Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Stav druhov európskeho významu

Dátum poslednej aktualizácie27.11.2023

Téma

Biodiverzita Indikátory stavu a ochrany biodiverzity Indikátory Envirostratégie 2030

Značky

Ochrana prírody

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) druhov rastlín európskeho významu (celkovo, príp. nižšie a vyššie rastliny) a druhov živočíchov európskeho významu (celkovo, príp. podľa skupiny – bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, cicavce) v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu pre EK (na základe hodnotiacich správ vydávaných každých 6 rokov), ako aj porovnaním každoročného vývoja tohto podielu z výsledkov priebežného monitoringu ŠOP SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
 

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
1. Integrovaný rozvojový program I. Ochrana a rozvoj zdrojov
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
 
1.Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné);
15a. Obnoviť aspoň 15 % degradovaných ekosystémov oproti stavu v roku 2018
15b. Zvýšiť podiel biotopov a druhov európskeho významu nachádzajúcich sa v priaznivom stave z 1/3 biotopov a 1/4 druhov v roku 2018 na 2/3 biotopov a 1/2 druhov do roku 2030.

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

  • Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.

2.1 Zastaviť stratu biodiverzity

  • Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
  • Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku.
  • Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
  • Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb na základe participácie všetkých dotknutých strán.
  • V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.

 


Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch:
  • Diverzifikácia krajiny a krajinných štruktúr – zabezpečenie heterogenity ekosystémov, zvyšovanie rozmanitosti vegetácie, terénne úpravy pri technických protieróznych opatreniach.
  • Zvýšenie konektivity krajiny – budovanie zelenej infraštruktúry, udržiavanie alebo vytváranie koridorov a spojovacích článkov, obmedzovanie bariérového vplyvu ciest a železníc, zástavby, odstraňovanie bariér na tokoch.
  • Kontrola/odstraňovanie inváznych a expandujúcich nepôvodných druhov, systematické, dlhodobé mapovanie, monitorovanie výskytu populácií inváznych druhov.

 

 
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy

 

Cieľ A.1 
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov a stav ochrany 49 druhov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov a 52 druhov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy, z druhov napríklad syseľ pasienkový, kamzík vrchovský tatranský, zubor hôrny, korytnačka močiarna, vybrané druhy motýľov a rýb. V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
 
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
6. Pripraviť resp. aktualizovať programy záchrany pre ohrozené druhy rastlín a živočíchov a realizovať opatrenia vrátane transferu a reštitúcie druhov na vhodné lokality
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“

 

Kľúčová otázka

Aký je stav druhov rastlín a živočíchov európskeho významu?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2019 bola spracovaná v poradí už tretia 6-ročná hodnotiaca Správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) a predložená na EK, v zmysle článku 17 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“);
  • V porovnaní s druhým hodnotiacim cyklom / reportovacím obdobím (2007 – 2012) je toto hodnotenie realitou bližšie k poznaniu skutočného stavu, keďže došlo opäť k zlepšeniu poznatkov. Stav druhov vykazuje síce z tohto dôvodu zhoršenie, v skutočnosti však ide o lepšie a realistickejšie hodnotenie stavu, ktorý je viac-menej rovnaký ako v predchádzajúcich obdobiach;
  • Podľa výsledkov 3. reportovacieho obdobia sa k roku 2019 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 74,9 % druhov európskeho významu;
  • Skutočná zmena oproti predchádzajúcemu hodnoteniu bola zaznamenaná iba v prípade Liparis loeselii (jedno miesto v panónskom biogeografickom regióne bolo zaplavené – prírodné procesy a populácia zmizla).
 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_neutral
V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k zlepšeniu poznatkov a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu stavu druhov, no v skutočnosti je ich stav viac-menej rovnaký.
V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k roku 2019 opäť k zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je stav druhov naďalej viac-menej rovnaký, a síce nepriaznivý.
Stav druhov európskeho významu sa v rámci reportingu pre EK hodnotí v 6-ročných intervaloch. Podľa zápisov z KIMS (priebežný monitoring) je však možné konštatovať, že sa ich stav výraznejšie nezmenil.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Porovnanie stavu druhov európskeho významu podľa taxonomického členenia

Zdroj: ŠOP SR
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch. 2007 – stav za prvý hodnotiaci cyklus (reportovacie obdobie 2004 – 2006), 2013 – druhý hodnotiaci cyklus (za obdobie 2007 – 2012) a 2019 – tretí hodnotiaci cyklus (za obdobie 2013 – 2018).

 

Podrobné zhodnotenie

Zo smernice o biotopoch vyplýva o.i. aj tzv. ochrana druhov pre vybrané taxóny rastlín a živočíchov, vrátane povinnosti monitorovania stavu druhov uvedených v prílohách smernice – druhy európskeho významu (EV).

 

 

Hodnotenie druhov v rámci reportingu pre EK

 

ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu (EV) v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za roky 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za roky 2013 – 2018).
 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 3. hodnotiacej správy (2013 – 2018)

Nová správa za roky 2013 – 2018 (publikácia Černecký et al., 2020) vychádza predovšetkým z údajov KIMS, vďaka ktorému sa významne znížil počet neznámych hodnotení stavu biotopov a druhov európskeho významu.

Obsahuje komplexné informácie o veľkosti populácií, vyhliadkach do budúcnosti, mapovom rozšírení, vplyvoch a ohrozeniach a ďalších dôležitých parametroch. Celkovo bolo hodnotených 150 druhov živočíchov a 50 druhov rastlín, z ktorých 5 druhov sa dlhodobejšie nevyskytlo a podáva sa o nich len skrátená informácia.

 

Porovnanie ochranárskeho statusu 9 skupín druhov európskeho významu medzi reportingami 2007, 2013 a 2019

Rok hodnotenia Skupina FV XX U1 U2
2007 Nižšie rastliny   7 4  
2013 Nižšie rastliny   5 6  
2019 Nižšie rastliny (11) 3   6 2
2007 Vyššie rastliny 13 3 23 19
2013 Vyššie rastliny 11   27 18
2019 Vyššie rastliny (56) 18   31 7
2007 Mäkkýše 4 3 2 3
2013 Mäkkýše 5   6 1
2019 Mäkkýše (12) 1   9 2
2007 Obrúčkavce     1  
2013 Obrúčkavce 1      
2019 Obrúčkavce (1)     1  
2007 Článkonožce 21 21 14 22
2013 Článkonožce 36 8 18 16
2019 Článkonožce (81) 3   56 22
2007 Ryby 5 32 3  
2013 Ryby 5 10 18 6
2019 Ryby (42) 2 4 13 23
2007 Obojživelníky 1 1 17 6
2013 Obojživelníky 1 1 17 6
2019 Obojživelníky (25) 3 1 15 6
2007 Plazy 4   10 1
2013 Plazy     10 5
2019 Plazy (15)     14 1
2007 Cicavce 4 36 26 14
2013 Cicavce 4 36 28 11
2019 Cicavce (83) 46 1 29 7

Zdroj: Černecký et al., 2020
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v obidvoch  bioregiónoch. 

 

Nižšie rastliny

Z porovnania celkových hodnotení nižších rastlín medzi reportingovými obdobiami vyplýva, že sa vďaka zavedenému systematickému monitoringu (od roku 2013) zlepšilo poznanie všetkých druhov z tejto skupiny, pretože ani jeden nie je vyhodnotený v neznámom stave (XX). Z celkového počtu 11 hodnotení sú 3 druhy v priaznivom stave – Dicranum viride (ALP), Buxbaumia viridis (ALP) a Leucobryum glaucum (PAN). 50 % hodnotení je v stave nepriaznivom.

 


Odhadovaná priemerná veľkosť populácií 9 druhov nižších rastlín európskeho významu na Slovenku

Mannia triandra jedince 16 606
Dicranum viride výmera 1,8 m2
Buxbaumia viridis výmera 133,0 m2
Leucobryum glaucum jedince 359 957
Sphagnum spp. jedince 10 655 000
Ochyraea tatrensis výmera 20–50 m2
Hamatocaulis vernicosus výmera 99,5 m2
Scapania carinthiaca výmera 0 m2
Tortella rigens výmera 0 m2

Zdroj: Černecký et al., 2020

 

Vyššie rastliny

V súčasnosti evidujeme na Slovensku výskyt 42 taxónov vyšších rastlín EV, z toho jeden taxón – plavúň (Lycopodium spp.) agreguje 6 druhov. Pozitívne je objavenie novej lokality ľanolistníka bezlistencového (Thesium ebracteatum), ktorý bol donedávna na Slovensku považovaný za vyhynutý a táto nová lokalita bola zaradená do národného zoznamu ÚEV. Lepší stav zachovania dosahujú tie druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v alpskom biogeografickom regióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia.

 


K najviac ohrozeným druhom zo skupiny patria bahnička kranská (Eleocharis carniolica), mečík močiarny (Gladiolus palustris), marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) a hľuzovec Loeselov (Liparis loeseli) hodnotené v stave U2, pretože sú závislé na špecifickom vodnom režime ich biotopov. Z dôvodu obmedzeného počtu lokalít výskytu či nízkej početnosti populácií, patria medzi veľmi ohrozené druhy (U2) kosatec piesočný Iris humilis subsp. arenaria (1 lokalita v ÚEV Čenkov), kosienka karbincolistá Klasea lycopifolia (1 lokalita v ÚEV Žalostiná), marsilea štvorlistá Marsilea quadrifolia (iba lokality v ÚEV Latorica). „Špecialistom“ je aj druh hodnotený v stave U1, slezinník nepravý (Asplenium adulterinum), ktorý vyžaduje špecifické podmienky geologického podkladu a mikroklímy – vyskytuje sa len na hadcových horninách, kde rastie na holých skalách a polozatienených štrbinách.
 
V priaznivom stave sa na Slovensku nachádzajú niektoré druhy vysokohorského pásma, ako napr. lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), palina skalná (Artemisia eriantha), alebo niektoré druhy, ktorých areál je viazaný výlučne na územie Slovenska – cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), lykovec muránsky (Daphne arbuscula) a rastú práve v oblastiach s adekvátnym stupňom ochrany a kategórie chránených území, ktoré im zabezpečujú vhodné podmienky pre ich dlhodobé prežívanie.
 
Nasledovné grafy ukazujú priemerné odhadované veľkosti populácii druhov vyšších rastlín, vypočítané z údajov z reportingu 2019.
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Graf: Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Zdroj: Černecký et al., 2020
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Graf: Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Zdroj: Černecký et al., 2020
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Graf: Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku
Zdroj: Černecký et al., 2020

 

Bezstavovce

V reportingu 2019 bolo vyhodnotených 16 druhov motýľov, pričom až 78 % hodnotení motýľov je v nepriaznivom – nevyhovujúcom stave a len 7 % v priaznivom. Ide o výrazne zhoršené hodnotenie oproti reportingu 2013, a to z dôvodu využitia presnejších dát o týchto druhoch a ich biotopoch získaných zo systematického monitoringu. Medzi najviac ohrozené druhy je možné zaradiť Lopinga achine a  Colias myrmidone.
 
Hodnotených bolo aj celkovo 15 druhov chrobákov európskeho významu, z ktorých až 94 % druhov je v nepriaznivom stave. Ich poznanie sa síce zlepšilo, ale ich stav vo voľnej prírode Slovenska je alarmujúci a je nevyhnutné vyvinúť opatrenia na ich zlepšenie. Medzi najohrozenejšie druhy patria Boros schneideri, Carabus hungaricus a Bolbelasmus unicornis.
 
V skupine vážok bolo v rámci reportingu 2019 hodnotených 6 druhov a pribudol nový druh Leucorrhinia caudalis, ktorý sa vyskytuje len na jednej lokalite v SR. Všetky reportované druhy vážok boli hodnotené v nepriaznivom stave, pričom však nejde o zhoršenie stavu oproti reportingu 2013, ale o kvalitnejšiu bázu dát z pravidelného monitoringu.
 
Skupinu rovnokrídlovcov zastupuje 7 druhov európskeho významu. V reportingu 2019 pribudol druh Isophia costata (U2 ALP), ktorý sa na SR vyskytuje na 1 lokalite. Medzi ďalšie U2 druhy patria Saga pedo a Paracaloptenus caloptenoides. V porovnaní s výsledkami reportingu 2013 sa zlepšilo poznanie druhov, pričom všetky reportované druhy sú v nepriaznivom stave.
 
Zo 7 druhov reportovaných mäkkýšov je len 1 druh v priaznivom stave (slimák záhradný, Helix pomatia). Zvyšné hodnotenia sú nepriaznivé – až 2/3 hodnotených druhov sú v nepriaznivom - nevyhovujúcom stave. V zlom stave v panónskom biogeografickom regióne je vyhodnotený druh Vertigo moulinsiana a Vertigo angustior. Najzávažnejším negatívnym vplyvom sú zásahy do vodného režimu, vysušovanie mokradí a nadmerné hnojenie, ale aj intenzívna pastva a eutrofizácia.
 
Z dvoch hodnotených druhov rakov (Astacus astacus, Austropotamobius torrentium) je jeden v zlom a jeden v nevyhovujúcom stave. Najväčšími faktormi ohrozenia rakov sú zmeny v hydrologickom režime, znečistenie z poľnohospodárskej činnosti (napr. pesticídy, kontaminované kaly, odpadové vody – silážne šťavy) a invázne druhy.
 
Z veľkého počtu 44 druhov článkonožcov EV majú v obidvoch bioregiónoch zlý stav Bolbelasmus unicornis a žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone). V zlom stave sú tiež niektoré druhy chrobákov viazané na mŕtve drevo. Celkový stav motýľov EV je na Slovensku nepriaznivý (až 90 % hodnotení ich stavu je nevyhovujúcich alebo zlých).

 

Stavovce

Zo 40 hodnotení (23 druhov) plazov a obojživelníkov európskeho významu na Slovensku  sú len 3 hodnotenia priaznivé pre druhy Pelophylax ridibundus (FV ALP/PAN) a Ablepharus kitaibelii (FV PAN). Celkovo až 90 % hodnotení je nepriaznivých, čo odráža aj negatívny stav biotopov, v ktorých tieto druhy žijú. Stav U1 je u väčšiny zástupcov tejto skupiny nezmenený od prvého reportingu 2007. Druh Emys orbicularis má na Slovensku minimum reprodukčných lokalít, preto prioritou je realizácia opatrení programu záchrany pre tento druh v oblasti legislatívy, monitoringu, ale najmä praktickej starostlivosti o vodné útvary, kde sa korytnačka vyskytuje.
 
V reportingu 2019 sa hodnotilo 24 druhov rýb a mihulí EV. Prvýkrát bol reportovaný aj druh Acipenser ruthenus v rieke Dunaj. Okrem dvoch hodnotení druhov v priaznivom stave – Lampetra planeri (FV ALP) a Rhodeus amarus (FV PAN), troch hodnotení v neznámom stave – Eudontomyzon mariae (XX PAN) a Eudontomyzon vladykovi (XX PAN/ALP), sú hlavne kvôli taxonomickým nejasnostiam ostatné druhy v nepriaznivom stave. Oproti roku 2013 sa ich poznanie však zlepšilo. Alarmujúca je situácia s niektorými v minulosti bežnými druhmi rýb (hlavátka, lipeň, mrena), ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozované najmä reguláciami tokov, výstavbou bariér (malé vodné elektrárne) a predáciou kormorána veľkého.
 
48 hodnotených druhov cicavcov je v rámci Slovenska najlepšie preskúmanou skupinou živočíchov. Výnimku tvorí 28 u nás zaznamenaných druhov netopierov a niektoré druhy hlodavcov. Pozitívny trend bol zaznamenaný u druhov zubor hrivnatý (Bison bonasus), kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), bobor vodný (Castor fiber), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus). Negatívny trend bol vyhodnotený pri druhoch plch lesný (Dryomys nitedula), hraboš severský (Microtus oeconomus mehelyi), hraboš tatranský (Microtus tatricus), tchor stepný (Mustela eversmanii), tchor tmavý (Mustela putorius) a syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako priaznivý, pričom ide o zmenu v porovnaní s reportingom 2013, kde bolo až 75 % hodnotení v stave neznámom.

 

Hodnotenie trendu

 

Hodnotenie podľa biogeografických regiónov

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografických regiónov Slovenska za obdobie rokov 2013 – 2018
Graf: Stav druhov európskeho významu podľa biogeografických regiónov Slovenska za obdobie rokov 2013 – 2018
Zdroj: Černecký et al., 2020
Poznámka: PAN – panónsky biogeografický región, ALP – alpský biogeografický región; počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch


SR rovnako predložila Európskej komisii aj správu o výnimkách v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch (za roky 2017 – 2018). Správa je dostupná na https://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/habides/

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)


 

Na základe porovnania stavu druhov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel druhov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov alebo populácií druhov, alebo revitalizáciu lokalít na ktorých sa nachádzajú, sú stále aplikované nedostatočne. V rámci druhov európskeho významu bol vyhodnotený stav a ďalšie parametre podľa schváleného formátu pre 195 druhov.

 
Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín*

Zdroj: ŠOP SR
■ FV – Priaznivý   ■ XX – Neznámy  ■ U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci  ■ U2 – Nepriaznivý – zlý
* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 
  • Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom aj naďalej patria napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite, na severnej hranici svojho areálu. Väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany, sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopoch (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny, ktoré sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave. V priaznivom stave ochrany sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne alebo sa tam už vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica). Čo sa týka nižších rastlín, v súčasnosti je pri 45 % neznámy stav zachovania machorastov. Zavedený systematický monitoring však zlepšuje poznanie nižších rastlín európskeho významu vo významnej miere a v ďalšom reportingovom kole už budú z hľadiska stavu hodnotené všetky druhy nižších rastlín EV.
  • Z rýb sa v priaznivom stave nachádza len boleň dravý (Aspius aspius), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) v alpskom bioregióne, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. U všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Celkový stav je pri mnohých druhoch klasifikovaný ako neznámy. Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýb sú malo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť. Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
  • Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu je veľmi negatívny. Žiadny z hodnotených druhov plazov EV nebol vyhodnotený v stave priaznivom. Až 3 druhy plazov sú v zlom stave. Všetky ostatné plazy sú hodnotené v stave nevyhovujúcom. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov EV a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
  • V rámci cicavcov bolo hodnotených 48 druhov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov ide o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
  • V rámci skupiny hlodavcov je v priaznivom stave vyhodnotený len druh bobor vodný (Castor fiber). Všetky ostatné druhy hlodavcov sú v nepriaznivom stave, čo je pomerne negatívny výsledok.
  • Zo šeliem EV boli v priaznivom stave hodnotené len druhy medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) v alpskom bioregióne. Všetky ostatné druhy boli vyhodnotené v nepriaznivom stave. V zlom stave bol vyhodnotený druh tchor stepný (Mustela eversmanii).
  • Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický.
  • V rámci skupiny kopytníkov sa hodnotili dva druhy, a to kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) a zubor európsky (Bison bonasus). Pozitívnym výsledkom je, že v prípade kamzíka sa jeho stav zlepšil z kategórie nepriaznivý – zlý na kategóriu nepriaznivý – nevyhovujúci aj vďaka faktu, že sa za obdobie šiestich rokov od posledného hodnotenia veľkosť populácie takmer zdvojnásobila. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu ako nepriaznivý – nevyhovujúci.

 

Porovnanie stavu druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne za 1. a 2. hodnotiace obdobie

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá 2. perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z 1. reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.
 

 

Hodnotenie druhov v rámci priebežného monitoringu z KIMS

 

Okrem súhrnných hodnotení stavu druhov a biotopov v zmysle smernice o biotopoch (za príslušné reportovacie obdobia) sa ich stav v SR monitoruje priebežne v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) prevádzkovaného ŠOP SR. Predmetom monitoringu je o. i. 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín EV.

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2022)

Realizácia monitoringu biotopov a druhov EV v zmysle smernice EÚ o biotopoch pokračovala na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách (TML). Za týmto účelom bolo zrealizovaných 1 848 terénnych návštev TML, pričom údaje boli zaznamenané, schválené a zverejnené prostredníctvom KIMS.
 
Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2022 nachádzalo v priaznivom stave 26 % druhov (o 0,4 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 48,5 % (o 0,3 p.b. menej ako predchádzajúci rok) a v zlom stave 25,5 % (o 0,1 p.b. menej ako predchádzajúci rok).
 
Stav druhov EV podľa taxonomických skupín k roku 2022 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Spolu rastliny 47,6 33,7 18,7
vyššie rastliny 51,0 36,3 12,7
machorasty 38,1 26,6 35,3
Spolu živočíchy 22,0 50,9 27,1
cicavce 30,8 53,9 15,3
plazy 15,3 54,3 30,4
obojživelníky 24,3 50,2 25,5
ryby 15,1 27,4 57,5
kôrovce 39,7 32,5 27,8
mäkkýše 22,3 52,9 24,8
vážky 26,0 33,8 40,2
obrúčkavce 18,2 40,9 40,9
motýle 15,6 46,8 37,6
rovnokrídlovce 6,6 52,9 40,5
chrobáky 9,6 56,0 34,4
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu k roku 2022 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
 26,7 48,3 25,0
Panónsky
 23,6 48,6 27,8
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2021)

Realizácia monitoringu biotopov a druhov európskeho významu v zmysle smernice EÚ o biotopoch pokračovala na vybraných TML. Za týmto účelom bolo zrealizovaných 2 237 terénnych návštev TML, pričom údaje boli zaznamenané a schválené prostredníctvom KIMS.
 
Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2021 nachádzalo v priaznivom stave 25,6 % druhov (o 0,1 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 48,8 % (o 0,4 p.b. viac ako predchádzajúci rok) a v zlom stave 25,6 % (o 0,5 p.b. menej ako predchádzajúci rok).
 
Stav druhov EV podľa taxonomických skupín k roku 2021 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Spolu rastliny 47,6 33,7 18,7
vyššie rastliny 51,0 36,3 12,7
machorasty 38,1 26,6 35,3
Spolu živočíchy 22,0 50,9 27,1
cicavce 30,8 53,9 15,3
plazy 15,3 54,3 30,4
obojživelníky 24,3 50,2 25,5
ryby 15,1 27,4 57,5
kôrovce 39,7 32,5 27,8
mäkkýše 22,3 52,9 24,8
vážky 26,0 33,8 40,2
obrúčkavce 18,2 40,9 40,9
motýle 15,6 46,8 37,6
rovnokrídlovce 6,6 52,9 40,5
chrobáky 9,6 56,0 34,4
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu k roku 2021 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
 26,7 48,3 25,0
Panónsky
 23,6 48,6 27,8
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2020)

 
KIMS bol v roku 2020 doplnený o 24 556 zoologických, 294 biotopových a 28 047 botanických záznamov vrátane chránených a inváznych druhov (výskytových záznamov).
 
Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2020 nachádzalo v priaznivom stave 25,5 % druhov (o 0,2 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 48,4 % a v zlom stave 26,1 %.
 
Stav druhov EV podľa taxonomických skupín k roku 2020 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Spolu rastliny
47,6
33,6
18,8
vyššie rastliny
51,2
36,3
12,5
machorasty
38,1
26,6
35,3
Spolu živočíchy
22
50,7
27,3
cicavce
30,9
53,5
15,6
plazy
15,3
54,3
30,4
obojživelníky
24,4
49,8
25,8
ryby
15,1
27,4
57,5
kôrovce
38,8
32,7
28,5
mäkkýše
22,2
53,3
24,5
vážky
26,0
33,8
40,2
obrúčkavce
18,2
40,9
40,9
motýle
15,6
46,8
37,6
rovnokrídlovce
6,6
52,9
40,5
chrobáky
9,6
56,0
34,4
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu k roku 2020 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
26,5
48,4
25,1
Panónsky
23,8
48,1
28,1
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2019)

 

KIMS bol v roku 2019 doplnený o 37 153 zoologických, 45 594 botanických a 1 218 biotopových  záznamov vrátane chránených a inváznych druhov (výskytových záznamov). V celkovom počte výskytových záznamov vložených do KIMS za rok 2019 to predstavuje navýšenie o viac ako 32 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku.
 
Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2019 nachádzalo v priaznivom stave 25,3 % druhov (o 0,2 p.b. menej ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 48,3 % a v zlom stave 26,4 %.

 

Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín k roku 2019 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Spolu rastliny 47,7 33,4 18,9
vyššie rastliny 51,6 36,2 12,2
machorasty 38,1 26,6 35,3
Spolu živočíchy 21,9 50,6 27,5
cicavce 30,6 53,6 15,8
plazy 15,3 54,3 30,4
obojživelníky 24,9 49,1 26,0
ryby 16,0 27,0 57,0
kôrovce 38,4 32,9 28,7
mäkkýše 22,2 52,8 25,0
vážky 26,0 33,8 40,2
obrúčkavce 14,3 42,9 42,8
motýle 15,7 46,7 37,6
rovnokrídlovce 6,6 52,9 40,5
chrobáky 9,6 55,8 34,6

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2019 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 26,3 48,3 25,4
Panónsky 23,6 47,9 28,5

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2018)


Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2018 nachádzalo v priaznivom stave 25,5 % druhov (o 0,6 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 47,9 % a v zlom stave 26,6 %.

 

Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín k roku 2018 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Spolu rastliny 48,3 32,6 19,1
vyššie rastliny 53,4 34,9 11,7
machorasty 38,2 28,0 33,8
Spolu živočíchy 22,1 50,1 27,8
cicavce 30,7 53,0 16,3
plazy 14,6 54,6 30,8
obojživelníky 26,0 47,9 26,1
ryby 16,3 24,9 58,8
kôrovce 39,2 31,5 29,3
mäkkýše 24,0 51,7 24,3
vážky 27,4 34,1 38,5
obrúčkavce 12,1 39,4 48,5
motýle 15,8 46,4 37,8
rovnokrídlovce 7,2 52,9 39,9
chrobáky 9,4 55,6 35,0

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2018 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 26,1 48,3 25,6
Panónsky 24,2 46,7 29,1

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2017)


Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v priaznivom stave 24,9 % druhov, v nevyhovujúcom stave 47,6 % a v zlom stave 27,5 %. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 37,7 % machorastov, 54,6 % vyšších rastlín a 21,6 % živočíchov.

 

Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín k roku 2017 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Spolu rastliny 48,5 31,9 19,6
vyššie rastliny 54,6 34,4 11,0
machorasty 37,7 27,6 34,7
Spolu živočíchy 21,6 49,8 28,6
cicavce 29,5 53,1 17,4
plazy 13,8 54,8 31,4
obojživelníky 26,4 47,0 26,6
ryby 17,3 23,4 59,3
kôrovce 39,2 31,5 29,3
mäkkýše 23,9 51,5 24,6
vážky 27,9 33,4 38,7
obrúčkavce 6,9 41,4 51,7
motýle 16,0 46,8 37,2
rovnokrídlovce 8,3 53,3 38,4
chrobáky 9,3 54,6 36,1

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2017 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 25,4 48,3 26,3
Panónsky 24,1 45,7 30,2

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2016)


Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 24,3 % druhov, v nevyhovujúcom stave 47,5 % a v zlom stave 28,2 %. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 30,8 % machorastov, 53,3 % vyšších rastlín a 20,3 % živočíchov.

 

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2016 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 24,4 48,7 26,9
Panónsky 24,2 44,7 31,1

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2015)


Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2015 nachádzalo v priaznivom stave 22,5 % druhov EV, v nevyhovujúcom stave 47,7 % druhov EV a v zlom stave 29,8 % druhov EV. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 35,7 % machorastov, 53,2 % vyšších rastlín a 20,3 % živočíchov.

 

Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín k roku 2015 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
plazy 13 54,7 32,3
obojživelníky 28,6 44,2 27,2
mäkkýše 23,4 50,7 25,9
kôrovce 39,2 31,5 29,3
vážky 27,6 33,2 39,2
obrúčkavce 7,1 39,3 53,6
motýle 15,7 47,9 36,4
ryby 17,1 23,5 59,4
rovnokrídlovce 8,5 50 41,5
chrobáky 8,6 53,6 37,8
cicavce 26,2 54,6 19,2
Spolu živočíchy 20,3 49,5 30,2
machorasty 35,7 27,6 36,7
vyššie rastliny 53,2 34,1 12,7
Spolu rastliny 43,8 30,6 25,6

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2015 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 22,5 49,2 28,3
Panónsky 22,6 44,4 33

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Ciele

Zastaviť stratu biodiverzity
 

Hodnotenie

  • V roku 2019, kedy bola spracovaná zatiaľ posledná hodnotiaca Správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) pre EK, sa nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 74,9 % druhov európskeho významu.
  • Keďže sa hodnotenie stavu druhov a biotopov európskeho významu spracováva v 6-ročných intervaloch, nie sú zatiaľ od roku 2019 dostupné novšie údaje.

 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu druhov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-species-assessments-in#tab-chart_1

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Druhy európskeho významu sú druhy, ktoré na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ) sú:
  1. ohrozené, s výnimkou tých druhov, ktorých prirodzený areál rozšírenia je na tomto území okrajový, a druhov, ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnom palearktickom regióne, alebo
  2. zraniteľné, t. j. druhy, o ktorých sa predpokladá, že pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti presunuté do kategórie ohrozených, ak na ne naďalej budú pôsobiť ohrozujúce faktory, alebo
  3. vzácne, t. j. druhy s málo početnými populáciami, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozené alebo zraniteľné, ale sú v nebezpečenstve. Tieto druhy sa vyskytujú v obmedzených geografických oblastiach alebo sú riedko rozptýlené v rozsiahlejších areáloch, alebo
  4. endemické a vyžadujúce zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru biotopu a/alebo možného dopadu ich využívania na biotop a/alebo možného dopadu ich využívania na stav týchto druhov z hľadiska ochrany.
Takéto druhy sú alebo môžu byť uvedené v prílohe II a/alebo v prílohe IV alebo V smernice o biotopoch.
 
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácií na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ).
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
  • údaje o populačnej dynamike príslušného druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu,
  • prirodzený areál rozšírenia druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti nebude zmenšovať,
  • je a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatok biotopov, aby sa dlhodobo zachovali jeho populácie.

 

Metodika:

Monitoring / Správy
 
Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany druhov európskeho významu (v zmysle smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín – smernica EÚ o biotopoch) pre Európsku komisiu každých 6 rokov.
Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú povinnosť vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov uvedených v prílohe I a druhov v prílohe II z hľadiska ochrany prírody.
 
Prvá Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za SR bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za prvý hodnotiaci cyklus / reportovacie obdobie 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za obdobie 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za obdobie 2013 – 2018).
 
Hodnotenie pripravované každých 6 rokov pre účely reportingu syntetizuje údaje, ktoré sú systematicky zbierané na národnej úrovni z rôznych zdrojov, predovšetkým z monitoringu. Zohľadnené sú však aj ďalšie údaje ako napr. výskytové údaje zbierané náhodnými pozorovaniami expertov na jednotlivé skupiny rastlín a živočíchov. Je potrebné brať do úvahy fakt, že údaje za samotný reporting hodnotí širšiu sadu parametrov v porovnaní s hodnoteniami, ktoré sú priebežne uvádzané a hodnotené v rámci systematického monitoringu biotopov a druhov európskeho významu na Slovensku (KIMS).
Z uvedeného dôvodu je pri používaní týchto dát vždy potrebné pozerať na tieto údaje samostatne (reporting a monitoring), pričom medzi týmito údajmi môžu vznikať aj mierne rozdiely a odchýlky, ktoré vyplývajú z úplnosti sady hodnotených parametrov, ako aj z odlišností metodík hodnotenia týchto dvoch údajových setov.
 
Druhy
 
Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu 150 druhov živočíchov a 50 druhov rastlín EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR, z ktorých 5 druhov sa dlhodobejšie nevyskytuje a podáva sa o nich len skrátená informácia.
 
Indikátor ponúka hodnotenie druhov celkovo, ako aj podľa ich príslušných skupín:
spolu rastliny
vyššie rastliny
machorasty
spolu živočíchy
cicavce
plazy
obojživelníky
ryby
kôrovce
mäkkýše
vážky
obrúčkavce
motýle
rovnokrídlovce
chrobáky
 
Stav ochrany

Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, 'Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, 'Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, 'Neznámy (XX)' – šedou).
Indikátor je založený na počte druhov v týchto kategóriách a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.

Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.

 

Použité jednotky
Počet hodnotení, %

 

Použité zdroje:

ŠOP SR
 
Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0. (Černecký et al., 2020).

Viac informácií z výsledkov reportingu je možné nájsť na web stránke:
http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/Monografia_reporting_art17_2013_2018.pdf (pdf; 9 MB)
 
Všetky súvisiace správy sú zverejnené na stránke ŠOP SR (vrátane správ podľa čl. 12 smernice o vtákoch):
 
Viac informácií z výsledkov monitoringu je možné nájsť na web stránke:

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: