Index poľnohospodárskych a lesných druhov vtákov

Dátum poslednej aktualizácie:29.11.2023

Téma

Biodiverzita Indikátory Envirostratégie 2030

Značky

Ochrana prírody

Definícia indikátora

Indikátor prostredníctvom indexu hodnotí zmeny v početnosti 20 druhov vtákov viazaných na poľnohospodársku krajinu a 18 druhov vtákov viazaných na lesnú krajinu na Slovensku.
 

Jednotka indikátora

%, počet, Index 2005 = 100, p.b.

Metadáta

Metodika:

Predmetom hodnotenia indikátora je vyhodnotenie zmien v početnosti poľnohospodárskych a lesných druhov vtáctva na Slovensku.

Metódy monitoringu vtáctva
  • Súčasný program sčítania bežných druhov vtákov je na Slovensku založený na používaní metódy bodového transektu (Kropil 1994).
  • Do sčítania vtákov sa v rokoch 2005 – 2020 zapojilo 61 sčítavateľov, predovšetkým členov Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Podmienkou zapojenia sa do programu bola znalosť determinácie druhov vizuálne a akusticky.
  • Umiestnenie transektu zvolili sčítavatelia podľa vlastných možností.
  • Na každom transekte bolo určených 20 bodov v minimálnej vzdialenosti 300 m od seba.
  • Sčítanie na každom bode trvalo 5 minút a termín sčítania bol každý rok stanovený na 25. 4. – 31. 5. s možnosťou neskoršieho mapovania v stredných a vyšších horských polohách, spravidla do konca júna.
  • Sčítanie na jednotlivých transektoch sa realizovalo jeden-krát v sezóne, v prípade možností mapovateľa po dohode s koordinátorom sa vykonalo aj viac kontrol jedného transektu (dve až tri) v jednej sezóne. Počet návštev jednotlivých transektov sa spravidla opakoval aj v nasledujúcich rokoch.
Metódy vyhodnotenia trendov početnosti
  • Pre vyhodnotenie trendov početnosti bežných druhov vtákov v sledovanom období bol použitý program TRIM 3.54 (Pannekoek & Van Strien 2001), ktorý je pri vyhodnocovaní trendov početnosti vtáctva štandardne používaný v celej Európe.
  • Zmeny početnosti boli vyhodnotené na spolu 209 transektoch sčítaných na Slovensku v rokoch 2005 – 2020.
  • Trendy neboli vyhodnocované pre druhy, pri ktorých v troch a viac rokoch nebol zaznamenaný ani jeden jedinec daného druhu. Trendy neboli vyhodnotené ani u tých druhov, u ktorých v dvoch rokoch nebol zaznamenaný ani jeden jedinec príslušného druhu a v ostatných rokoch boli zaznamenané nízke celkové počty (nižšie ako 10 ex.), v dôsledku čoho dáta neboli dostatočne reprezentatívne.
  • Do vyhodnotenia trendov príslušných druhov vtáctva a indexu druhov poľnohospodárskej krajiny boli zahrnuté tie transekty, ktoré boli sčítané v rokoch 2005 – 2020 aspoň dvakrát.
Klasifikácia zistených trendov vtáctva bola pripravená podľa nasledovných kritérií (PECBMS 2009):
  • silný pokles – pokles signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – horný limit intervalu spoľahlivosti < 0,95;
  • mierny pokles – signifikantný pokles, ale nie signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – 0,95 < horný limit intervalu spoľahlivosti < 1,00;
  • silný nárast – nárast signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – spodný limit intervalu spoľahlivosti > 1,05;
  • mierny nárast – signifikantný nárast, avšak nie signifikantne väčší ako 5 % ročne, kritérium – 1,00 < spodný limit intervalu spoľahlivosti < 1,05;
  • stabilný – nárast alebo pokles nie sú signifikantné a zmena je menšia ako 5 % ročne, kritérium – interval spoľahlivosti zahŕňa 1,00, ale spodný limit intervalu spoľahlivosti > 0,95 a horný limit < 1,05;
  • neistý – nárast alebo pokles nie sú signifikantné, ale nie je isté, že zmena je menšia ako 5 % ročne, kritérium – interval spoľahlivosti zahŕňa 1,00, ale spodný limit intervalu spoľahlivosti < 0,95 a zároveň horný limit > 1,05.
 
Klasifikácia druhov do jednotlivých biotopov sa držala klasifikácie podľa zaužívaných európskych postupov (Gregory et al., 2005) so zohľadnením slovenských špecifík. Pre výpočet celkového populačného indexu bežných druhov poľných vtákov (Farmland Bird Index) boli použité zmeny početnosti nasledovných 20 druhov:
 
cíbik chocholatý (Vanellus vanellus), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), kanárik poľný (Serinus serinus), lastovička obyčajná (Hirundo rustica), penica jarabá (Sylvia nisoria), penica obyčajná (Sylvia communis), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), sokol myšiar (Falco tinnunculus), stehlík konôpka (Linnaria cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), strakoš obyčajný (Lanius collurio), strnádka lúčna (Miliaria calandra), strnádka žltá (Emberiza citrinella), svrčiak zelenkavý (Locustella naevia), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), škovránok poľný (Alauda arvensis), trasochvost žltý (Motacilla flava), vrabec poľný (Passer montanus), zelienka obyčajná (Chloris chloris).
 
Trend početnosti vtáčích druhov v lesných biotopoch a z neho odvodený index zmien početnosti vtákov bol definovaný pre 18 vybraných druhov lesného vtáctva.
 
Pre výpočet indexu lesných druhov boli zahrnuté do výpočtov údaje o početnosti nasledovných 27 druhov: Anthus trivialis, Carduelis spinus, Certhia brachydactyla, Certhia familiaris, Coccothraustes coccothraustes, Columba oenas, Dendrocopos major, Dendrocopos medius, Dryocopus martius, Ficedula albicollis, Ficedula parva, Garrulus glandarius, Nucifraga caryocatactes, Oriolus oriolus, Parus ater, Parus cristatus, Parus montanus, Parus palustris, Phoenicurus phoenicurus, Phylloscopus collybita, Phylloscopus sibilatrix, Picus canus, Pyrrhula pyrrhula, Regulus ignicapilla, Regulus regulus, Sitta europaea, Turdus viscivorus. Zoznam týchto druhov bol vybratý tak, aby čím viac korešpondoval so zoznam druhov používaným pre výpočet indexu lesných druhov na celoeurópskej úrovni (PECBM 2009).
 
--------------------------------------------------------------------------
Citácie:
 
Inger, R., Gregory, R., Duffy, J.P., Stott, I., Voříšek, P. Gaston, K.J. (2015): Common European birds are declining rapidly while less abundant species´ numbers are rising. Ecology Letters 18 (1): 28-36.
 
Kropil, R. Metodika programu sčítania vtákov na Slovensku. Tichodroma 7, 138–145 (1994).
Pannekoek, J. & van Strien, A. Statistics Netherlands TRIM 3 Manual (TRends & Indices for Monitoring data). (2001).
 
PECBMS 2009: Klvanova, A., Vorisek, P., Gregory, R., van Strien, A. J. & Meyling, A. G. Wild birds as indicators in Europe: latest results from the Pan-European Common Bird Monitoring Scheme (PECBMS). Avocetta 33, 7–12 (2009).
 
Gregory, R. D. et al. Developing indicators for European birds. Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences 360, 269–288 (2005).
--------------------------------------------------------------------------
 
Umiestnenie monitorovaných transektov na Slovensku v rokoch 2005 – 2020
Mapa: Umiestnenie monitorovaných transektov na Slovensku v rokoch 2005 – 2020

Zdroj dát:

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
 
Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.

Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR.

 
Ciele:
2.1 Zastaviť stratu biodiverzity

  • Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
  • Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.
  • Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
  • V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.
  • Štátne organizácie v spolupráci s vedeckými inštitúciami, odbornými organizáciami a mimovládnymi organizáciami budú pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu.
  • V oblasti boja proti nelegálnemu lovu, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi sa posilní spolupráca dotknutých rezortov a organizácií.
  • Vykonávanie poľovníctva a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov.
  • Využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.
 
3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde 
  • Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Remízky, husté pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky slúžia jednak ako koridor, vetrolam, protierózne opatrenie a zároveň ako miesto výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.
 
4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva
  • Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny.
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva

Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)

 

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze

Navrhované úlohy:

3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov

 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4

Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v početnosti poľnohospodárskych a lesných druhov vtákov?

Kľúčové zistenia

  • Početnosť vtákov poľnohospodárskej krajiny v SR klesá (oproti roku 2005 o 29,2 p.b.).
  • Väčšina druhov otvorenej krajiny má dlhodobý zhoršujúci sa trend početnosti a tiež zároveň veľmi malé populácie.
  • Najviac ohrozené sú druhy viazané na nížinné oblasti agrárnej krajiny.
  • Početnosť vybraných druhov vtákov lesnej krajiny zaznamenala od roku 2005 tiež pokles, o 11,4 p.b., avšak ich dlhodobý trend nie je postupný, ale značne kolísavý.
  • Strednodobo (od roku 2015) bol pri vtákoch poľnohospodárskej krajiny zaznamenaný pokles ich početnosti o 20,9 p.b., pričom pri lesných druhoch bol zaznamenaný jej nárast o cca 6 p.b..
  • Vo väčšine prípadov bola ako hlavná príčina populačných zmien poľných vtákov identifikovaná intenzifikácia poľnohospodárstva.
 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad Neutralny trend Neutralny trend
V hodnotenom období rokov 2005 – 2021 dochádza k poklesu početnosti vtáctva poľnohospodárskej aj lesnej krajiny. Strednodobo početnosť vtáctva poľnohospodárskej krajiny naďalej klesá, no pri lesných druhoch po kolísavom trende badať jej mierny nárast. Medziročne početnosť vtáctva poľnohospodárskej krajiny klesla a početnosť vtáctva lesnej krajiny stúpla.

Sumárne zhodnotenie

 
 

Podrobné zhodnotenie

Jednou z dôležitých podmienok zachovania ekosystémov je vtáctvo, ako dôležitá zložka ekosystémových podmienok ekosystémov. Existencia a početnosť vtáctva z tohto pohľadu je priamo viazaná na biodiverzitu biotopov, tiež predstavuje ich dôležitú súčasť.  Vtáctvo veľmi citlivo reaguje na zmeny vo využívaní krajiny a indikuje tak celkový stav biodiverzity. Keďže stojí na vrcholových priečkach potravnej pyramídy, bolo navrhnuté ako bioindikátor, ktorý by mal vyhodnocovať zmeny v biodiverzite na európskej, ale aj národnej úrovni.
 
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.

 

Vtáctvo poľnohospodárskej krajiny

U mnohých druhov poľnohospodárskej krajiny spôsobila spoločná poľnohospodárska politika EÚ dramatický pokles ich početnosti.
U škovránka klesla početnosť v Európe od začiatku osemdesiatych rokov o 49 % a u pipíšky dokonca až o 98 %. Tento pokles sa však nepodarilo dodnes zastaviť, a aj najaktuálnejšie údaje z monitoringu vtáctva na celoeurópskej úrovni dokladajú, že populácie bežných druhov vtáctva naďalej klesajú (Inger et al. 2015).
 
Viaceré druhy viazané na poľnohospodársku krajinu (napr. strnádka záhradná, strakoš červenohlavý, skaliar pestrý, brehár čiernochvostý, hvizdák veľký) úplne vyhynuli.
Na pokraji vyhynutia na Slovensku sú krakľa belasá, sokol kobcovitý a drop veľký. A aj niektoré bežné druhy, ako jarabica poľná, prudko ubudli (jej početnosť na Slovensku klesla o 99 %).
Celoeurópsky populačný index bežných poľných vtákov (Farmland Bird Index) klesol medzi rokmi 1980 a 2019 takmer o 60 p.b. V rámci všetkých druhov vtákov v poľnohospodárskej krajine zaznamenali najväčší pokles populácie druhov hniezdiacich na zemi, z nich konkrétne tie, ktoré sa živia primárne hmyzom.
 
Od roku 2005 klesla početnosť vybraných druhov vtákov poľnohospodárskej krajiny na národnej úrovni o 29,2 p.b. V prvých rokoch monitoringu došlo síce k miernemu nárastu početnosti, od roku 2010 pozorujeme kontinuálny pokles početnosti poľných vtákov. Systematický monitoring však zachytáva relatívne krátke obdobie a ak sa zoberú do úvahy trendy početností poľných vtákov v okolitých krajinách, kde prebieha monitoring už dlhšiu dobu, dá sa predpokladať, že k úbytkom početností dochádzalo aj u nás ešte pred rokom 2005.
 
Z 20 druhov zahrnutých do indexu mali 2 druhy vyhodnotený silný pokles početnosti (svrčiak zelenkavý a pŕhľaviar červenkastý), 5 druhov mierny pokles početnosti (strnádka lúčna, hrdlička poľná, zelienka obyčajný, kanárik poľný a penica obyčajná). Osem druhov malo vyhodnotený stabilný trend početnosti (pŕhľaviar čiernohlavý, lastovička obyčajná, škovránok poľný, strakoš obyčajný, strnádka žltá, vrabec poľný, stehlík obyčajný a škorec obyčajný), zvyšných 5 druhov malo trend neistý (cíbik chocholatý, trasochvost žltý, penica jarabá, sokol myšiar a stehlík konôpka).
 
Trendy početnosti vtáctva poľnohospodárskej krajiny na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexmi početnosti

Graf: Trendy početnosti vtáctva poľnohospodárskej krajiny na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexmi početnosti

Rok
Európa FBI
(index 1980=100)
Európa FBI
(n=39)
(index 2005=100)
Slovensko FBI
(n=20)
(index 2005=100)
1980
100
201,8163
 
1981
95,8
193,3401
 
1982
91,48
184,6216
 
1983
87,24
176,0646
 
1984
83,21
167,9314
 
1985
79,53
160,5045
 
1986
76,31
154,0061
 
1987
73,3
147,9314
 
1988
70,31
141,8971
 
1989
67,46
136,1453
 
1990
64,84
130,8577
 
1991
62,51
126,1554
 
1992
60,57
122,2402
 
1993
59,06
119,1927
 
1994
57,91
116,8718
 
1995
57,01
115,0555
 
1996
56,27
113,5621
 
1997
55,59
112,1897
 
1998
54,87
110,7366
 
1999
54,04
109,0616
 
2000
53,16
107,2856
 
2001
52,37
105,6912
 
2002
51,62
104,1776
 
2003
50,92
102,7649
 
2004
50,23
101,3724
 
2005
49,55
100
100
2006
48,85
98,58729
108,6527
2007
48,16
97,19475
114,9681
2008
47,49
95,84258
113,8367
2009
46,84
94,53078
116,0508
2010
46,21
93,25933
99,16263
2011
45,61
92,04844
97,92695
2012
45,01
90,83754
98,97496
2013
44,43
89,667
89,27806
2014
43,87
88,53683
93,6337
2015
43,31
87,40666
91,72672
2016
42,78
86,33703
92,77016
2017
42,25
85,26741
90,54462
2018
41,74
84,23814
80,89872
2019
41,25
83,24924
82,29705
2020
 
 
85,28374
2021
 
 
70,82697
Zdroj: SOS Birdlife
Poznámka: FBI – Farmland bird index (index poľnohospodárskych vtákov)
 
Index zmeny početnosti druhov poľnohospodárskej krajiny vysvetľuje zmeny v biodiverzite poľnohospodárskej krajiny zo širšieho pohľadu, nakoľko zmeny početnosti jednotlivých druhov sú veľmi rôznorodé.
 
 

Porovnanie vývoja na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami

(dostupné do roku 2018)
 
Vývoj indexu zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny SR, vrátane plôch s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami
Graf: Vývoj indexu zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny SR, vrátane plôch s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami
 
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny
Rok
2005
2006
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
SR
1
1,0862
0,9894
1,0345
0,9046
0,9606
0,9427
0,9306
0,9293
0,835
plochy s AEP v SR
1
1,2172
1,3682
1,2775
1,322
1,0413
0,9821
1,1603
1,0279
0,9555
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
 
 
Z vyhodnotenia zmien v početnosti bežných a vzácnych druhov vtáctva na Slovensku v súvislosti s opatreniami PRV SR 2014 – 2020 (SOS/Birdlife, 2019) vyplýva, že celková situácia na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi platbami (AEP) bola mierne lepšia ako na národnej úrovni, na čo poukazuje pozitívnejšia klasifikácia trendov niektorých druhov (napríklad u strnádky obyčajnej) a aj fakt, že u dvoch druhov tu bol trend klasifikovaný ako nárast, kým na národnej úrovni u žiadneho.
 
Situácia však ani na plochách s aplikovanými AEP nie je ideálna, na čo poukazuje fakt, že u 10 druhov bola zistená klesajúca tendencia početnosti a u 8 rastúca. Teda aj na týchto plochách s AEP prevažovali negatívne tendencie početnosti (v dôsledku nedostatočného zohľadnenia opatrení AEP vo vzťahu k ochrane hniezdiaceho vtáctva), na druhej strane však tento pokles bol často miernejší a u niektorých druhov početnosť neklesala vôbec a to v dôsledku vo všeobecnosti šetrnejšieho hospodárenia vo vzťahu k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP. V porovnaní s rokom 2005 na nich klesla početnosť vtáctva o 4 %.
 
Kým na národnej úrovni v roku 2009 bola početnosť vyššia o 19 % ako v roku 2005, na plochách s aplikovanými AEP bola početnosť vyššia o 73 %. Od roku 2009 však početnosť na plochách s aplikovanými AEP klesala výraznejšie ako na národnej úrovni a to až tak, že v roku 2015 boli zmeny početnosti v porovnaní s rokom 2005 podobné ako na národnej úrovni, tak na plochách s aplikovanými AEP.
 
Takýto negatívny vývoj je spojený s tým, že v AEP chýbajú schémy, ktoré by boli priamo cielené na druhy vtáctva poľnohospodárskej krajiny a existujúce schémy nároky druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny nezohľadňujú dostatočne.
 
Hodnotenie trendov početnosti u jednotlivých druhov však ukazuje na pozitívnejšie trendy druhov na plochách s aplikovanými AEP. U viacerých druhov bol trend na plochách s aplikovanými AEP v porovnaní s národnou úrovňou pozitívnejší (stehlík obyčajný, strnádka obyčajná,
penica obyčajná) a tieto druhy tak benefitovali z hospodárenia ohľaduplnejšieho k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP.
 
Napriek tomu to nestačilo na to, aby sa zabránilo poklesu celkového indexu druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny na plochách s AEP od roku 2009. Dôvodom je negatívny trend u ďalekých migrantov, teda u druhov zimujúcich napríklad v subsaharskej Afrike (ilegálny lov a negatívne zmeny biotopov na zimoviskách a migračných trasách), ako aj negatívne zmeny u druhov, ktoré trpeli tým, že nastavenie AEP nebralo v dostatočne ambicióznom rozsahu do ohľadu aj nároky vtáctva.
 
 

Príčiny populačných zmien a potrebné opatrenia

Vo väčšine prípadov bola ako hlavná príčina populačných zmien poľných vtákov identifikovaná intenzifikácia poľnohospodárstva.
 
Medzi najdôležitejšie prejavy intenzifikácie poľnohospodárstva patria: strata habitatov a fragmentácia krajiny; mechanizácia, priama mortalita pri poľnohospodárskych činnostiach;intenzívnejšie používanie hnojív; intenzívnejšie používanie pesticídov a ich toxicita; prechod z jarných na ozimné typy plodín, skoršie práce na poliach, na jar rýchlejší rast plodín a vysoké porasty; odvodňovanie krajiny a intenzifikácia manažmentu lúk a pasienkov (vyššie denzity dobytka, častejšie kosenie); rozorávanie trávnych porastov, zánik pastvín, celoročné ustajnenie hospodárskych zvierat; zmeny v pestovaných plodinách a redukcia ich striedania, vypustenie úhorov, a s týmto všetkým súvisiace zmeny v potravnej ponuke.
 
Na území Slovenska prebehli, resp. stále prebiehajú viaceré významné zmeny, ktoré ovplyvňujú populácie vtákov otvorenej krajiny:
  • V dôsledku sceľovania pozemkov počas kolektivizácie v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia došlo k zníženiu heterogenity agrárnej krajiny a priamej strate habitatov (odvodňovanie krajiny, likvidácia rozptýlenej drevinovej vegetácie, rozoranie medzí).
  • Celková výmera poľnohospodárskej pôdy v posledných desaťročiach klesá, a to predovšetkým po prechode na trhovú ekonomiku po 1989.
  • Z celkovej plochy ornej pôdy, ktorá bola premenená na iné typy, bolo 49 % transformovaných na pasienky, 34 % na lesy a 15 % na urbánne oblasti.
  • Väčšina opustenej ornej pôdy aj pôdy transformovanej na pasienky bola lokalizovaná v hornatých častiach stredného a východného Slovenska.
  • Od 90-tych rokov prebieha aj postupné zarastanie týchto otvorených plôch.
  • Naopak v nížinách trvalé trávne porasty zanikali v dôsledku ich konverzie na ornú pôdu.
  • Znížila sa produkcia zeleniny, cukrovej repy, zemiakov a strukovín, hlavnou plodinou sa stali obilniny, a to z veľkej väčšiny ozimné typy.
  • Znížil sa počet hospodárskych zvierat a klesla produkcie krmovín o 45 %.
  • Narastá množstvo používaných dusíkatých a fosforových hnojív, rovnako aj insekticídov (trend v rokoch 2001 – 2012).
  • Od roku 2014 narastá výmera úhorov, narastá výmera polí s repkou olejnou a kukuricou (2004 – 2020. Do výmery úhorov sú však zarátané všetky vrátane plôch, kde je umožnené v hniezdnom a vegetačnom období ich mulčovanie, čo značne znižuje ich prínos pre ochranu biodiverzity.
  • Lesy pokrývajú viac ako 70 % osobitne chránených území. V chránených vtáčích územiach (CHVÚ) to bolo k roku 2014 58 %. Pretrváva dlhodobý trend pomalého nárastu výmery lesa klasifikovanej ako lesná pôda v dôsledku zvyšovania lesnatosti týchto území.
 
Návrhy ochranárskych opatrení
  • Hlavným ochranárskym opatrením by malo byť zmenšovanie rozlohy poľných blokov prostredníctvom neprodukčných krajinotvorných prvkov – bylinné pásy, remízky, aleje, vetrolamy, medze, úhory. Zároveň je potrebné zvýšiť dôraz na dôležitosť nelesných chránených území v ochrane vtákov, ich rozširovanie a adekvátny manažment

 

Lesné druhy vtáctva

 
Trendy početnosti lesných druhov vtáctva na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexami početnosti
Graf: Trendy početnosti lesných druhov vtáctva na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexami početnosti
Rok
EU Forest Bird Index
(index 1980=100)
EU Forest Bird Index (n=34)
(index 2005=100)
SK Forest Bird Index (n=18)
(index 2005=100)
1980
100
112,0574
 
1981
100,05
112,1134
 
1982
100,01
112,0686
 
1983
99,88
111,9229
 
1984
99,69
111,7100
 
1985
99,47
111,4635
 
1986
99,23
111,1945
 
1987
98,95
110,8808
 
1988
98,58
110,4662
 
1989
98,16
109,9955
 
1990
97,71
109,4913
 
1991
97,24
108,9646
 
1992
96,78
108,4491
 
1993
96,30
107,9113
 
1994
95,74
107,2837
 
1995
95,15
106,6226
 
1996
94,54
105,9390
 
1997
93,93
105,2555
 
1998
93,34
104,5944
 
1999
92,79
103,9780
 
2000
92,22
103,3393
 
2001
91,57
102,6109
 
2002
90,88
101,8377
 
2003
90,24
101,1206
 
2004
89,67
100,4818
 
2005
89,24
100
100
2006
89,01
99,74227
83,37409
2007
88,91
99,63021
90,47903
2008
88,84
99,55177
102,7124
2009
88,84
99,55177
86,23429
2010
88,91
99,63021
92,87898
2011
89,05
99,78709
89,57373
2012
89,27
100,0336
74,74746
2013
89,58
100,3810
69,68374
2014
89,99
100,8404
84,71061
2015
90,47
101,3783
82,67665
2016
91,06
102,0394
100,27200
2017
91,71
102,7678
93,37778
2018
92,46
103,6082
69,14075
2019
93,28
104,5271
71,17419
2020
 
 
84,58628
2021
 
 
88,63923
Zdroj: SOS Birdlife
 
 

Hodnotenie stavu a trendu vtákov viazaných na lesné ekosystémy v rokoch 2005 – 2015

  • V rokoch 2005 – 2015 bolo v rámci monitoringu trendov bežných druhov vtáctva zaznamenaných na Slovensku 117 – 160 druhov vtáctva (8 530 – 18 597 jedincov). Kvôli nedostatočným dátam u časti druhov však boli trendy hodnotené len u 102 z nich.
  • Z 27 hodnotených druhov bol u 12 druhov na národnej úrovni zistený preukazný trend.
  • Stabilný trend bol zistený u glezga (Coccothraustes coccothraustes), datľa veľkého (Dendrocopos major), sýkorky uhliarky (Parus ater), kolibiarika čipčavého (Phylloscopus collybita).
  • Mierny pokles bol zistený u ľabtušky lesnej (Anthus trivialis), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), sojky (Garrulus glandarius), kolibiarika sykavého (Phylloscopus sibilatrix), hýľa (Pyrrhula pyrrhula).
  • Silný pokles u orešnice (Nucifraga caryocatactes).
  • Mierny nárast bol zistený u kôrovníka dlhoprstého (Certhia familiaris) a brhlíka (Sitta europaea).
  • U ostatných druhov bol trend klasifikovaný ako neistý, pričom u 10 druhov z týchto bola tendencia početnosti klesajúca a u 5 rastúca.
  • Celkovo po vyhodnotení indexu zmien početnosti lesných druhov vtáctva vykazuje početnosť klesajúcu tendenciu. Oproti roku 2005 sa početnosť všetkých druhov zahrnutých v indexe lesných druhov znížila o viac ako 20 %.
  • Za celkovým poklesom ich početnosti možno hľadať predovšetkým rozpad horských smrečín a následnú ťažbu kalamít a veterné polomy v predošlých rokoch, ktoré spôsobili rozpad lesa na niektorých monitorovaných transektoch (napríklad na Orave alebo v Stolických vrchoch).
 
Trendy početnosti lesných druhov vtáctva vyjadrené indexami početnosti (index 2005 = 100)
 
Druh
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
Index
Trend
Trend
Anthus trivialis
1
0,7798
0,7159
0,5837
0,5842
0,5103
0,3817
0,4892
0,4822
0,5004
0,3913
0,9262
MDEC
Carduelis spinus
1
0,1215
0,1382
0,0935
0,1207
0,1831
0,1161
0,0266
0,1059
0,067
0,0865
0,8493
UNC
Certhia brachydactyla
1
0,8487
0,3428
0,1149
1,4943
1,4937
1,6104
1,4532
0,6546
2,1708
2,4849
1,1503
UNC
Certhia familiaris
1
0,1306
1,3696
0,813
0,5407
1,0979
0,9243
1,1527
0,7786
1,0391
1,0557
1,0765
MINC
Cocc. coccothraustes
1
0,9573
1,249
1,1364
1,1356
1,2379
1,1251
1,0259
0,9957
1,1144
1,1128
1,0023
STA
Columba oenas
1
0,9004
0,6882
1,4564
2,1112
1,5283
2,669
3,9482
0,3957
0,8623
1,8339
1,0317
UNC
Dendrocopos major
1
1,0949
1,1507
1,4517
1,5656
1,1733
1,204
1,2126
1,067
1,6367
1,3288
1,02
STA
Dendrocopos medius
1
0,5248
0,7899
0,4606
0,8208
0,7855
0,6778
0,9941
0,4959
0,5289
0,5436
0,9725
UNC
Dryocopus martius
1
0,8021
0,8466
1,1371
0,7261
0,9758
0,7312
0,7407
0,6825
0,3929
0,86
0,9521
UNC
Ficedula albicollis
1
0,8593
0,9183
0,7721
0,867
0,8268
1,1011
1,0012
0,6899
0,5992
0,7049
0,9705
MDEC
Ficedula parva
1
2,168
1,7747
0,3484
1,3848
0,5299
1,3576
0,806
0,4224
0,3438
0,248
0,8595
UNC
Garrulus glandarius
1
0,5083
0,7023
0,7417
0,401
0,3769
0,427
0,5562
0,2635
0,4331
0,4478
0,9289
MDEC
Nucifraga caryocatactes
1
0,6079
0,6454
0,4261
0,1061
0,0806
0,1653
0,1086
0,2275
0,0939
0,0302
0,7586
SDEC
Oriolus oriolus
1
1,0976
0,6808
1,1223
0,9598
0,9624
0,6611
0,8503
0,9852
0,6708
0,7442
0,9707
UNC
Parus ater
1
1,689
1,7706
2,1715
2,0466
1,516
1,3483
2,4365
1,4746
1,3145
1,23
0,9958
STA
Parus cristatus
1
0,4136
0,2945
0,4393
0,3674
0,227
0,244
0,3023
0,376
0,2998
0,2539
0,9251
UNC
Parus montanus
1
0,8882
1,158
1,5086
0,5549
1,0023
2,0666
1,5669
0,7155
1,063
1,6885
1,0303
UNC
Parus palustris
1
1,1936
0,9682
0,9807
0,7002
1,3912
0,8633
0,9312
0,3773
1,1462
1,043
0,976
UNC
Phoenicurus phoenicurus
1
0,7144
2,1412
1,2508
0,9567
0,3802
0,4386
0,7566
0,2285
1,0849
1,0507
0,9419
UNC
Phylloscopus collybita
1
0,9617
1,0483
1,0978
1,065
1,1535
1,0179
0,8568
0,8484
0,9572
1,0314
0,9906
STA
Phylloscopus sibilatrix
1
1,0167
0,7209
1,1599
0,6566
0,4529
1,0698
0,7832
0,6077
0,3965
0,4102
0,9212
MDEC
Picus canus
1
0,52
0,3962
0,9289
0,8341
0,502
1,1046
1,055
0,9924
0,2031
2,0608
1,029
UNC
Pyrrhula pyrrhula
1
0,782
0,22
0,1613
0,5516
0,3449
0,2316
0,3454
0,2251
0,2579
0,2062
0,8998
MDEC
Regulus ignicapillus
1
0,9929
1,826
2,1289
2,0137
1,8013
2,3111
0,2334
0,0172
2,3284
2,8326
0,9159
UNC
Regulus regulus
1
1,1224
2,235
2,012
1,6025
2,1325
1,3856
1,8917
1,0834
1,8118
1,5903
1,0164
UNC
Sitta europaea
1
1,0027
1,7332
1,042
1,8502
1,3618
1,27
1,4409
1,0888
2,8496
1,1857
1,0362
MINC
Turdus viscivorus
1
1,8371
0,8843
1,4577
0,5176
1,3775
1,3248
0,7954
1,5142
1,2577
0,9251
0,9949
UNC
Legenda:
Index trend: znamená priemernú ročnú mieru zmeny početnosti (bez zohľadnenia konfidenčného intervalu). Ak je vyššia ako 1, počet rastie, ak menšia, počet klesá. Hodnota 1,04 znamená priemerný ročný nárast o 4 %.
Trend: UNC - neistý, MDEC - mierny pokles, SDEC - silný pokles, MINC - mierny nárast početnosti, SINC - silný nárast početnosti, STA - stabilný trend početnosti.
 
 

  • Porovnanie vývoja na plochách s podporou leso-environmentu (implementáciou PRV SR)

(dostupné do roku 2018)
 
Na základe získaných dát a následných analýz (Ridzoň, J., 2019), je zrejmé že index zmien početnosti vtáčích druhov je výrazne pozitívny na územiach s implementáciou opatrení PRV SR (M12 a M15) v porovnaní s celoslovenským priemerom.
 
Vývoj Indexu zmeny početnosti lesných druhov vtáctva v SR, vrátane plôch s podporou leso-environmentálnych platieb (implementáciou PRV SR)
Graf: Vývoj Indexu zmeny početnosti lesných druhov vtáctva v SR, vrátane plôch s podporou leso-environmentálnych platieb (implementáciou PRV SR)
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmien početnosti vtákov v lesných biotopoch
Rok
2005
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
SR
1
0,777898
0,837171
0,776267
0,520762
0,697597
0,685709
0,680134
plochy s LEP
1
0,904857
0,894464
0,856385
0,915935
0,718608
0,798499
0,741638
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
 
 
Na plochách s implementáciou PRV SR možno početnosť lesných druhov označiť za mierne rastúcu (aj tu je rok 2018 špecifický, tak ako aj na celonárodnej úrovni). Pozitívny trend vtáčích populácií na územiach s podporou leso-environmentu v porovnaním s národnou úrovňou platí aj pre podstatnú väčšinu jednotlivých druhov sledovaných vtáčích druhov viazaných k lesnému biotopu. Z počtu 18 sledovaných druhov je pozitívny trend početnosti zaznamenaný až pri 11 druhoch (61 % sledovaných druhov).
 
Na lesných územiach s implementáciou opatrení M12 a M15 je teda vývoj pozitívnejší ako na národnej úrovni. V územiach s implementáciou lesníckoenvironmentálnych platieb možno trend početnosti vtákov v dlhodobejšom horizonte (napr. 2010 - 2018) pokladať za stabilný, s pozitívnym smerovaním (nárast).
 
Vývoj indexu v roku 2018 (kedy bol zaznamenaný pokles tak na národnej úrovni ako aj v územiach s implementáciou PRV) možno zatiaľ hodnotiť skôr ako dôsledok fluktuácie (podobne ako v iných rokoch).

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk