Stav mokradí

Dátum poslednej aktualizácie:30.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí výmeru (ha) a stav biotopov európskeho významu mokraďového charakteru na základe výsledkov monitoringu a jeho reportingu v zmysle článku 17 smernice EÚ o biotopoch.

Jednotka indikátora

%, ha

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Biotop znamená suchozemskú alebo vodnú oblasť vymedzenú geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami bez ohľadu na to, či sú úplne prirodzené alebo poloprirodzené;

Typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem (biotopy európskeho významu), sú typmi biotopov, ktoré na území vymedzenom v článku 2 (smernice EÚ o biotopoch):
(i)  sú ohrozené vymiznutím v  prirodzenom areáli ich rozšírenia, alebo
(ii) majú malý prirodzený areál v dôsledku svojho ústupu alebo z dôvodu svojej prirodzene obmedzenej oblasti, alebo
(iii) predstavujú výnimočné príklady typických prvkov jednej alebo viacerých z nasledujúcich šiestich biogeografických oblastí: alpská, atlantická, boreálna, kontinentálna, makaronézska a mediteránna.
Takéto typy biotopov sú alebo môžu byť uvedené v prílohe I smernice;

Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov na území uvedenom v článku 2 smernice.
Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
  • jeho prirodzený areál rozšírenia a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,
  • špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti,
  • stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý.

 

Metodika:

Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany biotopov európskeho významu (v zmysle smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín – smernica EÚ o biotopoch) pre Európsku komisiu každých 6 rokov.
Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú povinnosť vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov uvedených v prílohe I a druhov v prílohe II z hľadiska ochrany prírody.
 
V SR sa prvý hodnotiaci cyklus (reportovacie obdobie) konal v rokoch 2004 – 2006, druhý v rokoch 2007 – 2012 a tretí v rokoch 2013 – 2018.
Daný indikátor vychádza z výsledkov predmetného reportingu (z tzv. hodnotiacich správ) spracovávaného ŠOP SR.
 
Posledná dostupná správa v SR je za roky 2013 – 2018 a obsahuje komplexné informácie o veľkosti populácií, výmere biotopov, stave a kvalite biotopov, vyhliadkach do budúcnosti, mapovom rozšírení, vplyvoch a ohrozeniach a ďalších dôležitých parametroch. Celkovo je tu hodnotených 150 druhov živočíchov, 50 druhov rastlín, 66 typov biotopov a 223 druhov vtákov.
 
Viac informácií z výsledkov posledného reportingu (2013 – 2018) je možné nájsť v monografii na linku: http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/Monografia_reporting_art17_2013_2018.pdf
Všetky hodnotiace správy sú zverejnené na stránke ŠOP SR (http://www.sopsr.sk/natura/).

 

Na Slovensku sa vyskytuje až 23 typov biotopov, ktoré môžeme klasifikovať ako vodné, riečne, mokraďové alebo jednoducho závislé na vodnom prostredí. V zmysle Katalógu biotopov Slovenska sú rozdelené na

  • slaniská (Sl),
  • vodné biotopy (Vo),
  • nelesné brehové porasty (Br),
  • lúky a pasienky (Lk),
  • rašeliniská a slatiny (Ra),
  • prameniská (Pr) a 
  • lesné biotopy (Ls).
 
Zoznam mokraďových a riečnych biotopov európskeho významu vyskytujúcich sa na Slovensku
 
P.č. Kód N2000 Kód biotopu Typy biotopov
1 1340 Sl1, Sl2 Vnútrozemské slaniská a slané lúky
2 1530 Sl3 Panónske slané stepi a slaniská
3 3130 Vo1 Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea
4 3140 Vo5 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár
5 3150 Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition
6 3160 Vo3 Prirodzené dystrofné stojaté vody
7 3220 Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
8 3230 Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou
9 3240 Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos
10 3260 Vo4 Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
11 3270 Br5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
12 6410 Lk4 Bezkolencové lúky
13 6430 Br6, Br7, Al5, Lk5 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa
14 6440 Lk8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi
15 7110 Ra1 Aktívne vrchoviská
16 7120 Ra2 Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy
17 7140 Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská
18 7210 Ra5 Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae
19 7220 Pr3 Penovcové prameniská
20 7230 Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz
21 91D0 Ls7.1, Ls7.2, Ls7.3 Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách
22 91E0 Ls1.1, Ls1.3, Ls1.4 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
23 91F0 Ls1.2 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek

Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, ' Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, Neznámy (X) – šedou).

Trendy sú hodnotené nasledovne:
FVx = priaznivý a trend stavu je neznámy,
U1+ = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- = nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U1x = nepriaznivý – nevyhovujúci a trend stavu je neznámy,
U2+ = nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= = nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- = nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
U2x = nepriaznivý – zlý a trend stavu je neznámy

Indikátor je založený na hodnotení výmery príslušných biotopov, ako aj na ich počte/podiele kategóriách stavu ochrany a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.

Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.

 

Zdroj dát:

ŠOP SR

Zdroj výsledkov posledného reportingu: Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0.

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky - Slovensko 2030 (2021)

1. Integrovaný rozvojový program I. Ochrana a rozvoj zdrojov
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
 
10. Vypracovať a implementovať vodnú politiku, ktorá zabezpečí postupné obnovenie vodných útvarov, ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, rašelinísk, mokradí a malých vodných nádrží, ktorá bude predchádzať znečisťovaniu vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečí dostatok pitnej vody v regiónoch;

 
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch:
  • Obnova degradovaných mokradí (revitalizácia rašelinísk, obnova narušeného vodného režimu, zamedzenie zarastaniu drevinami) a inundačných území
  • Zvýšenie konektivity krajiny – budovanie zelenej infraštruktúry, udržiavanie alebo vytváranie koridorov a spojovacích článkov.

 

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

  • Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.

2.1 Zastaviť stratu biodiverzity

 

  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku, ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.
  • Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb na základe participácie všetkých dotknutých strán.

 

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3 Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy

 

 

 

Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
7. Zabezpečiť revitalizáciu najohrozenejších biotopov (najmä piesky, slaniská, xerotermy)
 
Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3
Opatrenie B.3.4 Vypracovať strategický rámec pre stanovenie priorít v oblasti obnovy ekosystémov a pripraviť a realizovať program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov ako príspevok k znižovaniu vplyvov zmeny klímy
Navrhované úlohy:
78. Pripraviť a realizovať národný program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
  • realizovať opatrenia s pozitívnym efektom na biodiverzitu, druhy, biotopy a chránené územia s cieľom maximalizovať príspevok poľnohospodárov k ochrane biodiverzity na národnej úrovni
  • identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
109. Vypracovať zásady a návrhy manažmentu pre vybrané typy biotopov (napr. travinný biotop Tr1 (6210), Lk4 (6410), rašeliniskový biotop Ra3 (7140), Ra6 (7230), Ra1 (7110)

 

Aktualizovaný program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 – 2021 (2015)

Strategické zámery
Zámer 1: Riešenie príčin úbytku a degradácie mokradí
Zámer 2: Efektívna ochrana a manažment sústavy ramsarských lokalít
Zámer 3: Trvalo udržateľné využívanie všetkých mokradí

 

Kľúčová otázka

Aký je trend v stave mokradí?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2019 bola spracovaná tretia 6-ročná hodnotiaca správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) a predložená na EK, v zmysle článku 17 smernice EÚ o biotopoch.
  • V porovnaní s predchádzajúcim reportovacím obdobím (2007 – 2012) je hodnotenie biotopov realitou bližšie k poznaniu skutočného stavu, keďže došlo opäť k zlepšeniu poznatkov. Stav biotopov vykazuje síce z tohto dôvodu zhoršenie, v skutočnosti je však viac-menej rovnaký ako v predchádzajúcich obdobiach (vrátane mokraďových biotopov).
  • Z globálneho hľadiska patrí táto skupina biotopov medzi najohrozenejšie (v rámci Európy je až 85 % mokraďových biotopov v nepriaznivom stave).
  • V SR je situácia podobná, v nevyhovujúcom stave bolo k roku 2019 (podľa hodnotiacej správy pre EK) cca 67 % mokraďových biotopov a v zlom stave cca 17 % (spolu to činí až 84 % v nepriaznivom stave). V predchádzajúcom hodnotení (2013) ich bolo v nepriaznivom stave 70 %).

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_none
V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k zlepšeniu poznatkov a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu stavu mokraďových biotopov, no v skutočnosti je ich stav viac-menej rovnaký. V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k roku 2019 opäť k zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je ich stav naďalej viac-menej rovnaký, a síce nepriaznivý. Stav biotopov európskeho významu sa pre EK hodnotí každých 6 rokov.

Sumárne zhodnotenie





 

Výmera mokraďových biotopov európskeho významu na Slovensku (ha)
Kód N2000
2007
2013
2019
1340
275
275
280,52
1530
25
25
0,99
3130
100
90
49,4
3140
50
15
6,6
3150
1 400
460
645,8
3160
1
2
12,9
3220
75
75
4,9
3230
150
15
14,3
3240
95
95
138,5
3260
390
390
114,3
3270
45
380
161,5
6410
500
530
125,3
6430
1 987
2 345
2 345
6440
3 970
3 200
3 073,8
7110
126
50
22,47
7120
29
29
60,29
7140
12
621
220
7210
4
4
1,78
7220
34
34
13,77
7230
690
992
658,33
91D0
3 101
2 400
2 400
91E0
4 966
5 000
5 000
91F0
6 835
6 800
6 865,6
Spolu
24 860
23 827
22 216,05
Zdroj: ŠOP SR

 

Podrobné zhodnotenie

Mokrade majú vysokú prírodnú hodnotu, z pohľadu biodiverzity predstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Umožňujú existenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne. Na Slovensku pokrývajú asi 0,5 % jeho výmery (4 % výmery ÚEV).


Ich zachovanie a obnova nielen zvyšuje prírodné hodnoty, ale prispieva aj k zachytávaniu záplavových vôd, zlepšovaniu kvality vody, zabezpečovaniu dopĺňania zásob podzemných vôd či vyrovnávaniu prietokov v tokoch. Ich ohrozenosť je však stále väčšia, keďže rozloha a kvalita sa stále znižuje. Spôsobujú to najmä intenzívne poľnohospodárske postupy, meliorácie, eutrofizácia, fragmentácia krajiny, zmeny vodného režimu, atď. Významnými vplyvmi na vodné toky a pobrežné biotopy sú ich regulácie, napriamovanie a prehlbovanie, absencia pôvodných brehových porastov, znečisťovanie, splach z poľnohospodárskych plôch a prenikanie nepôvodných druhov.

Mokradné biotopy na Slovensku najviac ohrozuje:
  • sukcesia mokrých lúk, slanísk
  • eutrofizácia a znečistenie vôd, narušenie vodného režimu
  • regulácie vodných tokov, napriamovanie tokov
  • zánik korytotvornej činnosti
  • výstavba hatí
  • prenikanie nepôvodných druhov
  • zásahy do vodného režimu.
 
Manažment mokradí, ktorý je potrebný a realizovaný:
  • kosenie, revitalizácie
  • obnova vodného režimu
  • odstraňovanie náletových drevín a nepôvodných druhov
  • usmernenie poľnohospodárskej činnosti.

 

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu, z ktorých až 23 typov môžeme klasifikovať ako mokraďové, resp. závislé na vodnom prostredí.

 

Hodnotenie stavu mokraďových biotopov EV podľa 3. hodnotiacej správy (2013 – 2018)

 
Nová správa za roky 2013 – 2018 vychádza predovšetkým z údajov KIMS. Celkovo došlo k zhoršeniu stavu mokraďových biotopov, ktoré je však spôsobené najmä zlepšeným zavedením poznatkov o monitorovacom systéme, vylepšením odborných odhadov a identifikáciou relevantných údajov o biotopoch, ktoré predtým neboli známe. Hodnotenie stavu je preto v porovnaní s predchádzajúcimi vykazovanými obdobiami realitou bližšie. V skutočnosti sa teda nejedná o zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, ale ide o lepšie a realistickejšie hodnotenie stavu, ktorý je viac-menej rovnaký ako v minulých obdobiach.

Slaniskové biotopy zahrňujúce na Slovensku biotopy viazané na silne zasolené pôdy: vnútrozemské slaniská a slané lúky a karpatské travertínové slaniská, patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Na Slovensku, ako vidieť v tab. 6, je ich stav trvalo zlý. Projekt LIFE realizovaný v rokoch 2011 až 2016 (ŠOP SR), zameraný aj na obnovu slanísk, mierne zlepšil stav biotopu na lokálnej úrovni, napr. v ÚEV Bokrošské slanisko, Pavelské slanisko a čiastkovo aj v ďalších územiach. Manažmentové zásahy sa prejavili pozitívne v priebehu pár rokov, napriek tomu sa kvalita slanomilných spoločenstiev výrazne v rámci bioregiónu nezlepšila.  Tieto biotopy sú v rámci Slovenska plošne limitované a bude náročné dosiahnuť príznačný výsledok zlepšenia stavu. V budúcnosti bude potrebné sa zamerať na zlepšovanie stavu aj v ďalších územiach, kde je biotop v zlom stave. V dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva v minulosti, ktoré pretrváva dodnes, došlo k zničeniu veľkej výmery slaniskových biotopov najmä činnosťami ako: odvodňovanie, eutrofizácia a ruderalizácia, priame ničenie lokalít napr. rozoraním, zalesňovanie a sukcesné zmeny spôsobené absenciou tradičného obhospodarovania. Predpokladom pre zlepšenie stavu biotopu je zlepšenie štruktúry a obnovenie manažmentu vo forme pastvy, prípadne obnova vodného režimu.
 
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny patria na Slovensku k vzácnym biotopom s malou výmerou. Avšak zachovanie a zlepšenie ich nevyhovujúceho až zlého stavu by malo byť jednou z kľúčových priorít ochrany prírody (ale aj iných rezortov, napr. poľnohospodárstva) z dôvodu tlmenia nepriaznivých vplyvov klimatickej zmeny na ekosystémy i človeka. Biotopy sú závislé na podzemných alebo dažďových vodách. Preto zmeny vo vodnom režime  majú za následok zhoršenie stavu až postupnú degradáciu biotopov. Bez vhodného pravidelného manažmentu a zlepšenia hydrologických podmienok sa vyhliadky do budúcnosti, hodnotené ako nevyhovujúce až zlé, nezmenia. Ďalšími negatívnymi faktormi vplývajúcimi na kvalitu a stav biotopov sú sukcesia, eutrofizácia, ťažba rašeliny, akumulácia organického materiálu a športové a rekreačné aktivity. Z tejto skupiny vychádza najhoršie hodnotenie pre biotop slatín s vysokým obsahom báz v panónskom bioregióne, nakoľko sa zachoval už len na malých fragmentoch, ktoré sú obklopené intenzívne využívanou poľnohospodárskou pôdou.
 
Travinno-bylinné biotopy predstavujú celoplošne najrozšírenejšiu a zároveň, počtom biotopov, druhú najrozsiahlejšiu skupinu biotopov, ktorá zahŕňa biotopy od nížinného až po subalpínsky stupeň. Skupina predstavuje ekologicky rozmanité spoločenstvá: iniciálne štádia travinno-bylinnej vegetácie na vápnitých pieskoch, na plytkých karbonátových substrátoch, spoločenstvá na plytkých a skeletnatých pôdach v rôznych nadmorských výškach, ako aj spoločenstvá stredne hlbokých až hlbokých pôd s rozdielnymi nárokmi na vlhkosť (vlhkomilné až suchomilné) a obsah živín v pôdach. V celej skupine travinno-bylinných biotopov sa zvýšil počet nepriaznivých (nevyhovujúcich) hodnotení stavu a zároveň sa mierne znížil počet biotopov v priaznivom stave oproti reportingu z  roku 2013. Vo všeobecnosti  nemusí ísť o zhoršenie stavu ako také, ale o zvýšenie úrovne poznania a vedomostí o areáloch biotopov a ich typickej štruktúre. V priaznivom stave sa nachádzajú 2 biotopy - pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi a suché dealpínske travinno-bylinné porasty, ktoré vyžadujú len občasný udržiavací manažment, prípadne majú reliktný charakter.
Akokoľvek sa zvýšil počet nepriaznivých hodnotení biotopov, k zlepšeniu stavu, z kategórie zlý do kategórie nevyhovujúci, došlo v prípade 2 biotopov z tejto skupiny: suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch (pionierske porasty) a panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch (štruktúrne a druhovo bohatšie). Výraznou mierou k tomu prispel projekt LIFE na obnovu piesočných dún, realizovaný v rokoch 2011 až 2016 (ŠOP SR), a vykonané manažmentové opatrenia.
Bez pravidelného monitoringu biotopov a celoplošného mapovania je vo všeobecnosti náročné hodnotiť celkový stav a rozšírenie travinno-bylinných biotopov, ktorých výmera a štruktúra sú dynamické. Nevyhovujúci až zlý stav súvisí najmä s opustením pôdy a následnou sukcesiou, ďalej tiež so zmenami v spôsoboch využívania, zalesňovaním, ale aj s ťažbou piesku a kameňa i zmenami vo vodnom režime.
 
Trendy v celkovom stave vodných biotopov, ktoré predstavujú jazerá, stojaté vody a tečúce vody od nížin až po horský stupeň, zahrnuté sú do tejto skupiny aj pobrežné biotopy horských tokov, sa oproti reportingu 2013 zmenili len mierne. Počet hodnotení biotopov v priaznivom stave poklesol zo 6 na 4, počet neznámych hodnotení zostal rovnaký. Vo všeobecnosti sú stojaté vody, tečúce vody a jazerá dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Vodné biotopy sú dynamické, predovšetkým tečúce vody. Sú tiež veľmi citlivé na zmeny vo vodnom režime a na rôzny stupeň trofie (eutrofné, oligotrofné až mezotrofné a dystrofné). Obzvlášť sú citlivé na antropické vplyvy, preto každý zásah do prirodzeného režimu sa negatívne odrazí v druhovej bohatosti a prirodzenej štruktúre biotopov. Priaznivé hodnotenie majú len 2 biotopy: prirodzene eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou ponorených alebo plávajúcich rastlín a tiež vodné toky s vegetáciou zväzu Callitricho-Batrachion.
 
Celkový stav lesných biotopov, ktoré sú plošne najrozšírenejšou skupinou biotopov na Slovensku je pre 10 hodnotení priaznivý, pre 13 nepriaznivý a v 6 prípadoch pretrváva zlý stav. Z lesných biotopov sú najrozšírenejšími bučiny: kyslomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a vápnomilné bukové lesy. Lesné biotopy vykazujú celkovú stabilitu v dlhodobom časovom horizonte, najmä z dôvodu ich kvantity na Slovensku.
 
Prehľad a porovnanie hodnotení mokraďových biotopov chránených podľa smernice o biotopoch v rámci alpského (ALP) a panónskeho (PAN) biogeografického regiónu
Skupina Typ biotopu Kód Rok ALP PAN
Slaniská Vnútrozemské slaniská a slané lúky 1340 2019 U2- U2=
  2013 U2= U2+
  2007 U2 U2
  Panónske slané stepi a slaniská 1530 2019   U2-
  2013   U2=
  2007   U2
Vodné biotopy Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea 3130 2019 U1= U1=
  2013 FV U1=
  2007 U1 U1
  Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár 3140 2019 U1- U1-
  2013 U1- U1-
  2007 XX XX
  Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition 3150 2019 FV FV
  2013 FV U1=
  2007 XX U1
  Prirodzené dystrofné stojaté vody 3160 2019 U1= U1=
  2013 U1= U1=
  2007 U1 U1
  Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov 3220 2019 U1x  
  2013 FV  
  2007 U1  
  Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou 3230 2019 U1x  
  2013 FV  
  2007 U1  
  Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos 3240 2019 U1=  
  2013 U1=  
  2007 U1  
  Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion 3260 2019 FVx FVx
  2013 FV FV
  2007 XX XX
  Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. 3270 2019 XX XX
  2013 XX XX
  2007 U2 U2
Travinno bylinné biotopy Bezkolencové lúky 6410 2019 U1= U1=
  2013 U1= U1=
  2007 U1 U1
  Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa 6430 2019 U1x U1x
  2013 FV FV
  2007 U1 U1
  Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi 6440 2019   U1=
  2013   U1=
  2007   U1
Slatiny a rašeliniská Aktívne vrchoviská 7110 2019 U1=  
  2013 U1=  
  2007 U1  
  Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy 7120 2019 U1=  
  2013 U1=  
  2007 U1  
  Prechodné rašeliniská a trasoviská 7140 2019 U1= U1=
  2013 U1= U1=
  2007 U1 U1
  Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae 7210 2019 U1=  
  2013 U1=  
  2007 U1  
  Penovcové prameniská 7220 2019 U1=  
  2013 U1=  
  2007 U1  
  Slatiny s vysokým obsahom báz 7230 2019 U1- U2=
  2013 U1- U2=
  2007 U1 U1
Lesné biotopy Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách 91D0 2019 U1-  
  2013 U1-  
  2007 U1-  
  Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 91E0 2019 U1= U2-
  2013 U1= U2-
  2007 U1 U2-
  Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek 91F0 2019 U1x U2=
  2013 FV U2=
  2007 FV U2

Zdroj: ŠOP SR

Hodnotenie stavu:
FV - Priaznivý    XX – Neznámy      U1 – Nepriaznivý - nevyhovujúci      U2 – Nepriaznivý - zlý
FVx = priaznivý a trend stavu je neznámy,
U1+ = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- = nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U1x = nepriaznivý – nevyhovujúci a trend stavu je neznámy,
U2+ = nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= = nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- = nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
U2x = nepriaznivý – zlý a trend stavu je neznámy

 
Súhrnné hodnotenie
 
Podľa hodnotenia 3. reportovacieho cyklu sú naďalej v zlom stave:
  • vnútrozemské slaniská a slané lúky a
  • panónske slané stepi a slaniská.
V zlom stave, ale len v rámci panónskeho biogeografického regiónu sú tiež
  • slatiny s vysokým obsahom báz,
  • lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a
  • lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek (tu došlo k zhoršeniu ich stavu v alpskom regióne oproti predchádzajúcemu obdobiu)
V dobrom stave sú naopak:
  • Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (tu došlo k zlepšeniu ich stavu v panónskom regióne oproti predchádzajúcemu obdobiu)
  • Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
V neznámom stave pretrvávajú:
  • Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
Ostatné typy biotopov sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave, v rámci ktorých došlo k zhoršeniu stavu oproti predchádzajúcemu obdobiu pri nasledovných biotopoch:
  • Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
  • Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou
  • Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa
  • Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea (len v alpskom regióne)

 

Hodnotenie stavu mokraďových biotopov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

 



Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.

Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúcinepriaznivý-zlý.

Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.

Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.

Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviskákríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.


Mokraďové biotopy reportované Slovenskou republikou

b1 = zmena z dôvodu spresnenia dát (napr. lepšie zmapovanie rozšírenia), alebo zlepšenie znalostí (napr. o ekológii druhu alebo lokalitách)
 
FV - Priaznivý    XX – Neznámy      U1 – Nepriaznivý - nevyhovujúci      U2 – Nepriaznivý - zlý
U1+ nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U2+ nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
Zdroj: ŠOP SR


Výmera mokraďových biotopov európskeho významu na Slovensku (ha)

Kód biotopu
2013
1340
275
1530
25
3130
90
3140
15
3150
460
3160
2
3220
75
3230
15
3240
95
3260
390
3270
380
6410
530
6430
2 345
6440
3 200
7110
50
7120
29
7140
621
7210
4
7220
34
7230
992
91D0
2 400
91E0
5 000
91F0
6 800
Spolu
23 827
Zdroj: ŠOP SR
 

Hodnotenie stavu mokraďových biotopov EV podľa 1. hodnotiacej správy (2004 – 2006)

 

 
Výmera mokraďových biotopov európskeho významu na Slovensku (ha)
Kód biotopu
2007
1340
275
1530
25
3130
100
3140
50
3150
1 400
3160
1
3220
75
3230
150
3240
95
3260
390
3270
45
6410
500
6430
1 987
6440
3 970
7110
126
7120
29
7140
12
7210
4
7220
34
7230
690
91D0
3 101
91E0
4 966
91F0
6 835
Spolu
24 860
Zdroj: ŠOP SR
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk