Index priemyselnej produkcie

Dátum poslednej aktualizácie:19.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj indexu priemyselnej produkcie (IPP) v priemyselnej výrobe, ktorý vyjadruje mieru zmeny v objeme priemyselnej výroby.


 

Jednotka indikátora

Index

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Index priemyselnej produkcie (IPP) vyjadruje mieru zmeny v objeme priemyslu založenej na výbere podnikov a výrobkov. Metóda výpočtu je v súlade so štandardami EÚ. Podniky sa zaraďujú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.
 

Metodika:

Index priemyselnej produkcie sa počíta podľa metodiky platnej v Európskej únii na základe normy o krátkodobých ukazovateľoch. Jeho výpočet je založený na zmene objemu vybraných výrobkov a na dvojstupňovom váhovom systéme. Index charakterizuje zmenu priemyselnej produkcie v bežnom roku vo vzťahu k bázickému roku. Indexy sú vypočítavané k určitému obdobiu, napríklad indexy romr = 100 (rovnaké obdobie minulého roka), alebo priemerný mesiac 2010 = 100.

Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 
Uvedený indikátor sleduje vývoj indexu priemyselnej produkcie len v priemyselnej výrobe. Zdrojom údajov sú ročné štrukturálne zisťovanie podnikov, doplnené o kumulatívne údaje z mesačných priemyselných zisťovaní. Okrem indexu priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe sa zverejňuje index priemyselnej produkcie v priemysle, ktorý zahŕňa čiastkové indexy za ťažbu a dobývanie, priemyselnú výrobu, dodávku elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a dodávku vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat
 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru.

Hlavný cieľ: určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.

Cieľ: V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v  súčasnosti definované problémy, resp. v súčasnosti definované slabé stránky a riziká. Regulácia vstupov a výstupov z týchto činností, či už po kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránke, prináša výrazné zmeny, pretože práve tieto sektory sú zodpovedné za nepriaznivé dopady negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 2027 (2023)

Vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva. Transformácia priemyslu musí byť dostatočne ambiciózna do tej miery, aby Slovensko nezaostávalo za európskym trendom a nestratilo konkurencieschopnosť. Za týmto účelom sa vláda zaväzuje smerovať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu predovšetkým do zelenej transformácie hospodárstva a do podpory tých projektov, ktoré majú výrazný prínos pre konkurencieschopnosť podnikov a rozvoj infraštruktúry chrániacej životné prostredie.

Vláda sa zaväzuje viesť intenzívny dialóg s priemyselnými podnikmi a podnikateľským sektorom s cieľom identifikovať v dostatočnej miere záujmy slovenského hospodárstva, ktoré bude následne na pôde hlasovacích orgánov Európskej únie presadzovať a obhajovať. Cieľom vlády je nevystavovať slovenský priemysel vyšším reguláciám, neuplatňovať prísnejšie obmedzenia a nepresadzovať nákladnejšie riešenia, ako predpokladajú smernice Európskej únie.

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj indexu priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe?

Kľúčové zistenia

  • Index priemyselnej produkcie v roku 2022 (priemerný mesiac roka 2015 = 100) medziročne klesol o 4,6 % a v porovnaní s prvým sledovaným rokom 2013 došlo k nárastu o 24,7 %.
  • Index priemyselnej produkcie v roku 2022 (rovnaké obdobie minulého roka = 100) medziročne klesol o 10,6 % a v porovnaní s prvým sledovaným rokom 2009 došlo k nárastu o 15,5 %.
  • Výrazný pokles oboch Indexov priemyselnej produkcie bol zaznamenaný v roku 2020 z dôvodu výskytu pandémie Covid-19.
Zmena od roku 2009 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_sad
Index priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe (rovnaké obdobie minulého roka = 100) ako aj Index priemyselnej produkcie (priemerný mesiac roka 2015 = 100) od roku 2009 v porovnaní s rokom 2022 stúpol. V strednodobom hodnotení Index priemyselnej produkcie v priemyselnej výrobe  (rovnaké obdobie minulého roka = 100) mal kolísavý trend. Index priemyselnej produkcie (priemerný mesiac roka 2015 = 100) od roku 2015 v porovnaní s rokom 2022 stúpol. Index priemyselnej produkcie v roku 2022 (rovnaké obdobie minulého roka = 100) ako aj Index priemyselnej produkcie  (priemerný mesiac roka 2015 = 100) medziročne medzi rokmi 2021 – 2022 klesol.

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Zostup produkcie v priemyselnej výrobe v roku 2022 oproti roku 2021 ovplyvnil najmä pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 26%, výrobe strojov a zariadení i.n. o 23,5 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 19,3 %, výrobe chemikálií a chemických prodktov o 18,4 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 14,5 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlač o 12,4 %, výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 6,5 %, výrobe elektrických zariadení o 4,7 %, výrobe dopravných prostriedkov o 4,5 %. K nárastu výroby došlo vo výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení o 2 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 2,1 %, výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 11,1 %, výrobe základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov o 18,4 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ivana Malatincová, SAŽP, ivana.malatincova@sazp.sk