Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Stav a trend vtákov viazaných na poľnohospodárske ekosystémy

Dátum poslednej aktualizácie25.11.2016

Téma

Indikátory stavu a ochrany biodiverzity

Značky

Ochrana prírody

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zmeny/trendy v početnosti bežných druhov vtáctva viazaných na poľnohospodársku krajinu na Slovensku v rokoch 2010 – 2015 (resp. od r. 2005), vrátane indexu zmeny početnosti druhov.

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 
Ciele v sektore E - Starostlivosť o prírodu, krajinu a územný rozvoj
7. Zastavenie procesu znižovania biologickej rôznorodosti, vypracovanie a realizácia záchranných programov vybraných ohrozených druhov fauny a flóry; vypracovanie Národnej stratégie ochrany biodiverzity, udržanie a zlepšenie stavu osobitne chránených území.
 
 
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
 
 
Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“
 
 
Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)
 
Oblasť 3.2.  Druhová ochrana a ochrana drevín
Strategický cieľ 3.2.1.: Zaviesť systém výskumu a monitoringu chránených druhov európskeho a národného významu a nepôvodných druhov
Strategický cieľ 3.2.2.: Zabezpečiť podmienky na udržanie diverzity pôvodných druhov a dosiahnutie priaznivého stavu druhov z hľadiska ochrany prírody.
 

Kľúčová otázka

Aký je stav a trend vtákov viazaných na poľnohospodárske ekosystémy?

Kľúčové zistenia

  • V rokoch 2005 – 2015 bolo v rámci monitoringu trendov bežných druhov vtáctva zaznamenaných na Slovensku celkovo 117 – 160 druhov vtáctva (8 530 – 18 597 jedincov). Kvôli nedostatočným dátam u časti druhov však boli trendy hodnotené len u 102 z nich.
  • V rámci druhov viazaných na poľnohospodárske ekosystémy boli zistené preukazné trendy u desiatich druhov. Tento počet druhov s preukaznými trendmi je dvakrát vyšší ako pri hodnotení v roku 2009, čo poukazuje na zvyšujúcu sa kvalitu dát.
  • Stabilný trend početnosti bol zistený u stehlika obyčajného (Carduelis carduelis) a strnádky obyčajnej (Emberiza citrinella).
  • Mierny pokles bol zistený u škovránka (Alauda arvensis), lastovičky (Hirundo rustica), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), kanárika poľného (Serinus serinus), hrdličky poľnej (Streptopelia turtur), penice obyčajnej (Sylvia communis) a cíbika chochlatého (Vanellus vanellus).
  • Prudký pokles bol zistený u svrčiaka zelenkavého (Locustella naevia).
  • U žiadneho druhu nebol trend klasifikovaný ako rastúci.
  • U ostatných druhov bol trend nepreukazný, t.j. neistý, avšak celkový obraz bol podobný ako u druhov s preukazným trendom. Prevažovali druhy s klesajúcou tendenciou početnosti (8 druhov) nad tými s rastúcou (6 druhov).
  • Celkovo sa tak negatívny vývoj poľnohospodárskych druhov vtákov na národnej úrovni u jednotlivých druhov podobá situácii inde v Európe, pričom klesajú prudšie ďalekí migranti (druhy zimujúce v Afrike, resp. na juh od Stredozemného mora), kde sa k negatívnym zmenám na hniezdiskách pridávajú aj negatívne zmeny na zimoviskách.
  • Od roku 2006 klesla početnosť vybraných druhov na národnej úrovni o 43 %. Jedná sa o veľmi výrazný prepad početnosti a to napriek tomu, že prvé roky monitoringu početnosť vykazovala skôr stabilnú tendenciu.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_sad emo_smile
Údaje sú dostupné len od roku 2005. V hodnotenom období rokov 2005 – 2015 dochádza k poklesu početnosti vtáctva poľnohospodárskej krajiny. Medziročne početnosť vzrástla.

Sumárne zhodnotenie

Zdroj:SOS BirdLife Zdrojová tabuľka


Podrobné zhodnotenie

Vtáctvo veľmi citlivo reaguje na zmeny vo využívaní krajiny a indikuje tak celkový stav biodiverzity. Keďže stojí na vrcholových priečkach potravnej pyramídy, bolo navrhnuté ako bioindikátor, ktorý by mal vyhodnocovať zmeny v biodiverzite na európskej úrovni.
 
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.
 
U mnohých druhov poľnohospodárskej krajiny spôsobila spoločná poľnohospodárska politika EÚ dramatický pokles ich početnosti. U škovránka klesla početnosť v Európe od začiatku osemdesiatych rokov o 49 % a u pipíšky dokonca až o 98 %. Tento pokles sa však nepodarilo dodnes zastaviť, a aj najaktuálnejšie údaje z monitoringu vtáctva na celoeurópskej úrovni dokladajú, že populácie bežných druhov vtáctva naďalej klesajú (Inger et al. 2015). Pri hodnotení druhov v závislosti od ich hniezdneho biotopu možno povedať, že z 36 druhov obývajúcich predovšetkým poľnohospodársku krajinu, 20 vykazuje klesajúcu početnosť (PECBMS 2009). Podobne sa však vyvíja početnosť vtáctva aj v stredoeurópskych podmienkach, ako dokladajú výsledky z Českej republiky (Reif et al. 2006, 2014) ale aj Slovenska na národnej úrovni (Slabeyová et al. 2009), kde práve druhy otvorenej krajiny patria medzi najviac ubúdajúcu skupinu vtáctva.
 
Trendy početnosti vtáctva poľnohospodárskej krajiny na národnej úrovni vyjadrené indexmi početnosti
Druh 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Index Trend Trend
Alauda arvensis 1 1,0403 1,1329 1,2984 1,1207 0,999 0,7931 0,7788 0,9608 0,7693 0,87 0,9663 MDEC
Anthus pratensis 1 0,1939 0,3794 0,273 0,1524 0,2591 0,1884 0,0496 0,0232 0,0063 0,0035 0,6147 UNC
Carduelis cannabina 1 0,6435 1,2128 2,3922 1,3643 1,0603 1,2007 1,0646 0,7035 1,0817 1,307 1,003 UNC
Carduelis carduelis 1 1,1392 1,2152 1,1303 1,3196 0,8297 1,18 1,1988 6153 1,0248 1,4315 0,994 STA
Ciconia ciconia 1 0,374 1,0423 0,7758 0,6861 0,6254 0,7984 0,4668 0,784 0,5846 0,6186 0,979 UNC
Corvus frugilegus 1 1,8563 0,3575 0,4692 0,3873 1,571 1,1869 0,495 0,1816 0,0713 0,028 0,7495 UNC
Emberiza citrinella 1 0,9135 0,9276 0,9754 0,9088 1,0997 0,9477 1,0145 0,894 0,9016 0,9924 0,9993 STA
Falco tinnunculus 1 2,4371 1,1108 2,3119 2,0018 0,7574 1,3852 2,9682 1,1538 0,6182 1,777 0,9787 UNC
Galerida cristata 1 0,2842 2,457 5,0073 5,0742 4,4454 3,6991 1,4094 0,2835 0,0806 0,0229 0,7391 UNC
Hirundo rustica 1 1,3499 1,6487 0,6686 0,7912 0,9704 0,589 0,8498 0,8253 0,6798 0,8273 0,9505 MDEC
Chloris chloris 1 1,2264 0,4759 0,9769 0,893 0,9133 0,9152 0,8934 0,9373 0,6614 0,7421 0,9812 UNC
Lanius collurio 1 0,7777 0,8939 0,9872 0,6863 0,893 0,9062 0,8668 0,7782 0,3054 0,9127 0,9591 UNC
Locustella naevia 1 1,8986 0,8465 0,7226 0,6522 0,5186 0,7778 0,5937 0,6304 0,3599 0,4261 0,8965 SDEC
Miliaria calandra 1 0,4546 1,2894 0,8082 1,3053 0,7843 1,2128 0,565 0,3609 1,1967 1,163 1,0002 UNC
Motacilla flava 1 0,8431 1,2207 1,9489 2,5039 2,7094 1,8239 0,7262 3,0901 2,0206 2,7028 1,0849 UNC
Passer montanus 1 1,6836 1,7462 1,2602 1,7586 0,8824 1,1738 2,529 1,8351 2,0085 1,5968 1,0388 UNC
Saxicola rubetra 1 1,3332 1,8475 1,4475 1,586 1,0617 1,0986 0,8892 1,0353 0,6292 0,7772 0,9354 MDEC
Saxicola torquata 1 1,1503 1,409 1,9351 1,4729 1,4636 1,7284 1,4267 0,7769 1,4013 0,9463 0,9845 UNC
Serinus serinus 1 0,9126 1,0484 1,2651 1,035 0,872 0,8242 0,5597 0,5829 0,6207 0,5908 0,9316 MDEC
Streptopelia turtur 1 0,8517 0,8044 0,7712 0,8841 0,9205 0,5141 0,6903 0,7446 0,4043 0,6635 0,9467 MDEC
Sturnus vulgaris 1 1,9556 1,8379 1,5954 1,5175 1,1941 1,4424 2,0906 1,8688 1,5734 1,5622 1,0174 UNC
Sylvia communis 1 0,8788 1,1174 1,0699 1,2294 0,8152 0,8539 0,802 0,6521 0,9289 0,7973 0,969 MDEC
Sylvia nisoria 1 1,0468 0,3095 0,4861 0,6594 0,9377 0,9715 1,2633 1,4566 0,6333 0,6772 1,0275 UNC
Vanellus vanellus 1 0,9859 0,3758 0,1777 0,2267 0,226 0,2206 0,2549 0,4228 0,099 0,2472 0,8715 MDEC
 
Legenda:
Indexy rokov 2005 – 2015: napr. index 1 u Hirundo rustica v roku 2005 znamená 100 % početnosti, 1,6487 v roku 2007 znamená, že početnosť dosiahla 164,87 % početnosti stavu z r. 2005, v roku 2008 to bolo len 66,86 %.
Index trend: znamená priemernú ročnú mieru zmenu početnosti (bez zohľadnenia konfidenčného intervalu). Ak je vyššia ako 1, počet rastie, ak menšia, počet klesá. Hodnota 1,04 znamená priemerný ročný nárast o 4 %.
Trend: UNC - neistý, MDEC - mierny pokles, SDEC - silný pokles, STA - trend klasifikovaný ako stabilný.
 
Index zmeny početnosti druhov poľnohospodárskej krajiny vysvetľuje zmeny v biodiverzite poľnohospodárskej krajiny zo širšieho pohľadu, nakoľko zmeny početnosti jednotlivých druhov sú veľmi rôznorodé.

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Metodika:

Predmetom hodnotenia indikátora je vyhodnotenie zmien v početnosti bežných druhov vtáctva na Slovensku (teda nie vzácnych – ohrozených druhov vtákov, resp. dravcov).

Metódy monitoringu bežných druhov vtáctva
  • Početnosť bežných druhov vtáctva bola sledovaná pomocou metódy bodového transektu (Kropil 1994).
  • Do sčítania vtákov sa v rokoch 2005 – 2015 zapojilo 46 sčítavateľov, predovšetkým členov a spolupracovníkov SOS/BirdLife Slovensko. Podmienkou zapojenia sa do programu bola znalosť determinácie druhov vizuálne a akusticky.
  • Na každom transekte bolo určených 20 bodov v minimálnej vzdialenosti 300 m od seba. Sčítanie na každom bode trvalo 5 minút a termín sčítania bol každý rok stanovený na 25. apríl – 31. máj s možnosťou neskoršieho mapovania v stredných a vyšších horských polohách, spravidla do konca júna.
 
Metódy vyhodnotenia trendov početnosti bežných druhov vtáctva
  • Pre vyhodnotenie trendov početnosti bežných druhov vtákov v sledovanom období bol použitý program TRIM 3.54 (Pannekoek & Van Strien 2001), ktorý je pri vyhodnocovaní trendov početnosti vtáctva štandardne používaný v celej Európe. Trendy neboli vyhodnocované pre druhy, pri ktorých v troch a viac rokoch nebol zaznamenaný ani jeden jedinec daného druhu. Trendy neboli vyhodnotené ani u tých druhov, u ktorých v dvoch rokoch nebol zaznamenaný ani jeden jedinec príslušného druhu a v ostatných rokoch boli zaznamenané nízke celkové počty (nižšie ako 10 ex.), v dôsledku čoho dáta neboli dostatočne reprezentatívne.
  • Do vyhodnotenia indexu početnosti poľnohospodárskych druhov boli zahrnuté len tie transekty, ktoré boli sčítané v rokoch 2005 - 2008 aspoň dvakrát. Takýto výber lokalít zabezpečuje porovnateľnosť hodnotenia s predošlým hodnoteným z roku 2010. Rozdiel v prístupe u lesných a poľnohospodárskych transektov bol spôsobený rozličnou vzorkou dát.
  • Vyhodnotenie trendov sa realizoval za obdobie rokov 2005 - 2015. Ako základný rok (baseline) pre porovnanie sa pri hodnotení u všetkých druhov bral rok 2005.
 
Klasifikácia zistených trendov vtáctva bola pripravená podľa nasledovných kritérií (PECBMS 2009):
  • výrazný pokles – pokles signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – horný limit intervalu spoľahlivosti < 0,95
  • mierny pokles – signifikantný pokles, ale nie signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – 0,95 < horný limit intervalu spoľahlivosti < 1,00
  • výrazný nárast – nárast signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – spodný limit intervalu spoľahlivosti > 1,05,
  • mierny nárast – signifikantný nárast, avšak nie signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – 1,00 < spodný limit intervalu spoľahlivosti < 1,05
  • stabilný – nárast alebo pokles nie sú signifikantné a zmena je menšia ako 5 % ročne, kritérium – interval spoľahlivosti zahŕňa 1,00, ale spodný limit intervalu spoľahlivosti > 0,95 a horný limit < 1,05
  • neistý – nárast alebo pokles nie sú signifikantné, ale nie je isté, že zmena je menšia ako 5 % ročne, kritérium – interval spoľahlivosti zahŕňa 1,00, ale spodný limit intervalu spoľahlivosti < 0,95 a zároveň horný limit > 1,05.
 
  • Pre výpočet celkového populačného indexu poľnohospodárskych druhov (Gregory et al. 2005) boli použité zmeny početnosti nasledovných 24 druhov: Alauda arvensis, Anthus pratensis, Carduelis cannabina, Carduelis carduelis, Ciconia ciconia, Corvus frugilegus, Emberiza calandra, Emberiza citrinella, Falco tinnunculus, Galerida cristata, Hirundo rustica, Chloris chloris, Lanius collurio, Locustella naevia, Motacilla flava, Passer montanus, Saxicola rubetra, Saxicola torquata, Serinus serinus, Streptopelia turtur, Sturnus vulgaris, Sylvia communis, Sylvia nisoria, Vanellus vanellus.
 
Rozmiestnenie všetkých monitorovaných transektov na Slovensku v rokoch 2005 - 2015

 

Zdroj dát:

SOS/BirdLife Slovensko
 
Citácie:
Inger, R., Gregory, R., Duffy, J.P., Stott, I., Voříšek, P. Gaston, K.J. (2015): Common European birds are declining rapidly while less abundant species´ numbers are rising. Ecology Letters 18 (1): 28-36.
Reif J., Voříšek P., Šťastný K. & Bejček V. 2006: Trendy početnosti ptáků v České republice v letech 1982–2005. ¾ Sylvia 42: 22–37.
Reif J., Škorpilová J., Vermouzek Z. & Šťastný K. 2014: Změny početnosti hnízdních populací běžných druhů ptáků v České republice za období 1982–2013: analýza pomocí mnohodruhových indikátorů. Sylvia 50: 41–65.
Slabeyová K., Ridzoň J. &  Kropil R. 2009: Trendy početnosti bežných druhov vtáctva na Slovensku v rokoch 2005-2009.  ¾ Tichodroma 21: 1-13.
Pannekoek J. & van Strien A. J. 2001: TRIM 3 Manual. Trends and Indices for Monitoring Data. ¾ Statistics Netherlands, Voorburg.
PECBMS 2009: The State of Europe’s Common Birds 2008. ¾ CSO/RSPB, Prague.
Gregory R. D., van Strien A., Vorisek P., Gmeling Meyling A.W., Noble D.G., Foppen, R.P.B. & Gibbons D.W., 2005: Developing indicators for European birds. ¾ Philosophical Transactions of the Royal Society 360: 269 - 288.
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: