Tlačiť
PDF
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Z ihličnatých drevín má defoliácia dlhodobo klesajúcu tendenciu pri jedli (v roku 2022 bola 23,9 %), mierne sa zhoršuje pri smreku (32,3 %) a približne od roku 2000 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici (35,8 % v roku 2022). Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia dlhodobú tendenciu nárastu. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub (28,6 % v roku 2022). Dreviny buk a hrab, ktoré boli v celom doterajšom priebehu monitoringu najmenej poškodzovanými drevinami vykazujú takmer identickú tendenciu vývoja s defoliáciou v roku 2022 pri buku 26,5 % a pri drevine hrab 27,0 %.
Zdravotný stav lesov
Dátum poslednej aktualizácie01.12.2023
Značky
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí zdravotný stav lesných ekosystémov a jeho vývoj na základe podielu defoliovaných (odlistených) stromov v stupňoch poškodenia 2 – 4 (defoliácia väčšia ako 25 %) a 3 – 4 (nad 60 % – silno poškodené stromy), a to celkovo, ako aj osobitne pre ihličnaté a listnaté dreviny.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán má za cieľ ozdravovať lesy a podporovať v nich prírode blízke hospodárenie.
Potreba 4.5: Podpora adaptačných a mitigačných opatrení v lesoch v súvislosti so zmenou klímy
Potreba 4.6: Zlepšenie zdravotného stavu lesov a vitality lesných spoločenstiev
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)
Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
- Vhodne integrovať adaptačné opatrenia do koncepcie rekonštrukcie porastov a manažmentu kalamitných situácií v oblastiach so zhoršeným stavom lesa a pretrvávajúcimi kalamitami škodcov (Orava, Kysuce, Spiš)
- Optimalizovať postupy výskumu a monitoringu lesov s ohľadom na riziká súvisiace so zmenou klímy a ďalšie priority lesného hospodárstva a prispôsobovať plánovanie a manažment lesov podľa potreby a výsledkov výskumu a monitoringu
- Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.
Akčný plán Národného lesníckeho programu SR na roky 2015 – 2020 (2015)
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcový cieľ (2.10): Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení v lesoch zameraných na prevenciu a na obnovu potenciálu lesov po kalamitách spôsobených škodlivými činiteľmi
Rámcový cieľ (2.11): Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému prognózovania, prevencie, a monitorovania vzniku lesných požiarov
Rámcový cieľ (2.12): Vytvorenie právnych, ekonomických a technických podmienok pre systémové riešenie kalamitných situácií v chránených územiach
Rámcový cieľ (2.13): Podpora systému opatrení obnovy a výchovy lesa po vetrových a hmyzových kalamitách
Rámcový cieľ (2.11): Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému prognózovania, prevencie, a monitorovania vzniku lesných požiarov
Rámcový cieľ (2.12): Vytvorenie právnych, ekonomických a technických podmienok pre systémové riešenie kalamitných situácií v chránených územiach
Rámcový cieľ (2.13): Podpora systému opatrení obnovy a výchovy lesa po vetrových a hmyzových kalamitách
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Rámcový cieľ (2.14): Zabezpečenie komplexného systému inventarizácie a monitoringu stavu lesov na národnej úrovni v súlade s postupmi a požiadavkami prebiehajúceho celoeurópskeho a globálneho integračného procesu
Opatrenie:
Opatrenie:
- Zabezpečiť realizáciu projektu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR ako dlhodobého programu (II. cyklus NIML SR)
- Pokračovať vo vývoji metód inventarizácie a monitoringu lesov v súlade s postupmi, technológiami, potrebami a požiadavkami prebiehajúceho integračného procesu
- Zabezpečiť pokračovanie monitoringu zdravotného stavu lesov I. a II. úrovne každoročným sledovaním a hodnotením
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Kľúčový cieľ do roku 2020:
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
Kľúčová otázka
Zlepšuje sa zdravotný stav lesov?Kľúčové zistenia
- Zdravotný stav lesov Slovenska charakterizovaný mierou defoliácie možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
- V roku 2022 sa zdravotný stav ihličnatých drevín zhoršil, pričom dosiahol najvyššiu hodnotu defoliácie od začiatku jej hodnotenia (58,0 %, v stupňoch defoliácie 2 – 4).
- Podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch defoliácie v roku 2022 tiež narástol a predstavoval 40,2 %.
- V rámci jednotlivých druhov drevín je dlhodobo zaznamenaný mierne zlepšujúci sa trend vývoja defoliácie pri jedli, mierne sa zhoršuje pri smreku a výrazne sa zhoršuje pri borovici.
- V strednodobom horizonte (od roku 2015) vidno výraznejšie výkyvy v defoliácii listnatých aj ihličnatých drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom), avšak vývoj stavu lesov je možné považovať za mierne zhoršujúci sa.
- Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, ktoré súvisia s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
|
Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou (2-4) sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, pričom v roku 2014 dosiahol najvyššie poškodenie za celé sledované obdobie.
|
Strednodobo vývoj defoliácie stromov kolísal, s mierne rastúcou tendenciou.
|
Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov, pri ihličnanoch bolo zaznamenané jeho zhoršenie na najvyššiu hodnotu od začiatku hodnotenia.
|
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
V SR je vysoké zastúpenie lesných ekosystémov v krajine. Lesnatosť sa dlhodobo pohybuje okolo 41 %, no ich stav je narušený. Dlhotrvajúce poruchy lesných ekosystémov viedli k ich postupnej degradácii a rozpadu – v roku 1989 javilo symptómy poškodenia 85 % lesov na území SR.
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie – defoliácia). V defoliácii sa odzrkadľujú vnútorné aj vonkajšie vplyvy faktorov (najmä genetické, klimatické, stanovištné, vplyv znečistenia ovzdušia), ktoré ovplyvňujú zdravotný stav jednotlivých stromov. V SR sa hodnotenie defoliácie vykonáva každoročne na 107 trvalých monitorovacích plochách, prostredníctvom medzinárodnej 5-triednej stupnice. Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie – defoliácia). V defoliácii sa odzrkadľujú vnútorné aj vonkajšie vplyvy faktorov (najmä genetické, klimatické, stanovištné, vplyv znečistenia ovzdušia), ktoré ovplyvňujú zdravotný stav jednotlivých stromov. V SR sa hodnotenie defoliácie vykonáva každoročne na 107 trvalých monitorovacích plochách, prostredníctvom medzinárodnej 5-triednej stupnice. Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).
Súčasný stále nepriaznivý zdravotný stav lesov je spôsobený synergickým pôsobením rôznych škodlivých činiteľov. Okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch sa veľmi negatívny vplyv pripisuje najmä dlhodobo najvýznamnejším škodlivým činiteľom, ktorými sú vietor a podkôrny hmyz.
Najhorší stav lesov je na hornej hranici lesa, kde plnia mimoriadne dôležité celospoločenské funkcie a v ktorých hrozí akútny rozpad ekosystémov.
Najhorší stav lesov je na hornej hranici lesa, kde plnia mimoriadne dôležité celospoločenské funkcie a v ktorých hrozí akútny rozpad ekosystémov.
Nepriaznivým faktorom lepšie odolávajú listnaté dreviny, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov oproti ihličnatým drevinám. Napriek tomu od roku 2005 aj u nich dochádza k zvyšovaniu priemernej defoliácie, najmä k trvalému poklesu podielu stromov s defoliáciou 0 – 10 %.
Medzinárodné porovnanie