Trend v rozvoji zelenej infraštruktúry
Dátum poslednej aktualizácie:16.12.2021
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí
1.) prírastok prvkov zelenej infraštruktúry (ZI) v podmienkach SR v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) – Prioritná os 1, Investičná priorita 3,
2.) zelené plochy miest v rámci indikátorov z Informačného systému environmentálnej infraštruktúry miest (ISEIM) – City Biodiversity Index: CBI1 Podiel prírodných oblastí v meste; CBI2 Stanovenie konektivity ekologických sietí ako prostriedok boja s fragmentáciou; CBI12 Regulácia klímy: uchovávanie uhlíka a ochladzujúci efekt vegetácie),
3.) výskyt a stav mokradí v mestských sídlach a
4.) stav územného systému ekologickej stability (ÚSES).
Jednotka indikátora
%, ha, počet, m2/obyv.Metadáta
Definície:
Zelená infraštruktúra je sieť prírodných a poloprírodných prvkov, predovšetkým plôch zelene a vodných ekosystémov, ktorá je vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb, s osobitným zreteľom na zabezpečenie biologickej rozmanitosti, ekologickej stability a priaznivého životného prostredia a prepojenie urbanizovaného prostredia s okolitou krajinou
podľa §2 ods. 2zh zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu
§2 ods. 2a
Biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev
2d
Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky
2e
Interakčný prvok je určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom
2f
Metodika:
Indikátory CBI
CBI 1: Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti, podľa definície z tretieho expertného stretnutia CBI: „Prírodné oblasti sa prevažne skladajú z pôvodných druhov a prírodných ekosystémov, ktoré nie sú alebo prestali byť, alebo sú len pod nepatrným vplyvom ľudských aktivít, okrem snáh so zámerom o ochranu, zlepšenie alebo obnovu pôvodnej biodiverzity.“
Po identifikácii osobitne chránených častí prírody a krajiny, miestnych a regionálnych biocentier, biokoridorov, genofondových lokalít a ďalších významných segmentov krajiny, boli tieto individuálne analyzované z hľadiska ich pôvodnosti a tiež schopnosti uchovávať a poskytovať podmienky pre biodiverzitu (počet a typy biotopov, história lokality, aktuálny stav podľa dostupných zdrojov a ortofotomapy). Niektoré plochy boli vylúčené z dôvodu lokalizácie v lesoch s evidentnou lesnou ťažbou, iné boli vyhlásené na ochranu anorganických javov, ďalšie sú podľa ŠOP SR v zániku alebo predstavujú v danej lokalite súbor nepôvodných ekosystémov.
V rámci iniciatívy City Biodiversity a manuálu pre stanovenie indikátorov City Biodiversity (USER’S MANUAL ON THE SINGAPORE INDEX ON CITIES’ BIODIVERSITY) bolo v roku 2016 zahájené stanovenie prírodných oblastí mestskej biodiverzity v krajských mestách (Banská Bystrica, Prešov, Trnava, Žilina, Nitra, Trenčín).
V rokoch 2017 – 2020 sa pokračovalo v analyzovaní okresných miest (30 miest). Ako zdroj dát bol použitý produkt služby diaľkového monitorovania zeme EÚ Copernicus – tzv. vrstva mestskej stromovej vegetácie (Street tree layer).
Sledované boli 2 indikátory:
- Indikátor 1: Podiel prírodných oblastí v meste,
- indikátor 2: Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou.
Indikátor CBI 1
Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti, podľa definície z tretieho expertného stretnutia CBI: „Prírodné oblasti sa prevažne skladajú z pôvodných druhov a prírodných ekosystémov, ktoré nie sú alebo prestali byť, alebo sú len pod nepatrným vplyvom ľudských aktivít, okrem snáh so zámerom o ochranu, zlepšenie alebo obnovu pôvodnej biodiverzity.“
Po identifikácii osobitne chránených častí prírody a krajiny, miestnych a regionálnych biocentier, biokoridorov, genofondových lokalít a ďalších významných segmentov krajiny, boli tieto individuálne analyzované z hľadiska ich pôvodnosti a tiež schopnosti uchovávať a poskytovať podmienky pre biodiverzitu (počet a typy biotopov, história lokality, aktuálny stav podľa dostupných zdrojov a ortofotomapy). Niektoré plochy boli vylúčené z dôvodu lokalizácie v lesoch s evidentnou lesnou ťažbou, iné boli vyhlásené na ochranu anorganických javov, ďalšie sú podľa ŠOP SR v zániku alebo predstavujú v danej lokalite súbor nepôvodných ekosystémov.
Indikátor CBI 2
Vzhľadom na to, že fragmentáciu krajiny a ekosystémov je obtiažne definovať jednoducho, bola vybraná metodika stanovujúca mieru konektivity v danom území, t. j. pravdepodobnosť, s akou sa v danom území môžu spojiť dva náhodne vybrané body.
Tento prístup berie do úvahy nielen kvantitatívne parametre (dĺžka ciest v území, plocha zabraných biotopov), ale aj priestorovú distribúciu bariérových elementov (tzv. fragmentačná geometria).
Vo všeobecnosti sa dve plochy prírodných oblastí považujú za prepojené, ak sa nachádzajú bližšie ako 100 metrov od seba. Výnimkou sú situácie, keď prítomnosť antropogenických bariér zabraňuje konektivite. V rámci indikátora sú za takéto bariéry považované:
a.) cesty so šírkou 15 metrov a viac, alebo aj užšie ale s intenzitou premávky nad 5000 vozidiel za deň,
b.) rieky, ktoré sú silne pozmenené, umelé kanály s vysokým podielom betónu, zastavané územia,
c.) akékoľvek iné umelé štruktúry, ktoré možno považovať za bariéru.
Výmera verejnej zelene v mestách SR
Dotazníkový prieskum verejnej mienky bol realizovaný SAŽP v rámci PHÚ Zdravé mesta – Zelené mestá v roku 2021. Bol zaslaný 141 mestám SR, ktoré zaslali evidované výmery zelene k roku 2019. SAŽP ju prepočítala na počet obyvateľov mesta. Zdrojom údajov o počte obyvateľov v roku 2019 bol ŠÚ SR. Dotazníkoví prieskum sa plánuje realizovať každé tri roky.
Zdroj dát:
Odkazy k problematike:
- Územný systém ekologickej stability (SAŽP)
- Životné prostredie miest
- City Biodiversity Index (CBD)
- Podiel zelene v mestách (EK)
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
2 Účinná ochrana prírody a krajiny
2.5 Vytvoriť a uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny
- Bude zabezpečená ochrana prvkov územných systémov ekologickej stability.
- Dokumentácia obsahujúca návrhy prvkov vytvárajúcich krajinu, vrátane projektov pozemkových úprav a územných plánov, bude integrovaná a bude zahŕňať koncept zelenej infraštruktúry.
- Mestská zeleň bude mať dostatočný rozsah na zabezpečenie regulácie miestnej mikroklímy, zadržiavanie zrážkovej vody a znižovanie rýchlosti vetra v mestskom prostredí.
- Podiel zelene v mestách, vážený počtom obyvateľov, by sa mal v celoslovenskom priemere zvyšovať aspoň na 40 % a všetci obyvatelia krajských miest by mali mať prístup k zeleni do 10 minút.
6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
- Verejne financované projekty budú posudzované z pohľadu zelenej infraštruktúry.
6.3 Budovať zelenú infraštruktúru
- Pri realizácii nových projektov a pri rekonštrukčných prácach bude dodržiavaný princíp uplatňovania „prírode blízkych riešení“ na základe využitia zelenej infraštruktúry. V projektovom návrhu riešenia bude povinne analyzovaná možnosť aplikácie takýchto riešení. Príkladom takýchto projektov môže byť zazeleňovanie striech a verejných priestranstiev, zvýšenie záchytu dažďovej vody, previazanie budovania dopravných projektov s prírodou, či rozširovanie mestských parkov a mestskej zelene a podpora biodiverzity v intravilánoch.
- Budovanie zelenej infraštruktúry v poľnohospodárskej krajine môže tiež pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy.
Kľúčová otázka
Aký je trend v rozvoji zelenej infraštruktúry?Kľúčové zistenia
- Podpora prvkov zelenej infraštruktúry bude vykazovaná v rámci OP KŽP - Prioritná os 1, Investičná priorita 3 „Ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostrednictvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry" ukazovateľom výstupu s názvom Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry". Údaje budú dostupné v priebehu neskoršej realizácie a priebežného vyhodnocovania OP KŽP, vrátane predmetného ukazovateľa výstupu.
- Na základe výsledkov získaných pri stanovovaní hodnôt indikátorov CBI č. 1 a 2, najvyššie hodnoty spomedzi sledovaných miest dosiahol Pezinok a najnižšie Prievidza a Sobrance. Sledovaných bolo 8 krajských a 30 okresných miest SR.
- V rámci indikátora CBI č. 12 možno konštatovať, že spomedzi 4 zmapovaných krajských miest (Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Trnava) na Slovensku má najvyšší podiel mestskej stromovej zelene (pouličnej) mesto Trenčín.
- Z dotazníkového prieskumu SAŽP z roku 2021 ohľadne výmery verejnej zelene v mestách SR vyplynulo, že najviac verejnej zelene na obyvateľa majú mestá Vráble, Banská Bystrica, Nováky, Myjava, Dubnica nad Váhom, Vysoké Tatry a Veľký Meder. Najmenej verejnej zelene na obyvateľa majú mestá Medzev, Strážske, Moldava nad Bodvou, Gbely, Dobšiná, Sládkovičovo a Gabčíkovo.
- V rokoch 2019 - 2021 prebehlo mapovanie mokradí v krajských a vybraných okresných mestách Slovenska. Z krajských miest má najväčšiu rozlohu mokradí na obyvateľa mesto Bratislava. Z vymapovaných okresných miest Žilinského kraja je to mesto Bytča. Z hľadiska významnosti najhodnotnejšie mokrade z medzinárodného hľadiska sa nachádzajú v mestách Turčianske Teplice, Martin, Námestovo, Tvrdošín, Bratislava, Ružomberok, ktoré sú zároveň aj Ramsarskými lokalitami.
- SR má spracovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES) z roku 2000 a regionálne ÚSES sú k roku 2021 vypracované za 42 okresov SR.
Sumárne zhodnotenie
Trend prírastku prvkov zelenej infraštruktúry v priebehu realizácie a priebežného vyhodnocovania OP KŽP
|
|
Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry |
|
2015 |
0 |
|
2016 |
0 |
|
2017 |
0 |
|
2018 |
0 |
|
2019 |
86 |
|
2020 |
86 |
Zdroj: MŽP SR
Vyhodnotenie indikátorov CBI 1 a CBI 2
Zdroj: SAŽP
Plocha verejnej zelene na obyvateľa v roku 2019 v mestách SR
|
Názov mesta |
m2 na obyv. |
Názov mesta |
m2 na obyv. |
|
Bánovce nad Bebravou |
N |
Podolínec |
N |
|
Banská Bystrica |
961,88 |
Poltár |
N |
|
Banská Štiavnica |
N |
Poprad |
26,25 |
|
Bardejov |
25,70 |
Považská Bystrica |
16,58 |
|
Bojnice |
43,27 |
Prešov |
72,12 |
|
Bratislava |
9,73 |
Prievidza |
42,07 |
|
Brezno |
29,78 |
Púchov |
18,29 |
|
Brezová pod Bradlom |
N |
Rajec |
10,09 |
|
Bytča |
N |
Rajecké Teplice |
8,27 |
|
Čadca |
10,44 |
Revúca |
25,11 |
|
Čierna nad Tisou |
N |
Rimavská Sobota |
36,63 |
|
Detva |
25,78 |
Rožňava |
43,52 |
|
Dobšiná |
1,93 |
Ružomberok |
56,48 |
|
Dolný Kubín |
29,47 |
Sabinov |
9,60 |
|
Dubnica nad Váhom |
281,10 |
Sečovce |
N |
|
Dudince |
N |
Senec |
20,74 |
|
Dunajská Streda |
N |
Senica |
13,53 |
|
Fiľakovo |
N |
Sereď |
38,05 |
|
Gabčíkovo |
9,14 |
Skalica |
35,28 |
|
Galanta |
5,71 |
Sládkovičovo |
2,30 |
|
Gbely |
1,66 |
Sliač |
14,52 |
|
Gelnica |
N |
Snina |
43,08 |
|
Giraltovce |
17,56 |
Sobrance |
N |
|
Handlová |
N |
Spišská Belá |
N |
|
Hanušovce na Topľou |
17,69 |
Spišská Nová Ves |
N |
|
Hlohovec |
3,05 |
Spišská Stará Ves |
N |
|
Hnúšťa |
38,43 |
Spišské Podhradie |
N |
|
Holíč |
N |
Spišské Vlachy |
N |
|
Hriňová |
N |
Stará Ľubovňa |
N |
|
Humenné |
23,15 |
Stará Turá |
47,92 |
|
Hurbanovo |
12,61 |
Strážske |
0,66 |
|
Ilava |
73,21 |
Stropkov |
26,83 |
|
Jelšava |
N |
Stupava |
39,17 |
|
Kežmarok |
N |
Svätý Jur |
N |
|
Kolárovo |
18,89 |
Svidník |
N |
|
Komárno |
34,70 |
Svit |
26,51 |
|
Košice |
N |
Šahy |
36,02 |
|
Kráľovský Chlmec |
41,07 |
Šaľa |
21,21 |
|
Krásno nad Kysucou |
13,24 |
Šamorín |
20,97 |
|
Kremnica |
38,04 |
Šaštín - Stráže |
N |
|
Krompachy |
11,14 |
Štúrovo |
29,45 |
|
Krupina |
20,22 |
Šurany |
N |
|
Kysucké Nové Mesto |
N |
Tisovec |
N |
|
Leopoldov |
N |
Tlmače |
62,50 |
|
Levice |
22,91 |
Topoľčany |
41,90 |
|
Levoča |
28,53 |
Tornaľa |
N |
|
Lipany |
18,34 |
Trebišov |
21,33 |
|
Lipstovský Hrádok |
27,04 |
Trenčianske Teplice |
60,19 |
|
Liptovský Mikuláš |
22,99 |
Trenčín |
N |
|
Lučenec |
N |
Trnava |
36,60 |
|
Malacky |
25,76 |
Trstená |
18,40 |
|
Martin |
24,37 |
Turany |
N |
|
Medzev |
0,03 |
Turčianske Teplice |
35,39 |
|
Medzilaborce |
N |
Turzovka |
66,53 |
|
Michalovce |
23,50 |
Tvrdošín |
20,65 |
|
Modra |
17,69 |
Veľké Kapušany |
N |
|
Modrý Kameň |
N |
Veľký Krtíš |
26,95 |
|
Moldava nad Bodvou |
0,88 |
Veľký Meder |
101,02 |
|
Myjava |
380,41 |
Veľký Šariš |
N |
|
Námestovo |
19,91 |
Vráble |
4 227,58 |
|
Nemšová |
N |
Vranov nad Topľou |
N |
|
Nesvady |
17,61 |
Vrbové |
N |
|
Nitra |
32,13 |
Vrútky |
N |
|
Nová Baňa |
N |
Vysoké Tatry |
124,72 |
|
Nová Dubnica |
33,97 |
Zlaté Moravce |
N |
|
Nováky |
397,34 |
Zvolen |
47,43 |
|
Nové Mesto nad Váhom |
24,91 |
Žarnovica |
14,44 |
|
Nové Zámky |
N |
Želiezovce |
76,64 |
|
Partizánske |
34,15 |
Žiar nad Hronom |
31,65 |
|
Pezinok |
13,02 |
Žilina |
37,16 |
|
Piešťany |
40,97 |
|
|
Zdroj: SAŽP
Poznámka: N – mesto neposkytlo údaje
Mokrade v krajských mestách (2019) a vo vybraných mestských sídlach (2020)
|
Krajské mestá |
m2 na obyv. |
Vybrané mestské sídla |
m2 na obyv. |
|
Banská Bystrica |
0,69 |
Bytča |
15,51 |
|
Bratislava |
27,34 |
Čadca |
5,18 |
|
Košice |
4,21 |
Dolný Kubín |
0,02 |
|
Nitra |
0,59 |
Kysucké Nové Mesto |
5,07 |
|
Prešov |
0,03 |
Liptovský Mikuláš |
0,60 |
|
Trenčín |
7,43 |
Martin |
0,58 |
|
Trnava |
4,64 |
Námestovo |
1,98 |
|
Žilina |
5,45 |
Turčianske Teplice |
14,44 |
Zdroj: SAŽP
Podrobné zhodnotenie
- Zelená infraštruktúra
- City Biodiversity Index
- Podiel zelene v mestách na obyvateľa
- Mokrade v mestách
- ÚSES
Zelená infraštruktúra
Zelená infraštruktúra ponúka veľké množstvo prínosov vo forme ekosystémových služieb. Medzi najvýznamnejšie prínosy môžeme zaradiť zabránenie strate biodiverzity, zlepšovanie kvality ovzdušia, zlepšovanie mikroklímy prostredia, sekvestráciu uhlíka, eliminovanie hluku a zachytávanie prachu, zabezpečenie odvádzania zrážkovej vody, udržiavanie integrity biotopov, poskytovanie životného priestoru, ale aj priestoru pre migráciu živočíchov a ďalšie.
ZI je aj dôležitým prierezovým mitigačným a adaptačným opatrením na zmenu klímy pre všetky sektory. Jedným z významných prvkov ZI v sídlach sú mokrade. Okrem toho, že zmierňujú dopady zmeny klímy (zadržiavajú vodu v krajine, podieľajú sa na zlepšení mikroklímy mesta), prepájajú mestské sídla s okolitou krajinou, zvyšujú biodiverzitu, vytvárajú priestor pre migráciu živočíchov, tvoria refúgia pre zver, priestor pre hniezdenie vtáctva a poskytujú obyvateľom rad ekosystémových služieb.
Podpora prvkov ZI je o. i. vykazovaná v rámci OP KŽP – Prioritná os 1, Investičná priorita 3 „Ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry" ukazovateľom výstupu s názvom Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry. V programovom období 2014 – 2020 bolo zrealizovaných celkovo 86 prvkov ZI.
City Biodiversity Index
Indikátor CBI 1 (Podiel prírodných oblastí v meste)
Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti.
Vyhodnotenie indikátora CBI 1: Podiel prírodných oblastí v krajských mestách SR
|
Mesto |
Rozloha katastrálneho územia (ha) |
Rozloha prírodných oblastí v meste (ha) |
Hodnota indikátora č. 1 (%) |
Skóre |
|
Banská Bystrica |
10 327,39 |
260,20 |
2,51 |
1 |
|
Prešov |
7 043,66 |
66,34 |
0,94 |
0 |
|
Trnava |
7 153,80 |
30,11 |
0,42 |
0 |
|
Žilina |
8 003,86 |
126,67 |
1,58 |
1 |
|
Nitra |
10 044,63 |
819,55 |
8,16 |
2 |
|
Trenčín |
8 199,32 |
24,40 |
0,30 |
0 |
|
Košice |
24 372,98 |
261,72 |
1,07 |
1 |
|
Bratislava |
36 758,64 |
962,70 |
2,61 |
1 |
Stav k roku 2016
Skóre (podľa CBI):
0 bodov: < 1,0 %
1 bod: 1,0 % – 6,9 %
2 body: 7 % – 13,9 %
3 body: 14,0 % – 20 %
4 body: > 20,0 %
Mapky sledovaných miest:
Banská Bystrica
Prešov
Trnava
Žilina
Nitra
Trenčín
Košice
Bratislava
Indikátor CBI 2 (Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou)
Jednou z hlavných hrozieb udržania biodiverzity v mestách je fragmentácia prírodných oblastí.
Vyhodnotenie indikátora CBI 2: Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou (v krajských mestách SR)
|
Mesto |
Rozloha prírodných oblastí v meste (ha) |
Hodnota indikátora č. 2 (ha) |
Skóre
|
|
Banská Bystrica |
260,20 |
19,42 |
0 |
|
Prešov |
66,34 |
14,84 |
0 |
|
Trnava |
30,11 |
15,09 |
0 |
|
Žilina |
126,67 |
42,12 |
0 |
|
Nitra |
819,55 |
542,50 |
2 |
|
Trenčín |
24,40 |
12,05 |
0 |
|
Košice |
261,72 |
176,38 |
0 |
|
Bratislava |
962,70 |
200,65 |
1 |
Stav k roku 2016
Skóre (podľa CBI):
0 bodov: < 200 ha
1 bod: 201 – 500 ha
2 body: 501 – 1 000 ha
3 body: 1 001 – 1 500 ha
4 body: > 1 500 ha
Sumárne vyhodnotenie indikátorov CBI 1 a CBI 2 (8 krajských a 30 okresných miest SR)
|
Mesto |
Rozloha prírodných oblastí v meste (ha) |
Indikátor CBI 1 |
Indikátor CBI 2 |
||
|
Hodnota (%) |
Skóre |
Hodnota (%) |
Skóre |
||
|
Banská Bystrica |
260,20 |
2,51 |
1 |
19,42 |
0 |
|
Prešov |
66,34 |
0,94 |
0 |
14,84 |
0 |
|
Trnava |
30,11 |
0,42 |
0 |
15,09 |
0 |
|
Žilina |
126,67 |
1,58 |
1 |
42,12 |
0 |
|
Nitra |
819,55 |
8,16 |
2 |
542,3 |
2 |
|
Trenčín |
24,40 |
0,30 |
0 |
12,05 |
0 |
|
Košice |
261,72 |
1,07 |
1 |
176,38 |
0 |
|
Bratislava |
962,70 |
2,61 |
1 |
200,65 |
1 |
|
Piešťany |
399,17 |
9,03 |
2 |
197,58 |
0 |
|
Ilava |
44,58 |
1,83 |
1 |
14,53 |
0 |
|
Bánovce nad Bebravou |
155,49 |
5,86 |
1 |
43,66 |
0 |
|
Čadca |
212,15 |
3,74 |
1 |
83,5 |
0 |
|
Martin |
244,03 |
3,60 |
1 |
96,79 |
0 |
|
Dolný Kubín |
235,62 |
4,87 |
1 |
115,4 |
0 |
|
Banská Štiavnica |
310,54 |
6,64 |
1 |
78,38 |
0 |
|
Poprad |
248,93 |
3,95 |
1 |
56,16 |
0 |
|
Liptovský Mikuláš |
1 453,91 |
20,74 |
4 |
696,01 |
2 |
|
Detva |
855,12 |
12,55 |
2 |
697,55 |
2 |
|
Zvolen |
431,77 |
4,37 |
1 |
93,33 |
0 |
|
Levoča |
733,78 |
6,39 |
1 |
244 |
1 |
|
Michalovce |
59,62 |
1,13 |
1 |
32,69 |
0 |
|
Sobrance |
5,50 |
0,51 |
0 |
3,08 |
0 |
|
Spišská Nová Ves |
507,41 |
7,61 |
2 |
222,29 |
1 |
|
Trebišov |
89,60 |
1,28 |
1 |
45,7 |
0 |
|
Malacky |
24,70 |
0,91 |
1 |
4,88 |
0 |
|
Pezinok |
2 190,66 |
30,11 |
4 |
1 561,36 |
4 |
|
Senec |
486,35 |
12,56 |
2 |
451 |
1 |
|
Tvrdošín |
485,49 |
8,59 |
2 |
148,61 |
0 |
|
Kysucké Nové Mesto |
260,88 |
9,88 |
2 |
174,97 |
0 |
|
Púchov |
31,01 |
0,75 |
0 |
24,3 |
0 |
|
Turčianske Teplice |
18,35 |
0,55 |
0 |
7,33 |
0 |
|
Ružomberok |
374,09 |
2,95 |
1 |
132,39 |
0 |
|
Rimavská Sobota |
515,93 |
6,65 |
1 |
136,13 |
0 |
|
Považská Bystrica |
229,43 |
2,53 |
1 |
9,61 |
0 |
|
Námestovo |
180,36 |
4,06 |
1 |
110,43 |
0 |
|
Bytča |
166,79 |
3,88 |
1 |
131,94 |
0 |
|
Nové Mesto nad Váhom |
355,20 |
10,9 |
2 |
310,74 |
1 |
|
Prievidza |
9,18 |
0,21 |
0 |
3,67 |
0 |
|
Šaľa |
86,53 |
1,92 |
1 |
51,97 |
0 |
|
Zlaté Moravce |
81,76 |
3,01 |
1 |
33,21 |
0 |
Stav k roku 2021
Skóre (podľa CBI 1) pre podiel prírodných oblastí v meste : 0 bodov: < 1.0% ; 1 bod: 1.0% – 6.9% ; 2 body: 7% –13.9% ; 3 body: 14.0% – 20% ; 4 body: > 20.0%
Skóre (podľa CBI 2) pre stanovenie konektivity ekologických sietí ako prostriedok boja s fragmentáciou: 0 bodov: < 200 ha; 1 bod: 201 – 500 ha; 2 body: 501 – 1000 ha; 3 body: 1001 – 1500 ha; 4 body: > 1500 ha
Na základe výsledkov indikátorov CBI 1 a CBI 2, najvyššie hodnoty spomedzi sledovaných miest dosiahol Pezinok a najnižšie Prievidza a Sobrance. V Pezinku sa vyskytujú dve relatívne veľké plochy Území európskeho významu spolu s rozlohou 2190, 66 ha (CBI 1 – 30,11%, CBI 2 – 1561,36 ha čo zodpovedá najvyššiemu skóre 4): Kuchynská hornatina (SKUEV0276) s výskytom 7 biotopov európskeho významu a 5 druhov európskeho významu a Homolské Karpaty (SKUEV0104) s výskytom 8 biotopov európskeho významu a 14 druhov európskeho významu.
Na druhej strane, v meste Prievidza sú prírodné oblasti zastúpené dvomi prírodnými pamiatkami a alúviom rieky Handlovka s rozlohou 9,18 ha, čo predstavuje len 0,21 %.
Názorná mapa mesta Pezinok (mesto s najvyššími hodnotami indikátorov CBI 1 a CBI 2 v rámci analyzovaných miest)
Na Slovensku sú zatiaľ zmapované nasledovné mestá: Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Trnava.
Vyhodnotenie indikátora CBI 12: Regulácia klímy, stanovený na základe dostupných dát Urban Atlas
| Mesto | Rozloha zastavaného územia (ha) |
Rozloha mestskej stromovej vegetácie (ha) |
Hodnota indikátora č. 12 (%) |
Skóre |
| Banská Bystrica | 2 047,26 | 345,36 | 16,87 | 1 |
| Nitra | 3 102,87 | 459,00 | 14,79 | 1 |
| Trenčín | 1 433,50 | 282,69 | 19,72 | 2 |
| Trnava | 1 712,60 | 102,97 | 6,01 | 0 |
Stav k roku 2016
Skóre (podľa CBI):
0 bodov: < 10,5 %
1 bod: 10,5 % - 19,1 %
2 body: 19,2 % - 29,0 %
3 body: 29,1 % - 59,7 %
4 body: > 59,7 %
Orientačné mapky:
Banská Bystrica
Nitra
Trenčín
Trnava
Podiel zelene v mestách na obyvateľa
V roku 2021 realizovala SAŽP dotazníkový prieskum v mestách SR s otázkou „Aká je výmera verejnej zelene v ich meste“. Oslovených bolo 141 miest, pričom na otázku odpovedalo 100 miest (70,9 %). Dotazníkoví prieskum sa plánuje realizovať každé tri roky.
Plocha verejnej zelene na obyvateľa v roku 2019 v mestách SR
|
Názov mesta |
Počet obyvateľov (2019) |
Výmera verejnej zelene (ha) |
m2 na obyv. |
|
Bánovce nad Bebravou |
17 750 |
|
N |
|
Banská Bystrica |
78 084 |
7 510,78 |
961,88 |
|
Banská Štiavnica |
10 004 |
|
N |
|
Bardejov |
32 293 |
83 |
25,70 |
|
Bojnice |
4 992 |
21,6 |
43,27 |
|
Bratislava |
437 726 |
426 |
9,73 |
|
Brezno |
20 889 |
62,21 |
29,78 |
|
Brezová pod Bradlom |
4 768 |
|
N |
|
Bytča |
11 363 |
|
N |
|
Čadca |
23 941 |
25 |
10,44 |
|
Čierna nad Tisou |
3 619 |
|
N |
|
Detva |
14 545 |
37,5 |
25,78 |
|
Dobšiná |
5 685 |
1,1 |
1,93 |
|
Dolný Kubín |
18 665 |
55 |
29,47 |
|
Dubnica nad Váhom |
23 550 |
662 |
281,10 |
|
Dudince |
1 395 |
|
N |
|
Dunajská Streda |
22 684 |
|
N |
|
Fiľakovo |
10 568 |
|
N |
|
Gabčíkovo |
5 473 |
5 |
9,14 |
|
Galanta |
14 990 |
8,5645 |
5,71 |
|
Gbely |
5 073 |
0,84 |
1,66 |
|
Gelnica |
6 047 |
|
N |
|
Giraltovce |
4 089 |
7,18 |
17,56 |
|
Handlová |
16 890 |
|
N |
|
Hanušovce na Topľou |
3 782 |
6,69 |
17,69 |
|
Hlohovec |
21 301 |
6,5 |
3,05 |
|
Hnúšťa |
7 411 |
28,48 |
38,43 |
|
Holíč |
11 156 |
|
N |
|
Hriňová |
7 415 |
|
N |
|
Humenné |
32 834 |
76 |
23,15 |
|
Hurbanovo |
7 397 |
9,33 |
12,61 |
|
Ilava |
5 464 |
40 |
73,21 |
|
Jelšava |
3 289 |
|
N |
|
Kežmarok |
16 346 |
|
N |
|
Kolárovo |
10 586 |
20 |
18,89 |
|
Komárno |
33 751 |
117,1 |
34,70 |
|
Košice |
238 593 |
|
N |
|
Kráľovský Chlmec |
7 426 |
30,5 |
41,07 |
|
Krásno nad Kysucou |
6 799 |
9 |
13,24 |
|
Kremnica |
5 258 |
20 |
38,04 |
|
Krompachy |
8 684 |
9,67 |
11,14 |
|
Krupina |
7 912 |
16 |
20,22 |
|
Kysucké Nové Mesto |
14 953 |
|
N |
|
Leopoldov |
4 097 |
|
N |
|
Levice |
32 735 |
75 |
22,91 |
|
Levoča |
14 722 |
42 |
28,53 |
|
Lipany |
6 542 |
12 |
18,34 |
|
Lipstovský Hrádok |
7 397 |
20 |
27,04 |
|
Liptovský Mikuláš |
31 000 |
71,27 |
22,99 |
|
Lučenec |
27 739 |
|
N |
|
Malacky |
17 467 |
45 |
25,76 |
|
Martin |
54 168 |
132 |
24,37 |
|
Medzev |
4 482 |
0,0121826 |
0,03 |
|
Medzilaborce |
6 531 |
|
N |
|
Michalovce |
38 776 |
91,14 |
23,50 |
|
Modra |
9 046 |
16 |
17,69 |
|
Modrý Kameň |
1 624 |
|
N |
|
Moldava nad Bodvou |
11 307 |
1 |
0,88 |
|
Myjava |
11 514 |
438 |
380,41 |
|
Námestovo |
7 784 |
15,5 |
19,91 |
|
Nemšová |
6 414 |
|
N |
|
Nesvady |
5 049 |
8,89 |
17,61 |
|
Nitra |
76 533 |
245,9372 |
32,13 |
|
Nová Baňa |
7 314 |
|
N |
|
Nová Dubnica |
11 040 |
37,5 |
33,97 |
|
Nováky |
4 203 |
167 |
397,34 |
|
Nové Mesto nad Váhom |
20 071 |
50 |
24,91 |
|
Nové Zámky |
37 512 |
|
N |
|
Partizánske |
22 269 |
76,04 |
34,15 |
|
Pezinok |
23 034 |
30 |
13,02 |
|
Piešťany |
27 336 |
112 |
40,97 |
|
Podolínec |
3 155 |
|
N |
|
Poltár |
5 584 |
|
N |
|
Poprad |
51 235 |
134,51 |
26,25 |
|
Považská Bystrica |
39 270 |
65,1 |
16,58 |
|
Prešov |
88 464 |
638 |
72,12 |
|
Prievidza |
45 634 |
192 |
42,07 |
|
Púchov |
17 561 |
32,1153 |
18,29 |
|
Rajec |
5 787 |
5,84 |
10,09 |
|
Rajecké Teplice |
3 023 |
2,5 |
8,27 |
|
Revúca |
11 949 |
30 |
25,11 |
|
Rimavská Sobota |
23 751 |
87 |
36,63 |
|
Rožňava |
19 045 |
82,887 |
43,52 |
|
Ružomberok |
26 558 |
150 |
56,48 |
|
Sabinov |
12 700 |
12,19 |
9,60 |
|
Sečovce |
8 542 |
|
N |
|
Senec |
19 963 |
41,4 |
20,74 |
|
Senica |
20 289 |
27,4608 |
13,53 |
|
Sereď |
15 444 |
58,77 |
38,05 |
|
Skalica |
15 022 |
53 |
35,28 |
|
Sládkovičovo |
5 209 |
1,2 |
2,30 |
|
Sliač |
4 959 |
7,2 |
14,52 |
|
Snina |
19 520 |
84,1 |
43,08 |
|
Sobrance |
6 346 |
|
N |
|
Spišská Belá |
6 733 |
|
N |
|
Spišská Nová Ves |
37 007 |
|
N |
|
Spišská Stará Ves |
2 230 |
|
N |
|
Spišské Podhradie |
3 985 |
|
N |
|
Spišské Vlachy |
3 459 |
|
N |
|
Stará Ľubovňa |
16 327 |
|
N |
|
Stará Turá |
8 764 |
42 |
47,92 |
|
Strážske |
4 250 |
0,28 |
0,66 |
|
Stropkov |
10 438 |
28 |
26,83 |
|
Stupava |
12 108 |
47,43 |
39,17 |
|
Svätý Jur |
5 724 |
|
N |
|
Svidník |
10 752 |
|
N |
|
Svit |
7 923 |
21 |
26,51 |
|
Šahy |
7 219 |
26 |
36,02 |
|
Šaľa |
21 689 |
46 |
21,21 |
|
Šamorín |
13 350 |
28 |
20,97 |
|
Šaštín - Stráže |
4 965 |
|
N |
|
Štúrovo |
10 186 |
30 |
29,45 |
|
Šurany |
9 659 |
|
N |
|
Tisovec |
4 087 |
|
N |
|
Tlmače |
3 520 |
22 |
62,50 |
|
Topoľčany |
24 785 |
103,85 |
41,90 |
|
Tornaľa |
7 114 |
|
N |
|
Trebišov |
24 649 |
52,5735 |
21,33 |
|
Trenčianske Teplice |
4 162 |
25,05 |
60,19 |
|
Trenčín |
55 383 |
|
N |
|
Trnava |
65 033 |
238 |
36,60 |
|
Trstená |
7 360 |
13,542 |
18,40 |
|
Turany |
4 278 |
|
N |
|
Turčianske Teplice |
6 330 |
22,4 |
35,39 |
|
Turzovka |
7 515 |
50 |
66,53 |
|
Tvrdošín |
9 201 |
19 |
20,65 |
|
Veľké Kapušany |
8 862 |
|
N |
|
Veľký Krtíš |
11 755 |
31,68 |
26,95 |
|
Veľký Meder |
8 612 |
87 |
101,02 |
|
Veľký Šariš |
6 426 |
|
N |
|
Vráble |
8 551 |
3 615 |
4 227,58 |
|
Vranov nad Topľou |
22 245 |
|
N |
|
Vrbové |
5 907 |
|
N |
|
Vrútky |
7 748 |
|
N |
|
Vysoké Tatry |
4 009 |
50 |
124,72 |
|
Zlaté Moravce |
11 375 |
|
N |
|
Zvolen |
42 167 |
200 |
47,43 |
|
Žarnovica |
6 170 |
8,91 |
14,44 |
|
Želiezovce |
6 746 |
51,7 |
76,64 |
|
Žiar nad Hronom |
18 852 |
59,6637 |
31,65 |
|
Žilina |
80 727 |
300 |
37,16 |
Zdroj: SAŽP (dotazníky miest)
Poznámka: N - mesto neposkytlo údaje
Mokrade v mestách
Slovenská agentúra životného prostredia v rokoch 2019 – 2020 mapovala mokrade v krajských mestách Slovenska a okresných mestách Žilinského kraja a v roku 2021 prebehlo mapovanie mokradí v mestách Trnavského a Bratislavského kraja (21 miest).
Mokrade v krajských mestách (mestských sídlach) v roku 2019
|
Názov mesta |
Počet obyvateľov (2019) |
Počet mokradí |
Rozloha mokradí (m2) |
m2 na obyv. |
|
Banská Bystrica |
78 084 |
7 |
53 595,19 |
0,69 |
|
Bratislava |
78 084 |
6 |
2 135 027 |
27,34 |
|
Košice |
238 593 |
6 |
1 004 567 |
4,21 |
|
Nitra |
76 533 |
7 |
45 097 |
0,59 |
|
Prešov |
88 464 |
12 |
3 095 |
0,03 |
|
Trenčín |
55 383 |
8 |
411 619 |
7,43 |
|
Trnava |
65 033 |
7 |
301 981 |
4,64 |
|
Žilina |
80 727 |
16 |
439 987 |
5,45 |
Zdroj: SAŽP, ŠÚ SR
Mokrade na základe mapovania vytypovaných mokradí v mestských sídlach v roku 2020
|
Názov mesta |
Počet obyvateľov (2020) |
Počet mokradí |
Rozloha mokradí (m2) |
m2 na obyv. |
|
Bytča |
31 056 |
8 |
481 693 |
15,51 |
|
Čadca |
89 494 |
6 |
463 916 |
5,18 |
|
Dolný Kubín |
39 480 |
5 |
600 |
0,02 |
|
Kysucké Nové Mesto |
32 890 |
9 |
166 593 |
5,07 |
|
Liptovský Mikuláš |
30 808 |
7 |
18 573 |
0,60 |
|
Martin |
53 763 |
11 |
30 946 |
0,58 |
|
Námestovo |
7 723 |
7 |
15 300 |
1,98 |
|
Turčianske Teplice |
15 854 |
8 |
228 864 |
14,44 |
Zdroj: SAŽP, ŠÚ SR
ÚSES
Základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska v prepojení na európsky systém ekologicky stabilných území predstavuje Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES).
Zdroj: SAŽP
- V rokoch 1993 – 1995 sa spracovali dokumenty RÚSES všetkých okresov SR podľa vtedajšieho územnosprávneho členenia územia (vychádzali z GNÚSES, spracované v mierke M 1:50 000, tvorili podklad pre spracovanie ÚPD VÚC).
- V rokoch 2005 – 2008 sa aktualizovali dokumentácie RÚSES 8 vybraných okresov (SAŽP).
- V rokoch 2009 – 2013 sa aktualizovalo 22 dokumentov RÚSES (v rámci projektu OPŽP, spracované SAŽP).
- K roku 2021 bolo vypracovaných 42 dokumentácií RÚSES okresov. Príslušnými OÚ boli schválené dokumentácie RÚSES pre Bánovce nad Bebravou, Nitru, Levice, Topoľčany, Šaľu, Partizánske, Veľký Krtíš a Medzilaborce. Ostatné dokumentácie sú v schvaľovacom procese. Dokumentácie RÚSES boli spracované v mierke 1:50 000.
Zdroj: SAŽP