Hodnoty koncentrácií SO2 v ovzduší

Dátum poslednej aktualizácie:13.12.2023

Téma

Ovzdušie Indikátory Envirostratégie 2030

Značky

Ovzdušie

Definícia indikátora

Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúcu látku SO2.
 

Jednotka indikátora

počet, µg/m3

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:


Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

Imisia – prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto, je dôsledkom emisie
Limitná hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Cieľová hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné. Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.
Celková depozícia – celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase
EMEP – European Monitoring and Evaluation Programme – Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia v Európe

AOT40 – cieľová hodnota indexu expozície ozónom pre ochranu vegetácie. AOT40 vyjadrený v μg/m3.h je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími
ako 80 μg/m3 (= 40 častína miliardu) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Cieľová hodnota je 18 000 µg/m3.h (priemer za 5 rokov). Hodnota AOT40 na ochranu lesov sa počíta rovnako ako AOT40 na ochranu vegetácie, avšak za obdobie od 1. apríla do 30. septembra. Referenčná úroveňpre spravodajstvo do EK je 20 000 µg/m3.h. Táto hodnota platí len pre predmestské, vidiecke a pozaďové stanice.

Program a integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia určujú opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia na účely dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia v danom čase. V oblastiach riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, program alebo integrovaný program určí vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Programy môžu zahrnúť aj opatrenia, ktoré sa uplatňujú v akčných plánoch na zabezpečenie kvality ovzdušia, a aj osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

Metodika:

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (2022)


Zdroj: SHMÚ

Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – zahŕňa  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.


Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva
a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Limitné hodnoty na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia  podľa vyhlášky MŽP SR č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia

Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota
Častice PM10 1 deň 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
35-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
Častice PM2,5 kalendárny rok Od 1. januára 2020: 20 µg/m3
SO2 1 h 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 4-krát za kalendárny rok
1 deň 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
3-krát za kalendárny rok
NO2 1 h 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
18-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
CO Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 10 mg/m3
Pb kalendárny rok 0,5 µg/m3
Benzén kalendárny rok 5 µg/m3

 Poznámka:
1)Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jedendeň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
 

Európska zelená dohoda (2019)

Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.

Je potrebné prehodnotiť politiky v oblasti dodávky čistej energie pre celú ekonomiku, ako aj v oblastiach priemyslu, výroby a spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva a poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zvýšiť vnímanú hodnotu ochrany a obnovy prírodných ekosystémov, udržateľného využívania zdrojov a ľudského zdravia. Práve tu je transformačná zmena najpotrebnejšia a potenciálne aj najprínosnejšia pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie EÚ.

2.1.3. Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

2.1.5. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
Najmä v mestách by sa malo znečisťovanie dopravou radikálne znížiť. Otázka emisií a preťaženia v mestách, ako aj zlepšovania verejnej dopravy by sa mala vyriešiť kombináciou viacerých opatrení. V prípade vozidiel so spaľovacím motorom navrhne Komisia prísnejšie normy pre emisie látok znečisťujúcich ovzdušie

2.1.8. Ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Ciele pre čisté ovzdušie:

  • Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %
  • Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia a systémy vykurovania
  • Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia
  • Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.
 

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná hodnota pre SO2?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 nedošlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie SO2, priemerná hodinová koncentrácia SO2 prekročila hodnotu 350 μg·m–3 1-krát (limitná hodnota stanovuje maximálne 24 prekročení) bola prekročená na 1 monitorovacej stanici.
  • Limitná hodnota SO2 v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie nebola prekročená.
 

 
 

 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend Pozitivny trend
Bol zaznamenaný jednoznačne pozitívny trend

Za posledné roky sa na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.

Merané koncentrácie sú dlhodobo pod limitnou hodnotu.
 Aj napriek jednému prekročeniu priemernej 1-hodinovej koncentrácie na stanici v Rovinke môžeme trend vývoja považovať za pozitívny.
 

 

Sumárne zhodnotenie

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2022)  

AGLOMERÁCIA
Zóna

 

Ochrana zdravia

Znečisťujúca látka

SO2

Doba spriemerovania

1 hod

24 hod
Parameter počet prekročení počet prekročení

Limitná hodnota (µg.m–3)

350

125

Maximálny počet povolených prekročení

24

3

BRATISLAVA

Bratislava, Kamenné nám.

 

 

Bratislava, Trnavské Mýto

 

 

Bratislava, Jeséniova

0

0

Bratislava, Mamateyova

0

0
Bratislava, Púchovská 0 0

KOŠICE

Košice, Štefánikova

0

0

Košice, Amurská

 

 
Veľká Ida, Letná    

Banskobys­trický
kraj

Banská Bystrica,Štefánik. náb.

0

0

Banská Bystrica, Zelená

 

 

Jelšava, Jesenského

 

 

Hnúšťa, Hlavná

 

 
Lučenec, Gemerská cesta    

Zvolen, J. Alexyho

 

 
Žarnovica, Dolná    

Žiar nad Hronom, Jilemnického

 

 

Bratislavský kraj

Malacky, Mierové nám.*

0

0
Pezinok, Obrancov mieru    
Rohožník, Senická cesta * 0 0
Rovinka 1 0
Senec, Boldocká    

Košický
kraj

 Kojšovská hoľa    
Trebišov, T.G. Masaryka    

Strážske, Mierová

 

 

Krompachy, SNP

0

0

Nitriansky kraj

Nitra, Janíkovce

 

 

Nitra, Štúrova

0

0
Komárno, Vnútorná Okružná    
Plášťovce    

Prešovský
kraj

 Gánovce Meteo. st.    

Humenné, Nám. slobody

 

 

Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu

 

 

Vranov nad Top., M.R.Štefánika

0

0

Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP

 

 
Starina Vodná nádrž, EMEP    

Kolonické sedlo

 

 
Poprad, Železničná    
Bardejov, Pod Vinbargom    

Trenčiansky
kraj

Prievidza, Malonecpalská

0

0

Bystričany, Rozvodňa SSE

0

0

Handlová, Morovianska cesta

0

0
Púchov, 1.mája 0 0

Trenčín, Hasičská

0

0

Trnavský
kraj

Senica, Hviezdoslavova

0

0

Trnava, Kollárova

 

 

Topoľníky, Aszód, EMEP

0

0
Sereď, Vinárska    

Žilinský
kraj

 Chopok, EMEP     
Liptovský Mikuláš, Školská 0 0

Martin, Jesenského

 

 
Oščadnica 0 0

Ružomberok, Riadok

0

0

Žilina, Obežná

 

 

Poznámka:
 Označenie výťažnosti:      ≥ 90 % platných meraní                  Červenou farbou je vyznačené prekročenie limitnej hodnoty

*) monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku
Zdroj: SHMÚ

 

Podrobné zhodnotenie

Táto znečisťujúca látka sa monitorovala na 20 staniciach. Minimálny požadovaný rozsah monitorovania bol splnený. Monitorovanie oxidu siričitého bolo zabezpečené kontinuálne, referenčnou metódou na všetkých 20 staniciach. Požadovaný počet platných nameraných údajov (90 %) bol dosiahnutý na 18 monitorovacích staniciach. Meranie SO2 sa na AMS Oščadnica začalo začiatkom roku 2022. Monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku.

Oxid siričitý

Na emisiách SO2 podieľajú najmä veľké priemyselné zdroje a systémová energetika (tepelné elektrárne). V zimných mesiacoch sa môže prejaviť vplyv vykurovanie domácností uhlím s vysokým obsahom síry, vysoké koncentrácie SO2 však neboli zaznamenané, ide pravdepodobne o minoritný spôsob vykurovania na územní SR. V Rovinke priemerná hodinová koncentrácia SO2 prekročila hodnotu 350 μg·m–3 1-krát (limitná hodnota stanovuje maximálne 24 prekročení). V roku 2022 sa na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu. Merané koncentrácie sú dlhodobo pod limitnou hodnotu. Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 μg·m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2022 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia s ohľadom na ochranu vegetácie.

 

Na rozdiel od PM a benzo(a)pyrénu sa na emisiách SO2 podieľajú najmä veľké priemyselné zdroje a energetika. Podiel vykurovania domácností na celkových emisiách predstavuje menej ako 10 %. Lokálne sa vplyv malých zdrojov môže výraznejšie prejaviť v oblastiach, kde sa na vykurovanie domácností používa vo väčšej miere uhlie. Priestorové rozloženie koncentrácií SO2 na Slovensku bolo vypočítané modelom CMAQ, pričom boli použité meteorologické údaje z modelu ALADIN. Najdôležitejšími emisiami SO2 sú výškové zdroje (komíny priemyselných alebo energetických prevádzok). Tieto zdroje boli pre územie SR získané z databázy NEIS (Národný emisný informačný systém). Do výpočtu boli zahrnuté emisie SO2 z veľkých a stredných zdrojov evidovaných v databáze NEIS.

Najvýznamnejšie zdroje SO2 sú U. S. Steel Košice, s.r.o., SLOVNAFT, a.s. (Bratislava), Slovalco, a.s. (Žiar nad Hronom) a Slovenské elektrárne, a.s. (elektráreň Nováky). Podľa predbežných údajov emisie SO2 registrované v databáze NEIS v roku 2022 oproti roku 2021 poklesli, a to najmä z dôvodu energetickej krízy a následnému utlmeniu výroby. Napríklad ročné emisie SO2 z výroby hliníka (Slovalco, a.s.) poklesli viac ako dvojnásobne. Ďalej boli do simulácie zahrnuté emisie SO2 z lokálneho vykurovania a emisie z cestnej dopravy (ktoré v prípade SO2 predstavujú menej ako 1 % z celkových emisií).

Namerané priemerné ročné koncentrácie SO2 sú v posledných rokoch nízke. Zdá sa, že pri takýchto nízkych hodnotách sme dosiahli úroveň senzitivity meracích zariadení (analyzátorov) SO2, preto v prípade priemerných ročných koncentrácií SO2 model nekalibrujeme na hodnoty nameraných koncentrácií. Na výslednej mape priemerných ročných koncentrácii SO2 z modelovania možno vidieť, že najvyššie koncentrácie sú na lokalitách s priamym dosahom významných bodových zdrojov.

Priemerné ročné koncentrácie SO2 v roku 2022

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk