Súbory indikátorov

Databáza environmentálnych indikátorov (EnvⓘDat)

Tlačiť PDF

Využívanie územia

Dátum poslednej aktualizácie17.10.2023

Téma

Pôda Indikátory stavu a ochrany biodiverzity

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel rozlohy jednotlivých druhov pozemkov na celkovej rozlohe územia v aktuálnom roku ako aj index vývoja výmery jednotlivých druhov pozemkov.

Jednotka indikátora

%, ha, Index 2005 = 100

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde
Priority:

Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde.
Dreviny a trávnaté porasty zostanú zachované, alebo sa vrátia na poľnohospodársku pôdu.
Budú vysadené nové drevinové vetrolamy a protideflačné pásy z domácich druhov, čo zníži vodnú a veternú eróziu a vysychanie pôdy.

Cieľ: 3.3 Vytvoriť podmienky na doriešenie statusu bielych plôch
Priority:

Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch tak, aby sa zosúladil druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností so skutočným stavom pozemku, alebo sa spôsob užívania pozemku zosúladil s druhom pozemku vedenom v katastri nehnuteľností. (Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a ktoré sú zároveň porastené stromovitými, krovitými drevinami alebo ich zmesami spĺňajúcimi kritériá lesa.)

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)

Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.

Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.

I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov

Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
Zvýšiť podiel súvislých porastov nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie v mestách a znížiť zábery nezastavanej plochy na minimálne o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2019, a vytvoriť aspoň na 10 % poľnohospodárskej plochy krajinné prvky s vysokým stupňom diverzity.

Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027 (2022)

Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2023 – 2027 (2023)

V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

Kľúčová otázka

Aký tlak na životné prostredie predstavuje stav a využívanie územia?

Kľúčové zistenia

Celková výmera SR v roku 2022 predstavovala 4 903 394 ha, z čoho bol podiel poľnohospodárskej pôdy 48,4 %, lesných pozemkov 41,4 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,2 %.
V rokoch 2005 – 2022 došlo k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % (-60 638 ha) na súčasných 2 372 341 ha. Nárast bol zaznamenaný u výmery vodných plôch o 2,1 % (+1 968 ha) a lesných pozemkov o 1,2 % (+23 801 ha), pričom najväčší percentuálny nárast nastal oproti roku 2005 u zastavaných plôch a nádvorí o 6,5 % (+14 687 ha).
Výmera poľnohospodárskej pôdy neustále klesá najmä v prospech zastavaných plôch a nádvorí.

Zmena od roku 2005	Zmena od roku 2015	Posledná medziročná zmena

Výmera lesných pozemkov sa od roku 2005 zvyšovala a naopak výmera poľnohospodárskej pôdy neustále klesala.	Od roku 2015 pokračoval trend nárastu lesných pozemkov. Najväčšie zmeny vo využívaní pozemkov zaznamenal nárast zastavaných plôch a nádvorí, hlavne na úkor poľnohospodárskej pôdy.	Medziročne došlo opätovne k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy a k nárastu lesných pozemkov a zastavaných plôch a nádvorí.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Pôda so svojím humusovým horizontom sa tvorí v dlhodobom pôdotvornom procese trvajúcom stovky až tisícky rokov. Okrem mnohých environmentálnych funkcií je nenahraditeľným prostredím pre mnoho živých organizmov.

Antropogénny tlak na pôdu spôsobuje úbytky poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov najmä na úkor rôznych investičných účelov, pre občiansku a bytovú výstavbu, priemyselnú výstavbu, poľnohospodársku výstavbu, výstavbu vodných diel, ciest a diaľnic. Ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, ako aj postup pri zmene druhu pozemku ustanovuje zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov ustanovuje ochranu pri ich trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku.

Z environmentálneho hľadiska je trvalé vyňatie a preradenie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov do kategórie zastavaných plôch a nádvorí negatívnym faktorom, kedy skrývka humusového horizontu je len jeho čiastočným riešením.

Vývoj zmien vo využívaní pozemkov (ha)

Druh pozemku	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013
Poľnohospodárska pôda	2 432 979	2 430 683	2 428 899	2 423 478	2 417 933	2 414 291	2 410 812	2 405 971	2 401 693
Lesné pozemky	2 005 234	2 006 939	2 007 142	2 008 257	2 008 843	2 011 250	2 012 336	2 014 059	2 015 368
Vodné plochy	93 381	93 325	93 656	94 575	94 645	94 761	94 764	94 764	94 864
Zastavané plochy a nádvoria	226 257	227 092	227 931	229 059	229 941	230 589	231 967	232 599	233 305
Ostatné plochy	145 616	145 357	145 945	148 335	152 356	152 753	153 733	156 163	158 301

Druh pozemku	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022
Poľnohospodárska pôda	2 397 041	2 389 616	2 385 328	2 381 953	2 379 101	2 376 712	2 375 025	2 373 563	2 372 341
Lesné pozemky	2 017 105	2 020 116	2 022 522	2 024 374	2 026 027	2 027 099	2 027 852	2 028 509	2 029 035
Vodné plochy	95 250	95 278	95 257	95 256	95 296	95 311	95 250	95 405	95 349
Zastavané plochy a nádvoria	234 416	235 511	236 281	236 979	237 889	238 720	230 447	240 170	240 944
Ostatné plochy	159 679	162 937	164 046	164 858	165 094	165 564	165 831	165 744	165 726

Zdroj: ÚGKK SR

Medzinárodné porovnanie

Zmenou poľnohospodárskej pôdy, alebo lesného pozemku na zastavanú plochu dochádza k trvalej degradácii pôdy. Slovensko pri porovnaní s okolitými štátmi patrí medzi krajiny, ktoré majú nižší podiel zastavanej plochy z celkovej výmery územia (viď nasledujúci graf).

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Zmeny vo využívaní pozemkov predstavujú ročné úbytky alebo prírastky úhrnných hodnôt jednotlivých druhov pozemkov.

Poľnohospodársku pôdu tvorí orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty.

Lesné pozemky tvoria pozemky porastené lesnými drevinami, pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť, pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu, pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií.

Vodné plochy sú rieky, potoky, prieplavy, kanály, vodné nádrže, močiare, jazerá, odkryté podzemné vody ako sú štrkoviská a bagroviská.

Zastavané plochy a nádvoria tvoria pozemky, na ktorých sú postavené stavby a nádvoria, diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy, letiská a vodné stavby.

Ostatné plochy sú manipulačné a skladové plochy, pozemky, ktoré slúžia na ťažbu nerastov a surovín, pozemky súvisiace s elektrickými rozvodmi, alebo telekomunikačnými sieťami. Ďalej sem patrí účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň protierozívnych opatrení, okrasné záhrady, verejná zeleň, cintoríny, pozemky na športové a rekreačné účely, zoologické záhrady, skanzeny, pamätníky a iné pozemky ako sú odkaliská, skládky odpadu, svahy a rokliny. Patria sem aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov (ako sú poľné cesty, poľné hnojiská, kompostiská, močovkové jamy, hrádze slúžiace na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred zamokrením a záplavou a iné).

Metodika:

Druhy pozemkov a spôsoby ich využívania sú v katastri nehnuteľností označené jednotlivými kódmi podľa prílohy č. 1. a 2. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa zákonov:

- č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

- č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu pri trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku,

orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorým je okresný úrad – pozemkový a lesný odbor, vydáva rozhodnutie na zmenu druhu pozemku. Následne okresný úrad zasiela odpis rozhodnutia o zmene poľnohospodárskej pôdy, alebo lesných pozemkov príslušnému orgánu geodézie, kartografie a katastra, ktorý dodané údaje spracuje.

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) poskytuje údaje Štatistickému úradu SR a vydáva Štatistickú ročenku o pôdnom fonde SR.

Zdroj dát:

ÚGKK SR, Eurostat

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR – Sumárne údaje katastra o pôdnom fonde