Odbery povrchových a podzmených vôd pre verejné vodovody
Dátum poslednej aktualizácie:10.01.2023
Téma
DomácnostiDefinícia indikátora
Indikátor poskytuje informácie o celkových odberoch vody z odtoku z územia SR (miere užívania vody), o odberoch povrchových vôd a odberoch podzemných vôd pre vodárenské účely.
Jednotka indikátora
%, mil.m3, l/sMetadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Metodika:
Zdroj dát:
Súvisiace indikátory:
Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:
Odkazy k problematike:
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.
1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)
Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).
Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:
3. Udržateľné využívanie vôd
Cieľ 3.1. Udržateľné a efektívne využívanie povrchových a podzemných vôd bez ohrozenia ich množstva a kvality
Cieľ 3.2. Funkčný krízový manažment v období sucha a nedostatku vody
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)
Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
- zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
- ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
- ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
- postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
- zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
- ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
- zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
- navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch,
- bude preferovať zelené opatrenia zadržiavajúce alebo spomaľujúce odtok vody z krajiny vrátane zadržiavania dažďovej vody a dôslednej ochrany vodohospodársky významných lesov, prirodzených záplavových území a mokradí. Zvýšením jej opätovného využitia a efektívnejším hospodárením sa prispeje k obmedzeniu dôsledkov sucha.
1. Ciele stratégie
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.
Národné ciele SR III
Národný cieľ č. 11: Zvyšovanie verejného povedomia v oblasti ochrany vôd a vodných ekosystémov a osvetová činnost
Termín splnenia: r. 2020
Národný cieľ č. 12: Posilnenie ochrany vodných zdrojov
Termín splnenia: r. 2015 – 2020
Kľúčová otázka
Aká je miera užívania vody a aký je stav a vývoj v odberoch povrchovej a podzemnej vody?Kľúčové zistenia
- Počas sledovaného obdobia 2005 – 2021 percento celkových odberov z odtoku z územia SR (miera užívania vody) pokleslo o 3,7 percentuálneho bodu.
- Celkové odbery povrchovej vody po roku 2005 zaznamenali významný pokles a od roku 2010 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. Odbery pre verejné vodovody medziročne poklesli o 1,9 % a oproti roku 2005 o 7,2.
- Celkové odbery podzemných vôd tiež zaznamenávali od roku 2005 významný pokles až do roku 2016, po tomto roku opäť mierne narástli. Odbery podzemnej vody pre verejné vodovody v roku 2021 narástli oproti predchádzajúcemu roku o 2,7 % a oproti roku 2005 zaznamenali pokles o 13,2 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Percento celkových odberov z odtoku z územia SR malo klesajúci charakter. Odbery povrchových a podzemných vôd zaznamenali pokles. | Percento celkových odberov z odtoku z územia SR sa od roku 2015 drží približne na rovnakej úrovni s minimálnmi nárastmi a poklesmi. Odbery povrchových vôd mali kolísavých charakter. V odberoch podzemných vôd boli zaznamenané minimálne poklesy. | Percento celkových odberov z odtoku z územia SR zaznamenalo nárast. Odbery povrchových a podzemných vôd pre vodovody boli približne na rovnakej úrovni. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Vplyvom klimatických podmienok odtok povrchovej vody na obyvateľa kolíše, napr. v roku 2003, ktorý bol charakterizovaný ako mimoriadne suchý rok, odtok povrchovej vody poklesol viac ako o polovicu v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1931 – 1980. S odtokom povrchovej vody z územia SR súvisia aj reálne požiadavky na vodu – odbery vody na obyvateľa, ktoré z dôvodu nárastu cien výrazne poklesli. Pokles odberov pod 10 % poukazuje na neúmerné šetrenie vodou.
Odtok a celkové odbery povrchovej vody z územia SR na obyvateľa
| 2003 | 2005 | 2010 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | |
| odtok z územia SR na obyvateľa (m3.103/rok/obyvateľ) | 1,29 | 2,21 | 4,22 | 1,78 | 2,03 | 2,04 | 1,62 | 1,72 | 2,15 | 2,08 |
| Celkové odbery na obyvateľa (m3/rok/obyvateľ) | 196,4 | 170,8 | 111,0 | 105,9 | 102,2 | 106,3 | 105,18 | 106,50 | 105,39 | 107,91 |
| % celkových odberov z odtoku z územia SR | 15,2 | 7,7 | 2,6 | 5,95 | 5,03 | 5,2 | 6,5 | 6,21 | 4,89 | 5,18 |
Povrchové vody
Podzemné vody
V roku 2021 bolo v SR na základe hydrologického hodnotenia a prieskumov k dispozícii 78 534,42 l.s-1 využiteľných množstiev podzemných vôd. V porovnaní s predošlým rokom 2020 bol zaznamenaný pokles využiteľných množstiev podzemných vôd v dôsledku schválenia využiteľných množstiev pri nových zdrojoch, a to o 413,7 l.s-1 , t.j. o 0,52 %. V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 3 756,42 l.s-1, t.j. 5,02 %.
V roku 2021 bolo na Slovenku celkovo odberateľmi (podliehajúcimi nahlasovacej povinnosti v zmysle zákona) využívané priemerne 10 873,80 l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,85 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2021 zaznamenali odbery podzemnej vody pokles o 295,22 l.s-1, čo predstavuje nárast o 2,79 % oproti roku 2020. Odbery podzemnej vody pre verejné vodovody medziročne narástli o 211,96 l.s-1 (2,74 %), ale oproti roku 2005 zaznamenali pokles o 13,2 %.
Zdroj: SHMÚ