Konečná energetická spotreba v doprave

Dátum poslednej aktualizácie:15.12.2023

Téma

Doprava Doprava

Značky

Energetika Priemysel Doprava Obnoviteľné zdroje energie Zmena klímy Zelené hospodárstvo

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby v doprave v porovnaní s celkovou konečnou energetickou spotrebou v SR a vývoj KES jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
V cestnej doprave ukazovateľ vyjadruje spotrebované množstvo pohonných látok spojené s výkonom cestného vozidla, vrátane spotreby prídavných zariadení, zapojených na spoločnú nádrž pohonných látok. Pri autobusoch sa do spotreby pohonných látok zahrňuje aj spotreba na vykurovanie z oddelenej nádrže.
 
V železničnej doprave ukazovateľ vyjadruje množstvo pohonných látok spotrebovaných na pohon trakčných a netrakčných jednotiek pri zabezpečovaní vlastných prevádzkových výkonov, ako aj pri ostatných výkonoch a pomocnej výrobe. Spotreba elektrickej energie a motorovej nafty v železničnej doprave zahŕňa trakčnú spotrebu hnacích vozidiel a netrakčnú spotrebu využívanú hlavne na osvetlenie a vykurovanie prevádzkových priestorov.


Metodika:

Indikátor monitoruje pokrok pri dosahovaní cieľov energetickej účinnosti implementovaných smernicou 2012/27/EÚ o energetickej účinnosti a smernicou (EÚ) 2023/1791 o energetickej účinnosti (prepracované znenie). Indikátor meria úroveň spotreby energie a vzdialenosť k cieľu 2030. Okrem toho indikátor hodnotí vývoj konečnej energetickej spotreby palív a energie v členení na tuhé, kvapalné a plynné palivá, OZE a odpady, elektrina a teplo (jadrové palivo). Ďalej KES vo vybraných sektoroch - pôdohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod a služby a domácnosti. Súčasťou je aj vyjadrenie podielu KES jednotlivých palív, energie ako aj sektorov na celkovej KES SR.
 
V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vždy vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podkla dy pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie
 

Zdroj dát:

Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Vytvorí sa mechanizmus podpory nízkoemisnej dopravy založený na elektromobilite a ďalších alternatívnych palivách s minimálnym vplyvom na kvalitu ovzdušia a zatraktívnia sa sa iné nízkoemisné formy dopravy. 
 
 
Opatrenia v doprave:
Podpora biopalív v cestnej doprave - Prevádzkovatelia musia miešať biopalivá s minimálnym energetickým obsahom nasledovne:
  • 8,0% v roku 2021,
  • 8,2% v rokoch 2022 –2030
Energetický podiel pokročilého biopaliva musí byť minimálne
  • 0,1% v roku 2019,
  • 0,5% v rokoch 2020 –2024,
  • 0,75% v rokoch 2025 –2030.
Elektrifikácia dopravy
Zvýšenie podielu elektromobilov a vozidiel s palivovými článkami, ktoré budú nahrádzať vozidlá s vnútorným spaľovacím motorom.
 
Prioritami v oblasti zvýšenia energetickej efektívnosti, podpory OZE a znížení emisií skleníkových plynov v programovom období 2021 –2027  v sektore doprava bude:
  • podpora udržateľnej mobility zvýšením podielu alternatívnych ekologickejších pohonov v doprave.
  • podpora infraštruktúry v doprave zameraná na nabíjanie elektromobilov a na dopĺňanie vodíka do vozidiel, ako aj na elektrifikáciu verejnej osobnej dopravy (elektrifikácia železničných tratí, výstavba nových električkových a trolejbusových tratí namiesto autobusovej dopravy).
 
 
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
 
Sektor doprava má veľmi zvláštne postavenie v energetickom sektore, pretože nie je zahrnutý v EÚ ETS alebo iných právnych predpisoch, takže emisie v tejto kategórii sú veľmi ťažko regulovateľné. Dlhodobý trend je oproti väčšine sektorov opačný - teda stúpajúce emisie a preto tento sektor z pohľadu emisií predstavuje značné riziko v snahe dosiahnuť klimatickú neutralitu. Preto by sa mu mala v budúcnosti venovať značná pozornosť.
Aj vzhľadom na doterajší rastúci trend emisií z dopravy je potrebné zvýšiť redukčné úsilie, či už prijatím nových dodatočných opatrení (NEUTRAL), alebo v implementovaní už existujúcich opatrení, ktoré sú často prijaté v iných dopravných stratégiách, avšak ich implementácia v praxi je stále nedostatočná z pohľadu príspevku k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Pre dosiahnutie klimatickej neutrality bude žiaduce efektívne nastaviť dlhodobý a predvídateľný rámec finančnej podpory. 
 
 
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
 
V oblasti dopravy vláda:
  • zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
 
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)

Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Kľúčová otázka

Aká je konečná energetická spotreba v sektore dopravy?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v sektore dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2021 narástla o 11 % napriek kolísavému charakteru. V roku 2021 konečná energetická spotreba v porovnaní s rokom 2020 narástla o 5,2 %.
  • Podiel dopravy na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2021 predstavoval 24,9 %.
  • Najväčší podiel spotreby energie v sektore doprava na konečnej spotrebe energie tvorí konečná energetická spotreba kvapalných palív (98 %). Podiel konečnej energetickej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Konečná energetická spotreba v sektore doprava do roku 2021 narástla.
Konečná energetická spotreba v období rokov 2015 – 2021 mala kolísavý charakter. Výraznejší nárast bol zaznamenaný od roku 2017.
 Bol zaznamenaný mierny medziročný (2020 – 2021) nárast.

Sumárne zhodnotenie

 

 

Podrobné zhodnotenie

Konečná spotreba energie v sektore dopravy za sledované obdobie rokov 2005 – 2021 zaznamenala nárast. Najväčší podiel na konečnej spotrebe energie v doprave tvorí konečná spotreba kvapalných palív (89%). Podiel konečnej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.
 

Najviac sa na spotrebe palív a elektriny v sektore dopravy podieľa cestná doprava, kde možno pozorovať nárast spotreby pohonných hmôt (automobilových benzínov a nafty) o viac ako 16 % oproti roku 2010. V roku 2022 v cestnej doprave spotreba benzínu a nafty predstavovala 88 %, spotreba elektriny a plynu bola zanedbateľné.

Spotreba palív a elektriny v cestnej doprave
  Benzín (tis.l) Nafta (tis.l) Elektrina (MWh) Plyn (tis.m3)
2010 7 465 458 798 75 401 20 106
2015 6 023 627 567 63 424 10 710
2016 7 492 649 272 66 487 12 869
2017 6 169 631 255 65 677 11 887
2018 5 630 648 735 64 700 8 960
2019 5 006 617 071 65 713 9 021
2020 4 568 546 907 60 048 8 318
2021 4 570 520 578 63 978 8 102
2022 4 555 536 680 64 099 9 315
 Zdroj: ŠÚ SR
 
Opačný trend možno pozorovať v železničnej doprave, kde  v roku 2022 prevládala spotreba elektriny – 92 %, zatiaľ čo spotreba nafty predstavovala len 8 %. Ostatné druhy prepravy (letecká a vodná) sa na konečnej spotrebe palív a elektriny podieľali minimálne.
 
Spotreba palív a elektriny v železničnej doprave
  Benzín (tis.l) Nafta (tis.l) Elektrina (MWh) Plyn (tis.m3)
2010 4 36 241 449 468 0
2015 0 35 561 480 566 0
2016 0 43 197 470 513 0
2017 0 38 164 468 325 0
2018 0 40 695 485 492 0
2019 0 38 701 477 904 0
2020 0 34 607 410 844 0
2021 0 38 497 468 579 0
2022 0 40 736 453 614 0
Zdroj: ŠÚ SR

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektore dopravy (Final energy consumption by sector - Transport)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk