Kontaminácia poľnohospodárskych pôd

Dátum poslednej aktualizácie:18.11.2023

Téma

Pôda Indikátory stavu a ochrany biodiverzity

Značky

Pôda

Definícia indikátora

Indikátor popisuje stav a vývoj kontaminácie pôd rizikovými látkami.
 

Jednotka indikátora

-

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Rizikové látky v pôde sú prvky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť z prírodných alebo antropických zdrojov v pôdach v určitej koncentrácii priamo alebo nepriamo vyvoláva alebo môže vyvolať nežiaduce zmeny fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy.

Limitné hodnoty rizikových látok v pôde sú hodnoty určujúce hranice najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde.
 

Metodika:

Informácie o stave a vývoji kontaminácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu poskytuje Čiastkový monitorovací systém Pôda (ČMS-P) realizovaný Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom - Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (NPPC - VÚPOP) v pravidelných 5 – ročných intervaloch, ktorý prebieha v nadväznosti na Agrochemické skúšanie pôd (ASP), ktoré je prepojené s Plošným prieskumom kontaminácie pôd (PPKP) a realizované Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP).
 1. odberový cyklus ČMS-P bol realizovaný v rokoch 1992 – 1996, s odberom pôdnych vzoriek v roku 1993 z 312 monitorovacích lokalít, 2. cyklus v rozmedzí rokov 1997 – 2001, s odberom pôdnych vzoriek v roku 1997 z 318 monitorovacích lokalít, 3. cyklus v období 2002 – 2006, s odberom pôdnych vzoriek v roku 2002 z 318 monitorovacích lokalít. Rizikové prvky za prvé 3 monitorovacie cykly boli hodnotené podľa v súčasnosti už neplatného Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde (číslo 531/1994-540) z roku 1994 (viď. nasledujúca tabuľka).

Limitné hodnoty pre niektoré rizikové látky v pôdach
Kovy A A1 B C
As 29 5,0 30 50
Ba 500 x 1 000 2 000
Be 3 x 20 30
Cd 0,8 0,3 5 20
Co 20 x 50 300
Cr 130 10,0 250 800
Cu 36 20 100 500
Hg 0,3 x 2 10
Ni 35 10,0 100 500
Pb 85 30,0 150 600
Zn 140 40,0 500 3 000
Anorganické zlúčeniny        
F   (celkový) 5002) x 1 000 2 000
S   (sulfidická) 2 x 20 200
Aromatické zlúčeniny        
Benzén x x 0,5 5
Etylbenzén x x 5 50
Toluén x x 3 30
Polycyklické aromatické uhľovodíky /PAU/        
Naftalén X x 5 50
fenantrén X x 10 100
Antracén X x 10 100
Chlórované uhľovodíky        
alifatické chlórované uhľovodíky (jednotlivé) x x 5 50
chlórbenzény (jednotlivé) x x 1 10
PCB (Celkom) x x 1 10
Pesticídy        
organické chlórované (jednotlivo) x x 0,5 5
nechlórované (celkom) x x 2 20
Ostatné        
Minerálne oleje x x 500 1 000

A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú  fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.
A1 - referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenie rizikových (škodlivých) látok vo výluhu 2M HNO3.
B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak  vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia.
C - indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty  koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C,  je potrebné postupovať podobným spôsobom.


4. monitorovací cyklus, ktorý prebehol medzi rokmi 2007 – 2011 s odberom vzoriek v roku 2007 bol hodnotený podľa v súčasnosti už neplatnej prílohy č. 2 k zákonu č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď. nasledujúca tabuľka), ktorá stanovuje limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde.
 
Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde stanovené v závislosti od pôdneho druhu a hodnoty pôdnej reakcie a kritické hodnoty rizikových prvkov vo vzťahu poľnohospodárska pôda a rastlina
Rizikový prvok Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde
(v mg.kg-1 suchej hmoty, rozklad lúčavkou kráľovskou, Hg celkový obsah)		 Kritické hodnoty rizikových prvkov vo vzťahu poľnohospodárska pôda a rastlina
(v mg.kg-1 suchej hmoty, vo výluhu 1 mol/l  dusičnanu amónneho, F vo vodnom výluhu)
piesočnatá, hlinito-piesočnatá pôda piesočnato-hlinitá, hlinitá pôda ílovito-hlinitá, ílovitá pôda, íl
Arzén (As) 10 25 30 0,4
Kadmium (Cd) 0,4 0,7 (0,4)* 1 (0,7)* 0,1
Kobalt (Co) 15 15 20 -
Chróm (Cr) 50 70 90 -
Meď (Cu) 30 60 70 1
Ortuť (Hg) 0,15 0,5 0,75 -
Nikel (Ni) 40 50 (40)* 60 (50)* 1,5
Olovo (Pb) 25 (70)* 70 115 (70)** 0,1
Selén (Se) 0,25 0,4 0,6 -
Zinok (Zn) 100 150 (100)* 200 (150)* 2
Fluór (F) 400 550 600 5
Poznámka: Uvedené údaje platia pre pôdne vzorky získané na orných pôdach z hornej vrstvy hrúbky 0,2 m vysušenej na vzduchu do konštantnej hmotnosti,  * ak pH (KCl) je menšie ako 6,  ** ak pH (KCl) je menšie ako 5


Pôdne vzorky od  5. odberového cyklu (rok odberu 2013) sú vyhodnocované v zmysle prílohy č. 7 k vyhláške č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva §27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá stanovuje limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde a metódy ich určenia podĺa vybraných ukazovateľov.

NPPC - VÚPOP zo získaných dát vedie centrálnu databázu a údaje z nej poskytuje Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.


Zdroj dát:

NPPC - VÚPOP, ÚKSUP


Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 
  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch.
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.



Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:

  • Bude sa realizovať celoplošné monitorovanie zamerané na stanovovanie a vyhodnotenie výskytu znečisťujúcich látok v pôde.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.

 

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)

Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.

Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.

I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov

  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
 
Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií
 
V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

Kľúčová otázka

Darí sa dodržiavať limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach?

Kľúčové zistenia

  • Vývoj kontaminácie pôd po roku 2005 bol veľmi pozvoľný. Porovnaním jednotlivých monitorovacích cyklov ČMS-P nedošlo k zhoršeniu hygienického stavu poľnohospodárskych pôd. Väčšina rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach neprekročila stanovené limity až na lokality, ktoré boli kontaminované  už v minulosti (v okolí priemyselných závodov, v oblasti vplyvu geochemických anomálií).
  • Z hľadiska kontaminácie pôd boli v roku 2022 sledované hlavné rizikové prvky (Cd, Pb, Cu, Zn, Ni, As), ktoré zaznamenali v predchádzajúcom monitorovacom cykle nadlimitné hodnoty. Analyzované boli vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení 4. odberového cyklu (rok odberu 2007) bola stanovená  kontaminácia aspoň jedným kontaminantom. V hodnotených skupinách pôd v roku 2022 (podzoly, rankre a litozeme TTP, hnedozeme OP, regozeme na karbonátových viatych pieskoch a regozeme na nekarbonátových viatych pieskoch OP, zasolené pôdy) na sledovaných kontaminovaných lokalitách bol na základe doterajších pozorovaní v porovnaní odberových rokov 2007 a 2018 zaznamenaný pozitívny trend vo vývoji obsahu Cd a Pb a negatívny trend v prípade celkového obsahu Ni.
  • Najnovší hygienický prieskum poľnohospodárskych pôd v okolí hlinikárne v Žiari nad Hronom poukazuje na mierne zníženie plochy pôdy kontaminovanej fluórom, avšak proces znižovania koncentrácie sledovaného a hodnoteného prvku v pôde je len pozvoľný. Priemerná hodnota vodorozpustného fluóru v pôdach oproti hlinikárni je stále pomerne vysoká a presahuje i v súčasnosti  4-násobne hodnotu platného hygienického limitu vodorozpustného fluóru v pôdach (5 mg.kg-1).

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_none
Kontaminácia pôd od roku 2005 prebiehala bez výrazných zmien. Pôdy kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. Od roku 2015 obsah väčšiny rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach neprekročil stanovené limity. Vyhodnocovanie kontaminácie pôd rizikovými látkami v rámci celej monitorovacej siete sa robí v 5-ročných intervaloch.

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie kontaminácie pôd vychádza z hodnotenia obsahov rizikových látok v pôde, najmä rizikových prvkov (Cd, Cr, Pb, Ni, Zn, Cu, As, Hg), F, PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky), PCB (polychlórované bifenyly), ktoré majú vysoký stupeň biotoxicity pre teplokrvné živočíchy a človeka.
Rizikové látky sa vyskytujú v pôdach v rôznych koncentráciách a v rôznych formách. Ich zvýšený obsah môže byť zapríčinený vplyvom  rôznych antropogénnych aktivít ako sú: priemysel, energetika, doprava a poľnohospodárstvo, ale často je aj typický pre horské oblasti tzv. prirodzené geochemické anomálie.

V 1. monitorovacom cykle ČMS-P sa zistilo, že 69,5 % poľnohospodárskych pôd SR patrilo do kategórie nekontaminovaných vyskytujúcich sa prevažne v oblastiach s najproduktívnejšími poľnohospodárskymi pôdami. 28,7 % pôd bolo označených za rizikové, prekračujúce aspoň u jedného z rizikových prvkov limit A, A1. Tieto pôdy sa vyskytovali väčšinou v horských oblastiach s dokázateľným vysokým podielom prirodzených geochemických anomálií a v oblastiach s viditeľným vplyvom globálneho a regionálneho prenosu  emisií. Len 1,4 % pôd patrilo do kategórie kontaminovaných s prekročením limitu B a 0,4 % do kategórie extrémne kontaminovaných pôd s prekročením limitu C. 
Zdroj:VÚPOP Zdrojová tabuľka


Najčastejšie  sa vyskytujúcim kontaminantom pôd bolo Cd a Pb, menej Ni a As. Extrémne vysoké hodnoty v kategóriách B a C dosiahli Hg, Cu, Cd, Pb, lokálne As, F, Cr.  Z organických polutantov, ktoré v pôdach pretrvávajú dlhšie, sú predmetom monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia. V rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier. Priemerný obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v poľnohospodárskych pôdach SR sa pohyboval okolo 200 mg.kg-1. Hodnoty nad 1 000 mg.kg-1 boli len lokálneho charakteru (Žiar nad Hronom, Strážske, nivy Dunaja a Moravy). (Správa o stave ŽP SR, 2002)

Výsledky 2. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 1997 ukázali, že oproti 1. monitorovaciemu cyklu sa hygienický stav poľnohospodárskych pôd mierne zlepšil, pričom poklesol počet pôd, ktoré prekračovali A1 referenčný limit pre kontaminované pôdy. Bola zaznamenaná preukázateľná vertikálna migrácia rizikových prvkov v pôdnom profile. (Monitoring pôd SR, 2002)

Výsledky 3. cyklu s odberom vzoriek v roku 2002 preukázali, že obsah väčšiny rizikových látok vo vybratých poľnohospodárskych pôdach SR neprekročil vtedy určený limit. U kadmia a olova sa prejavili nadlimitné hodnoty len v pôdach situovaných vo vyšších nadmorských výškach (podzoly, andozeme), čo mohlo súvisieť s diaľkovým prenosom emisií. V 3. monitorovacom cykle z celkového počtu 274 poľnohospodárskych honov o výmere 15 802 ha neboli zistené žiadne nadlimitné poľnohospodárske hony sledovanými polutantami (PAU, PCB, chlórované uhľovodíky). (Správa o stave ŽP SR, 2006)

Plošný prieskum kontaminácie pôd (PPKP) ako podsystém ČMS-P, ktorý je úzko prepojený na systém agrochemického skúšania pôd (ASP) sleduje kontaminujúce látky v poľnohospodárskych pôdach vo vybratých katastrálnych územiach. Pôdy z týchto katastrálnych území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu kontaminujúcich látok na poľnohospodárskej pôde, ktorých hodnoty boli stanovené analýzami v I. cykle PPKP, kde aspoň jeden zo sledovaných parametrov prekračoval limitnú hodnotu. Prehľad výskytu nadlimitných rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach SR prezentujú nasledujúce mapky.
 

Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt olova v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Pb limit = 30,00 mg/kg)
Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt kadmia v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cd limit = 0,30 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt ortuti v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Hg limit = 0,30 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt arzénu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (As limit = 5,00 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt chrómu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cr limit = 10,00 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt niklu v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Ni limit = 10,00 mg/kg)


Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt medi v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Cu limit = 20,00 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Prehľad výskytu nadlimitných hodnôt zinku v poľnohospodárskych pôdach SR za obdobie 2001-2005 (Zn limit = 40,00 mg/kg)

Zdroj: ÚKSUP


Pri sledovaných rizikových prvkoch 4. monitorovacieho cyklu ČMS-P s odberom vzoriek v roku 2007 došlo síce v niektorých prípadoch k prekročeniu zákonom stanovených limitov, významnejšie zvýšený obsah bol zaznamenaný len pre kadmium a olovo a to najmä na dolných tokoch riek, čo indikuje ich transport často zo vzdialenejších oblastí. Zvýšený obsah kadmia bol zistený aj v niektorých rendzinách, pričom k jeho kumulácii napomáha organická hmota a neutrálna pôdna reakcia, pri ktorej je tento prvok menej pohyblivý. (Správa o stave ŽP SR, 2012)

Pri porovnaní 5. monitorovacieho cyklu (rok odberu 2013) s predchádzajúcim 4. monitorovacím cyklom  bol na sledovaných kontaminovaných lokalitách zaznamenaný pozitívny trend vo vývoji celkového obsahu As a Cd a negatívny trend v prípade celkového obsahu Co, Cu, Ni a Zn. (Správa o stave ŽP SR, 2018)

Vzorky 6. monitorovacieho cyklu boli odobraté v roku 2018 a sú postupne spracované a vyhodnocované.




 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk