Indikátory kompakcie pôd sa permanentne sledujú na orných pôdach, kde sa predpokladajú ich najvýraznejšie zmeny, na rozdiel od pôd pod trvalými trávnymi porastami a lesom. Najvýraznejší proces utláčania pôd bol zistený práve na našich najprodukčnejších pôdach, ako aj na textúrne diferencovaných pôdach (pôdy s horizontom obohateným ílom v pôdnom profile), t. j. na černozemiach, hnedozemiach, luvizemiach a pseudoglejoch. Najmä ťažké pôdne subtypy patria už tradične k tzv. rizikovým pôdam v dôsledku ich vysokej náchylnosti na zhutňovanie a to primárne, ako aj sekundárne. Naopak ľahké, piesočnaté pôdy sú najmenej náchylné na zhutnenie pôdy.