaje o ekostope SR sú z roku 1993. Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska kolísavo narastá. | Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska v strednodobom hodnotení (s kulmináciou v roku 2007) poklesla. | Medziročne ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska vzrástla. |
Sumárne zhodnotenie
Vývoj Ekostopy Slovenska
Zdroj: NFS
Podrobné zhodnotenie
Ekologickú stopu je možné vypočítať pre jednotlivca, školu, organizáciu, mesto alebo štát. Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého čo spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete.
K roku 2016 z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadal na každého človeka férový podiel 1,8 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka mala však hodnotu 2,7 globálnych hektárov. Biologickú kapacitu Zeme sme tak prekračovali približne o 50 % a pre zabezpečenie spotreby ľudstvo využívalo plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,5 planétam.
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má k roku 2012 hodnotu 4,1 globálne hektáre. Pre porovnanie, v roku 2005 predstavovala ekostopa jedného Slováka 3,3 gha (1,6 planét), v roku 2006 už 4,9 gha (2,7 planét).
K roku 2016 z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadal na každého človeka férový podiel 1,8 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka mala však hodnotu 2,7 globálnych hektárov. Biologickú kapacitu Zeme sme tak prekračovali približne o 50 % a pre zabezpečenie spotreby ľudstvo využívalo plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,5 planétam.
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má k roku 2012 hodnotu 4,1 globálne hektáre. Pre porovnanie, v roku 2005 predstavovala ekostopa jedného Slováka 3,3 gha (1,6 planét), v roku 2006 už 4,9 gha (2,7 planét).
Vývoj Ekostopy Slovenska
Zdroj: NFS
Na planéte nás v súčasnosti žije približne 7,8 miliárd. Z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadá na každého človeka férový podiel 1,63 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka má však v súčasnosti hodnotu 2,75 globálnych hektárov. To znamená, že biologickú kapacitu Zeme prekračujeme približne o 55 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,7 planétam.
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má k roku 2017 hodnotu 4,4 globálne hektáre. Pre porovnanie, v roku 2005 predstavovala ekostopa jedného Slováka 3,3 gha (1,6 planét), v roku 2010 už 4,6 gha (2,7 planét).
Hoci naša ekologická stopa nie je taká veľká ako stopa Írov (3,1 planét), Dánov (4,34 planét) alebo Angličanov (2,63 planét), každým rokom sa zväčšuje. Z ekologického účtu Zeme čerpáme viac ako nám patrí.
Medzinárodné porovnanie
Keďže rozdelenie prírodného bohatstva a ľudskej populácie na Zemi je veľmi nerovnomerné tak sa krajiny delia na dve skupiny: 1.) štáty, ktoré spotrebúvajú viac ako sú schopné vyprodukovať a 2.) štáty, ktoré majú prebytky.
Grafické znázornenie ekologických stôp na Zemi
Zdroj: NFS
Podrobnejšie porovnanie štátov nájdete na: http://www.footprintnetwork.org/ecological_footprint_nations/