Počet prepravených osôb a výkony v osobnej doprave

Dátum poslednej aktualizácie:21.12.2023

Téma

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.

Jednotka indikátora

tis.osôb, mil.oskm, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Prepravené osoby vyjadrujú počet osôb prepravených dopravnými prostriedkami po dopravnej ceste v pravidelnej a nepravidelnej doprave, vnútroštátnej ako aj medzinárodnej preprave.

Výkony v osobnej doprave predstavujú rozsah prepravných výkonov pri preprave osôb všetkými druhmi osobnej dopravy. Jednotkou výkonu je jeden osobový kilometer.

Osobový kilometer (oskm) predstavuje jednotku výkonu v preprave osôb a rovná sa preprave 1 osoby na vzdialenosť 1 kilometra. Prepravný výkon v osobnej doprave spolu sa vypočítava ako súčet oskm v jednotlivých druhoch dopráv.

Ukazovateľ sa člení na výkony:

v železničnej osobnej doprave,

v cestnej osobnej a mestskej hromadnej doprave,

v leteckej osobnej doprave,

vo vodnej osobnej doprave.

Priemerná prepravná vzdialenosť vyjadruje pomer výkonov udávaných v tkm (tonokilometroch) resp. v oskm (osobokilometroch) a prepravených ton resp. osôb.

Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná podnikmi MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. V ostatných mestách SR MHD zabezpečujú podniky cestnej osobnej dopravy resp. súkromníci. Takto prevádzkovaná doprava však nie je vedená ako MHD. V MHD sú ceny regulované prostredníctvom vecného usmerňovania cien vo väzbe na náklady podnikov a poskytované dotácie zo štátneho rozpočtu a rozpočtov miest.

Do verejnej dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií).

Do neverejnej dopravy sú zahrnuté podniky s prevažujúcou činnosťou nedopravnou, zapísané v obchodnom registri, vykonávajúce prepravnú činnosť pre vlastné a cudzie potreby. Prepravná činnosť pre vlastné potreby zahŕňa prepravu tovaru na zabezpečenie vlastného výrobného procesu. Prepravná činnosť pre cudzie potreby je doprava, pri ktorej vznikol právny vzťah založený na zmluve medzi prevádzkovateľom dopravy a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej prepravná potreba sa má uskutočniť a ktorej predmetom je preprava tovaru, iných ďalších vecí a osôb, t. j. doprava uskutočnená na úplatu.

Ukazovateľ sa člení podľa druhu dopravy na:

železničnú,

cestnú a mestskú hromadnú dopravu,

leteckú,

vodnú,

podľa typu prepravy na :

vnútroštátnu,

medzinárodnú.

Metodika:

Do dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií). Iná pozemná doprava zahŕňa cestnú dopravu, mestskú hromadnú dopravu a taxislužbu.

Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Štatistický úrad Slovenskej republiky vydáva program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Štatistické zisťovanie – elektronický zber údajov (okruh Doprava)

Zdroj dát:

ŠÚ SR

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

Modálne špecifické ciele:

Cestná doprava

ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry

Verejná osobná a nemotorová doprava

ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy

Železničná doprava

ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone

ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky

Vodná doprava:

ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (2019)

6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov

Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.

V ízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)

III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít

V oblasti dopravnej infraštruktúry

1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;

2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;

3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;

4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;

5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2023 – 2027 (2023)

OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY

V oblasti dopravy vláda:

prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov. Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050

Cestná doprava:

vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry

Železničná doprava:

vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)

Verejná osobná preprava:

v spolupráci so samosprávou pripraví podmienky pre plnohodnotný štart a fungovanie Národnej dopravnej autority, ktorá bude tvoriť základ pre zjednotenie a zjednodušenie podmienok cestovania verejnou osobnou dopravou v rámci celej Slovenskej republiky
podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy za účelom zníženia využívania individuálnej automobilovej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kvalitu života v sídlach Slovenskej republiky. Opatrenia reformy verejnej osobnej dopravy budú zamerané predovšetkým na koordináciu a integráciu dopravy, budovanie prestupných terminálov, ako aj v celkovom poskytovaní zvýšenej kvality dopravných služieb
vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispejeme k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal

Intermodálna doprava

v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, aké sú železničná a vodná

Cyklodoprava

v spolupráci so samosprávou aktívne podporovať budovanie cyklistických ciest, a tým zvýšiť podiel bezpečnej cyklodopravy v tých lokalitách, ktoré sú na to vhodné
zabezpečí vypracovanie koncepčného dokumentu na podporu rozvoja cyklistickej dopravy, ktorou sa zreviduje a aktualizuje Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike

Civilné letectvo:

nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť

Vnútrozemská plavba:

vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?

Kľúčové zistenia

Počet prepravených osôb vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy v období rokov 2005 – 2022 mal kolísavý trend s významným poklesom v roku 2020, ktorý bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19. Od roku 2021 došlo k nárastu v počte prepravených osôb, ktorý pretrvával aj v roku 2022. Medziročný (2021 – 2022) nárast v počte prepravených osôb predstavoval 19,8 %.
Prepravné výkony osobnej dopravy v sledovanom období 2005 – 2022 mali klesajúci trend, okrem nárastov v železničnej doprave do roku 2020. V rokoch 2020 – 2022 výkony v osobnej preprave začali postupne narastať a medziročne (2021 – 2022) stúpli o 47,6 %.
Preprava osôb mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia rokov 2005 – 2022 zaznamenala mierny nárast o 2,2 %, s významným poklesom v roku 2020. Popredné miesto si naďalej zachováva autobusová doprava.
Nárast počtu prepravených osôb a výkonov individuálnou automobilovou dopravou v sledovanom období rokov 2005 – 2019 predstavoval 10,1 %. Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.
Podiel prepravených osôb verejnou osobnou dopravou v roku 2022 predstavoval – MHD – 61,4 %, cestná verejná doprava – 27,4 % a železničná 11,2 %.

Zmena od roku 2005	Zmena od roku 2015	Posledná medziročná zmena

Počet prepravených osôb mal vyrovnaný trend. Prepravné výkony zaznamenali mierny pokles.	Počet prepravených osôb postupne narastal s miernymi medziročnými výkyvmi. Prepravné výkony mali rastúci trend. V roku 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 bol zaznamenaný pokles v počte prepravených osôb a prepravných výkonov vo verejnej osobnej doprave.	Medzi rokmi 2021 – 2022 došlo k nárastu počtu prepravených osôb a výkonov vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy. Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny tzv. lockdown-ov dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy.

V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.

Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2022 preprava osôb vo verejnej cestnej doprave medziročne (2021 – 2022) narástla o 11,2 %, ale oproti roku 2005 poklesla o 62,9 %. Železničná osobná doprava v sledovanom období rokov 2005 – 2022 zaznamenala mierne nárasty počtu prepravených osôb (napr. aj zvýhodnením železničnej dopravy pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá však bola v roku 2020 zrušená). V roku 2022 medziročný nárast (2021 – 2022) predstavoval 47,1 % a počet prepravených osôb dosiahol 68 000 tis. osôb čo je približne na úrovni roku 2016. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2022 oproti roku 2021 zaznamenal nárast o 27,4 % a 41,1 % pokles oproti roku 2005. V sledovanom období (2005 – 2022) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (z 1 716 tis. v roku 2005 na 502 tis. v roku 2022). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008 (4 176 tis. osôb).

Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2022 zaznamenali výraznejší pokles v roku 2020 a po tomto roku začali mierne narastať. V roku 2022 oproti roku 2021 výkony cestnej osobnej dopravy narástli o 23 % a v porovnaní s rokom 2005 je to pokles o 56,4 %. Zatiaľ čo v roku 2005 výkony boli na úrovni 7 500 mil. oskm, v roku 2022 sa pohybovali na úrovni 3 100 mil. oskm. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2022 zaznamenali medziročný (2021 – 2022) nárast o 63,5 % a oproti roku 2005 narástli o 53,7 %. Výkony leteckej osobnej dopravy zaznamenali medzi rokmi 2005 – 2022 kolísavý trend s významnými poklesmi v rokoch 2010 a 2020. V roku 2022 významne narástli (v súvislosti so zrušením všetkých obmedzení spojených s pandémiou COVID-19) a dosiahli 832 mil. oskm, čo bolo na úrovni roku 2010.

Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V mestách, kde podniky MHD neprevádzkujú prepravu osôb, zabezpečujú dopravu spravidla podniky cestnej dopravy resp. súkromníci.

Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení v roku 2020 nastal prepad mobility aj vo verejnej cestnej doprave. Za časové obdobie rokov 2005 – 2022 v dopravných podnikoch poklesol počet prepravených osôb o 5,5 %. V roku 2022 bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022) nárast v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 43,8 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.

Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenávala medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 10,5 %. Výkony individuálnej dopravy, v rovnakom období tiež zaznamenali nárast o 10,7 %.

Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.

Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2022 (bez individuálnej dopravy) predstavoval – cestná verejná doprava – 27,4 %, MHD – 61,4 % a železničná doprava – 11,2 %.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)

Eurostat: Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)

Eurostat: Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk