Drevinové zloženie lesov

Dátum poslednej aktualizácie:15.12.2023

Téma

Lesné hospodárstvo

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí stav a trend drevinového zloženia a ich zastúpenia v lesoch SR.
 

Jednotka indikátora

%, ha

Metadáta

Metodika:

Zastúpenie drevín v obnovovaných lesných porastoch predpisuje program starostlivosti o lesy s ohľadom na konkrétne stanovištné podmienky a spoločenské požiadavky v súlade s konceptom funkčne integrovaného lesného hospodárstva (FILH).

 

Zdroj dát:

NLC
Ujházy et al.: Prirodzené a aktuálne drevinové zloženie lesov... VK ŠOP SR, 2021
K. Ujházy: Fytocenológia & lesnícka typológia

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Cieľ: 4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva
S cieľom minimalizácie negatívneho vplyvu ťažby dreva na ekosystémy bude presadzované šetrnejšie hospodárenie v lesoch, naďalej bude obmedzené vysádzanie neprirodzených drevinových monokultúr a holorubný a veľkoplošný spôsob ťažby, podporí sa zvýšenie diverzity a uprednostní sa pestovanie a výsadba pôvodných druhov drevín.
 
 
Strategický cieľ 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov
Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch
Rámcové ciele:
  • Vytváranie zdravých, ekologicky stabilných a biologicky diverzifikovaných lesných ekosystémov ako základný predpoklad trvalo udržateľného hospodárenia v podmienkach synergického pôsobenia škodlivých činiteľov a predpokladanej klimatickej zmeny.
Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity
Rámcové ciele:
  • Zachovať a v odôvodnených prípadoch primerane zlepšovať biologickú diverzitu v lesoch s prevládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami.
  • Zachovať biologické zdroje lesov, ich genetickú druhovú a ekosystémovú diverzitu, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie na zakladanie nových lesných porastov, zachovávať všetky súčasti a zložky lesných ekosystémov v pomere, ktorý prispeje k zachovaniu, zlepšovaniu a zvyšovaniu biodiverzity.
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele:
  • Prispôsobovanie štruktúry lesov predpokladaným dosahom klimatickej zmeny realizáciou adaptačných opatrení.

 

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010).
 
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.

 

 
Oblasť D, Cieľ D.7
Opatrenie D.7.5:
Priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.
  • Úloha 143. Zabezpečiť monitoring inváznych organizmov v lesoch Slovenska a výskum ciest šírenia biotických inváznych organizmov v lesných biotopoch.

 

Kľúčová otázka

Je drevinové zloženie lesov optimálne a druhovo diverzifikované?

Kľúčové zistenia

  • V lesoch SR prevláda zo stanovištne ekologického hľadiska všeobecne vhodné drevinové zloženie, teda relatívne priaznivá a pestrá druhová štruktúra.
  • Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín (hlavne smreka) oproti listnatým, pričom v roku 2022 dosiahol podiel listnáčov 64,5 %.
  • Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo buk (35,1 %), smrek (21,3 %), duby (13 %) a borovica (6,5 %).
  • Súčasné drevinové zloženie lesov na Slovensku je v porovnaní s pôvodným zastúpením drevín čiastočne zmenené (spôsobené hlavne využívaním lesov človekom, či prirodzeným šírením niektorých drevín).
 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_smile
Z dlhodobého hľadiska je vývoj drevinového zloženia v lesoch priaznivý. Strednodobo je trend zastúpenia drevín v lesoch naďalej priaznivý. Medziročne došlo k ďalšiemu miernemu zvýšeniu zastúpenia listnatých drevín oproti ihličnatým.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Zastúpenie drevín sa musí prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam (v súčasnosti aj predpokladanej globálnej zmene klímy) i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Preto sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov.
Primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov, čo vytvára predpoklady na ich zachovanie aj v prípade podstatných zmien stanovištných podmienok v dôsledku antropogénnych, či prírodných vplyvov. Zmeny druhového zloženia lesov sú však dlhodobým procesom, pričom v každom storočí sa darí trochu iným drevinám.
 
Prirodzené drevinové zloženie výrazne reaguje okrem stanovištných podmienok aj na biotické a nepriame antropické faktory. Teda aj pri stabilnej klíme je prirodzené drevinové zloženie dosť variabilné vzhľadom na variabilitu vonkajších faktorov. Napr. zver, fytofágy a patogény výrazne znižujú zastúpenie určitých druhov (bresty, jaseň, smrek, ...).
 
Drevinové zloženie lesov na Slovensku je v súčasnosti čiastočne zmenené, čo súvisí s niekoľko storočným využívaním lesov človekom, predovšetkým v prospech produkčne výkonnejších a hospodársky žiadaných drevín (smrek, borovica, smrekovec), ako aj s prirodzeným šírením niektorých drevín (napr. hrab, cer, agát).
 
 
V pôvodnom (historickom) zložení lesa na území Slovenska výrazne prevládali listnaté dreviny (79,3 %) nad ihličnatými (20,7 %). V cieľovom (výhľadovom) drevinovom zložení sa rátalo so zvýšením listnatých drevín. NLC odvodil výhľadové drevinové zloženie na 63 % listnatých drevín a 37 % ihličnanov, čo sa postupne dosiahlo už k roku 2018.
 
Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2022) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)
Graf: Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2021) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)
Zdroj: NLC
 
Porovnanie skutočného zastúpenia drevín v lesoch SR s pôvodným a cieľovým výhľadovým
Drevina
Zastúpenie drevín (%)
Pôvodné
Cieľové - výhľadové
Skutočné
2022
Smrek / Jedľa
4,9/14,1
18,2/6,7
21,3/4
Borovica / Smrekovec
0,7/0,1
4,2/6,7
6,5/2,6
Ostatné ihličnaté
0,9
1,2
1,1
Ihličnaté spolu
20,7
37
35,5
Duby  - letný, zimný, cerový
19,9
17,7
13
Buk / Hrab
48,0/2,6
35,9/0,93
35,1/6
Javor / Jaseň
3,2/0,4
3,0/0,52
2,6/1,5
Agát / Breza
0,0/0,1
0,1/0,2
1,8/1,7
Brest / Jelša
0,9/0,3
1,2/0,3
 
Topoľ / Vŕba
0,1/0,1
0,2/0,1
0,8
Ostatné listnaté
3,7
2,9
2
Listnaté spolu
79,3
63
64,5
Zdroj: NLC
 
K roku 2022 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (64,5 %) oproti ihličnatým drevinám (35,5 %). V porovnaní s rokom 2021 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,3 p.b.
Zastúpenie ihličnatých drevín (35,5 %) sa dlhodobo znižuje v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch (najmä vetra a podkôrneho hmyzu), hlavne na drevine smrek.
 
Okrem zastúpenia jednotlivých drevín je dôležitým ukazovateľom druhovej diverzity a stability lesov tiež zastúpenie typov lesa a počtu drevín v lesných porastoch.
Z tohto hľadiska v SR prevládajú stabilnejšie listnaté (46,0 %), prevažne listnaté (8,6 %) a zmiešané lesy (20,2 %), ktorých súhrnné zastúpenie je 74,8 % a každoročne sa zvyšuje. Zastúpenie ihličnatých a prevažne ihličnatých lesov je 25,0 %. Od roku 2015 sa zastúpenie ihličnatých lesov znížilo o 2,9 %. Podľa počtu drevín sú v lesoch SR najviac zastúpené lesné porasty s tromi drevinami (24,9 %), potom s dvomi drevinami (20,3 %) a so štyrmi drevinami (19,6 %). Tendencia vývoja tohto ukazovateľa je priaznivá; od roku 2015 došlo k nárastu zastúpenia lesných porastov s počtom drevín 4 a viac.
 
 

Vývoj zastúpenia smreka

Smrek patrí k druhej najviac zastúpenej drevine našich lesov, hneď po buku. Podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR realizovanej v rokoch 2015 – 2016 bolo plošné zastúpenie smreka takmer 19 % (±2 %), no podiel na zásobe predstavoval skoro 25 % (±1,9 %).
 
 
Najväčšou zmenou v drevinovom zložení Slovenska bolo a je vysádzanie smreka od 4. do 6. vegetačného stupňa. V posledných desaťročiach došlo k výraznejšiemu poklesu zastúpenia smreka v lesných porastoch SR. Len od roku 2005 pokleslo z 26,3 % na 21,3 % (2022). Okrem cieľavedomých zásahov lesníkov je to spôsobené hlavne destabilizáciou až hynutím smrečín v dôsledku škodlivých činiteľov – najskôr v dôsledku vysokej koncentrácie imisií na porasty (s následným zakysľovaním lesnej pôdy) a neskôr s nárastom výskytu víchric a extrémneho počasia. Takto destabilizované lesné ekosystémy sú následne náchylné k sekundárnemu napadnutiu biotickými činiteľmi (v prípade smrečín hlavne podkôrnikmi, resp. lykožrútom).
 
Aj po jeho poklese v celkovom zastúpení po roku 2005 je však jeho podiel stále o 17 % vyšší oproti prirodzenému zastúpeniu. S tým súvisí aj fakt, že väčšina kalamitných ťažieb v posledných 15 rokoch sa týka LHC s prevahou neprirodzených (kultúrnych) smrečín.
Problémy so zdravotným stavom smrekových lesov boli už aj počas druhej polovice 20. storočia, no veľkoplošné kalamity po roku 2000 majú rozsiahlejšie ekonomické a ekologické dopady. Na Slovensku to boli kalamity v rokoch 1996 („Ivan“, 1,5 mil.m3), 2004 („Alžbeta“, 5,3 mil.m3), či 2014 („Žofia“, 4 mil.m3), ktoré významne zasiahli najmä lesy a vlastníkov lesa v horských regiónoch.
 
Nie však len na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách je aktuálna situácia so smrekovými lesmi smutná. Okrem opakovaných víchric sa v súvislosti s prejavmi zmeny klímy pridružili ďalšie negatívne javy, ako nevyrovnaná zrážková bilancia a vysoké teploty počas vegetačných období. 
V teplejších a suchších lokalitách smrek dlhodobo prehráva súboj s otepľovaním. Teplejšie a suchšie počasie v dôsledku zmeny klímy, resp. otepľovania bude naďalej zhoršovať podmienky pre rast a v niektorých regiónoch aj existenciu smreka. Poklesy prírastkov vo vyšších nadmorských výškach naznačujú, že ďalšie otepľovanie môže mať negatívne dopady aj pre smrek v 6. a 7. vegetačnom stupni. Navyše, suché a teplé počasie sa tiež považuje za jeden z hlavných spúšťačov premnoženia podkôrneho hmyzu.
Zmiernenie týchto dopadov však človek môže do určitej miery ovplyvniť.
 

Introdukované dreviny

V lesoch Slovenska sa na ploche 57 tis. ha vyskytujú aj dreviny introdukované (napr. agát biely, euroamerické topole, borovica čierna, duglaska tisolistá, dub červený a ďalšie). Jedná sa spolu o 12 druhov (so zastúpením vyšším než 0,1 %) a ich podiel predstavuje cca 2,9 %.
Ich celková výmera sa dlhodobo nezmenila, akurát plocha expanzívneho agáta bieleho, ktorý je najrozšírenejšou inváznou drevinou (34,67 tis. ha) a šíri sa aj na nelesných pozemkoch, sa od roku 2011 zvýšila o 1 356 ha a duba červeného o 174 ha. Na druhej strane sa znížila plocha borovice čiernej (o 991 ha) a rýchlorastúcich kultivarov topoľov (o 792 ha).
Za najperspektívnejšie treba považovať duglasku tisolistú, ktorá má potenciál v budúcnosti nahradiť už prebiehajúci produkčný výpadok smreka a v nižších výškových stupňoch dub červený hlavne v prípade neúspešnej obnovy domácich dubov.
 
Prehľad introdukovaných drevín v lesoch SR
Drevina
Výmera (ha)
%
Agát biely
Robinia pseudoacacia
34 669,8
60,8
Borovica čierna
Pinus nigra
8 403,7
14,7
Topole šľachtené
Populus sp. X
8 387,1
14,7
Dub červený
Quercus rubra
2 331,6
4,1
Duglaska tisolistá
Pseudotsuga menziesi
1 153,2
2,0
Orech čierny
Juglans nigra
587,9
1,0
Jaseň americký
Fraxinus americana
441,9
0,8
Javorovec jaseňolistý
Acer negundo
407,7
0,7
Pajaseň žliazkatý
Ailanthus altissima
180,0
0,3
Gaštan jedlý
Castanea sativa
150,9
0,3
Borovica vejmutova
Pinus strobus
77,7
0,1
Smrek pichľavý
Picea pungens
53,2
0,1
Ostatné
167,1
0,3
Spolu
57 011,7
100
Zdroj: NLC, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2022
 

Výhľad a odporúčania

(Ujházy et al.)
 
V dôsledku prebiehajúcej zmeny klímy sa priemerné ročné teploty od začiatku 20. storočia zvýšili cca o 1,5 stupňa, čo je viac ako 1 vegetačný stupeň (vs).
  • smrek za súčasnej klímy bude môcť byť využívaný len ako prímes, resp. súčasť zmiešaných porastov buka, jedle a cenných listnáčov
  • v prípade 7. vs bude potrebné rátať s väčším podielom jarabiny vtáčej, javora horského, smrekovca a často aj buka
  • vegetačné stupne sa zatiaľ neposúvajú „mechanicky“ nahor ale mení sa ich charakter
  • buk rozšíril svoju výškovú amplitúdu v oboch smeroch - aj do 2. vs
  • s meniacou sa klímou sa mení aj klimax.
 
Pri veľkej variabilite vonkajších faktorov, neistote v existujúcich modeloch a neistote budúceho vývoja budú potrebné voľnejšie modely drevinového zloženia, resp. príprava dynamických modelov lesných typov vrátane:
  • väčšieho rozpätia prirodzenosti
  • odporúčania pestovať druhovo aj štruktúrne pestré porasty (zmesi min. 3 drevín), ktoré budú lepšie odolávať potenciálnym zmenám a disturbanciám
  • zakomponovania do modelov aj sukcesné procesy a pionierske dreviny
  • zamerania sa viac na drevinové zloženie ako na percentá ich zastúpenia
  • akceptácie (v určitom čase) spontánne sa šíriacich neofytných druhov do potenciálneho drevinového zloženia.
 
Masové odumieranie lesov na veľkých plochách je sčasti aj dôsledkom unifikácie manažmentu typickej pre socialistické plánované hospodárstvo – preto sa odporúča aj diverzifikácia manažmentu vrátane návratu k viacerým tradičným formám.

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk