Užívanie povrchovej vody

Dátum poslednej aktualizácie:12.12.2023

Téma

Voda Indikátory stavu a ochrany biodiverzity

Značky

Priemysel Voda Pôda

Definícia indikátora

Indikátor poskytuje informácie o odberoch a užívaní povrchových vôd.

Jednotka indikátora

%, mil.m3

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Odber vôd predstavuje množstvo odobratej povrchovej a podzemnej vody podľa užívateľských skupín.
 

Metodika:

Údaje o odberoch povrchových vôd  odberoch podzemných vôd a vypúšťaní odpadových vôd do povrchových vôd resp. podzemných vôd zasiela ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch ako aj údaje určené v povolení do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka na tlačivách SHMÚ.
Údaje sú následne spracovávane a vyhodnocovaná na základe platnej „Metodiky spracovania vodohospodárskej bilancie množstva povrchových vôd za uplynulý rok“ .
 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov

Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1. Dostatok čistej vody pre všetkých
 
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.

1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
 
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)

Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).

Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:

3. Udržateľné využívanie vôd

Cieľ 3.1. Udržateľné a efektívne využívanie povrchových a podzemných vôd bez ohrozenia ich množstva a kvality

Cieľ 3.2. Funkčný krízový manažment v období sucha a nedostatku vody 


Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)

Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:

  • zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
  • ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
  • postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

 
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:

  • zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
  • zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
 
 
Životné prostredie a zmena klímy
 
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
 
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
 
  • navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch, 
  • bude preferovať zelené opatrenia zadržiavajúce alebo spomaľujúce odtok vody z krajiny vrátane zadržiavania dažďovej vody a dôslednej ochrany vodohospodársky významných lesov, prirodzených záplavových území a mokradí. Zvýšením jej opätovného využitia a efektívnejším hospodárením sa prispeje k obmedzeniu dôsledkov sucha.

 

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018)
 
1. Ciele stratégie
 
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.

 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.


Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

 
Protokol o vode a zdraví – k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 – Národné ciele SR III (2014)

Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.

Národné ciele SR III

Národný cieľ č. 11: Zvyšovanie verejného povedomia v oblasti ochrany vôd a vodných ekosystémov a osvetová činnost
Termín splnenia: r. 2020
Národný cieľ č. 12: Posilnenie ochrany vodných zdrojov
Termín splnenia: r. 2015 – 2020
 

Kľúčová otázka

Aký je stav a vývoj v odberoch povrchovej vody?

Kľúčové zistenia

  • Odbery povrchovej vody po roku 2005 zaznamenali významný pokles a od roku 2010 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2022 sa odbery znížili oproti roku 2005 o 55,14 % a medziročne (2021 – 2022) mierne poklesli o 1,86 %.
  • Odbery povrchovej vody pre priemysel medziročne poklesli o 6,3 %, nárast zaznamenali odbery pre vodovody o 4,9 % a závlahy o 30 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral emo_smile
Odbery povrchových vôd zaznamenali pokles.  Odbery povrchových vôd mali vyrovnaný charakter. Užívanie povrchovej vody pre priemysel, vodovody a závlahy tiež pokleslo. Odbery povrchových vôd zaznamenali minimálny pokles. Odbery pre závlahy a vodovody mierne narástli.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Vodné zdroje, najmä ich obnoviteľné zložky (t. j. dostupné pre odbery) sú podstatné pre rozvoj ľudskej spoločnosti a jej ekonomických aktivít. Odber vody pre zásobovanie obyvateľstva vodou, priemyselné odvetvia a chladenie v elektrárňach predstavuje významný tlak na samotné vodné zdroje ako aj na otázky ich kvality a kvantity. Hoci z celkového pohľadu vo väčšine európskych krajín množstvo dostupnej využiteľnej vody vysoko prevyšuje požiadavky na vodné zdroje kladené ľudskou spoločnosťou, rozdelenie vodných zdrojov a intenzita ich využívania nie je čo do priestorových i časových charakteristík rovnomerná.
 
Odber povrchových vôd úzko súvisí s možnosťami trvaloudržateľného využívania vodných zdrojov. Je dôležité, aby povolené množstvá odoberaných povrchových vôd rešpektovali okrem hospodárskych požiadaviek i požiadavky na ekologické limity daného vodného útvaru, aby nadmernou exploatáciou týchto zdrojov nedošlo k poškodeniu priľahlých vodných ekosystémov. V roku 2022 odbery predstavovali 239,030 mil.m3, čo predstavovalo pokles oproti roku 2005 o 590,821 mil.m3.
V roku 2022 odbery povrchových vôd klesli na 239,030 mil.m3, čo predstavuje pokles o 1,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Odbery pre priemysel v roku 2022 predstavovali 169,17 mil.m3, čo bol pokles oproti roku 2021 o 6,3 %. Nárast bol zaznamenaný v odberoch povrchových vôd pre vodovody, v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 2,81 mil.m3, čo predstavuje 4,9 %. Odbery povrchových vôd pre závlahy vzrástli na hodnotu 19,49 mil.m3, čo predstavovalo nárast o 30 %.
 
Užívanie povrchovej vody podľa užívateľských skupín (mil.m3)
Rok Vodovody Priemysel Závlahy Ostatatné
poľnohospodárstvo		 Spolu Vypúšťanie
1996 72,975 702,925 53,854 0,0970 829,851 1159,410
2000 70,571 575,872 90,540 0,0440 737,027 989,825
2001 64,197 596,138 55,579 0,0045 715,919 976,382
2002 63,580 577,958 42,480 0,0043 684,022 984,070
2003 66,449 489,467 65,042 0,0094 620,968 910,426
2004 55,984 604,728 18,935 0,0076 679,723 919,222
2005* 53,828 467,957 11,006 0,0110 532,791 871,865
2006* 55,567 323,709 15,840 0,0120 395,142 748,537
2007* 53,315 266,776 6,036 0,0120 326,139 628,370
2008* 52,057 251,797 9,133 0,0040 312,991 608,997
2009* 51,045 216,397 12,319 0,0020 279,762 605,271
2010* 48,098 205,497 5,864 0,0010 259,460 742,818
2011* 48,545 176,610 10,137 0,9210 236,201 610,093
2012* 49,090 259,200 18,138 0,0013 326,430 646,600
2013* 47,307 246,860 13,952 0,0010 308,120 708,630
2014* 44,600 182,840 10,570 0,0700 238,080 602,040
2015* 47,020 183,290 17,270 0,0010 247,580 591,100
2016* 46,140 176,470 8,990 0,0900 231,700 620,160
2017* 47,510 178,980 17,620 0,0100 244,120 611,880
2018* 46,940 174,470 12,950 0,0200 234,380 599,600
2019 47,550 180,420 14,300 0.1200 242,470 608,610
2020 48,880 176,730 14,960 0,0900 240,860 636,260
2021 47,950 180,590 14,990 0,0430 243,570 634,790
2022 50,310 169,170 19,490 0,0570 239,030 564,260
*údaje sú z databázy Súhrnnej evidencie o vodách
Zdroj: SHMÚ
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk