Ťažba nerastných surovín

Dátum poslednej aktualizácie:26.11.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje ťažbu nerastných surovín na výhradných ložiskách – nerastné suroviny celkovo a v členení na energetické, rudné, nerudné a stavebné suroviny.

Jednotka indikátora

mil.t, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Využívanie nerastných surovín – popisuje podiel ťažby nerastných surovín na výhradných ložiskách na celkových zásobách - nerastné suroviny celkovo a v členení na energetické, rudné, nerudné a stavebné suroviny.

Za nerasty sa podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry a delia sa na vyhradené a nevyhradené.

Vyhradené nerasty sú:
a) rádioaktívne nerasty,
b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie,
c) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,
d) magnezit,
e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny,
f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli,
g) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievárenský piesok, minerálne farbivá, bentonit,
h) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami polovodičov,
i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a leštiteľné, a travertín,
j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene,
k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit,
l) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na chemicko-technologické spracovanie alebo spracovanie tavením,
m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,
n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

Prírodné nahromadenie nerastov tvorí ložisko. Ložiská vyhradených nerastov (výhradné ložiská) predstavujú nerastné bohatstvo štátu a sú v jeho vlastníctve. Ložiská nevyhradených nerastov (predovšetkým stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny) sú súčasťou pozemku podľa § 7 banského zákona.

 

Metodika:

Dobývanie ložísk nerastných surovín sa vykonáva podzemným, povrchovým alebo kombinovaným spôsobom s použitím najvhodnejších dobývacích metód.
Informácie o zásobách a ťažbe sú spracované na základe Bilancie zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky (BZVL SR), ktorú každoročne vypracúva odbor geofondu ŠGÚDŠ pre Ministerstvo životného prostredia SR a na základe informácií poskytnutých Hlavným banským úradom.
Podľa zákona č.  51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe § 5a Ohlasovanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a oznamovanie ich výsledkov:
– Organizácia je povinná písomne ohlásiť banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti.
– Organizácia písomne oznámi obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti každoročne výsledky vykonanej banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo inej činnosti upravenej týmto zákonom za uplynulý rok. Výsledky oznámi v správe, ktorá sa predkladá najneskôr do konca januára nasledujúceho roka.
– V správe organizácia uvedie výsledky:
a) banskej činnosti podľa dokumentácie, ktorá bola podkladom na povolenie banskej činnosti,
b) dobývania ložísk nevyhradených nerastov podľa plánu využívania ložiska,
c) inej činnosti upravenej týmto zákonom podľa požiadaviek príslušného obvodného banského úradu.

Všetky organizácie, aj napriek tomu, že vykazujú výšku ťažby v tis. m3 (napr. stavebný kameň, štrkopiesky, piesky, tehliarske suroviny) vždy uvedú výslednú výšku ťažby v kt (po prepočítaní podľa priemernej objemovej hmotnosti ťaženého nerastu). Toto neplatí pre zemný plyn.

Klasifikáciu zásob výhradných ložísk SR upravuje § 14 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláška MŽP SR č. 33/2015 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov
Zásoby výhradných ložísk sa klasifikujú podľa:
a) stupňa znalosti výhradného ložiska alebo jeho časti, úložných pomerov, akosti, technologických vlastností, stupňa preskúmanosti a banskotechnických podmienok na zásoby kategórie Z-1, Z-2 a Z-3,
b) podmienok využiteľnosti zásob na bilančné zásoby a nebilančné zásoby,
c) prípustnosti ich vydobytia na voľné zásoby a viazané zásoby.
 

Zdroj dát:

ŠGÚDŠ

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

  • efektívne využívanie domácej surovinovej základne,
  • koordinácia využívania a ochrany nerastných surovín s ohľadom na životnosť overených geologických zásob, usmerňovanie a riadenie spracovania, distribúcie, spotreby a recyklácie surovín a podpora šetrného nakladania s nimi,
  • trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a ochrana životného prostredia.
 
Hlavným cieľom koncepcie je neustále zvyšovať úroveň poznania geologickej stavby územia Slovenska pri sústavnom sledovaní a rozvíjaní metód geologického výskumu a geologického prieskumu s dôrazom na inovatívne prístupy a to tak, aby slúžili meniacim sa potrebám hospodárskej a spoločenskej praxe. K špecifickým cieľom patrí najmä podpora geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu nerastných surovín s dôrazom na kritické nerastné suroviny, hydrogeologického a inžinierskogeologického prieskumu, podpora zníženia znečistenia životného prostredia a zvýšenia efektívnosti informačných systémov.
 

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 5. Racionálne využívanie horninového prostredia

  • Do roku 2030 Slovensko vyvinie úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia. Bezpečné odstraňovanie environmentálnych škôd bude plne hradené ich pôvodcami. Pri ložiskovom geologickom prieskume bude pokračovať efektívna spolupráca s miestnymi samosprávami a občanmi. Ochrana zdravia pred rizikami z kontaminovania územia a ochrana prírody budú považované za prioritu. Zavedie sa legislatívna povinnosť vykonať inžinierskogeologický prieskum pred zakladaním stavieb v zosuvných územiach a pred realizáciou strategických veľkokapacitných a líniových stavieb.
 

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (2021)

Cieľ Integrovaného rozvojového programu II.
Premena hospodárstva SR na udržateľné, ktorého konkurenčná schopnosť sa zakladá na inovatívnom a efektívnom zhodnocovaní zdrojov a ktoré generuje dobré mzdy a prosperitu.
 
II.1  Podporiť rozvoj silných inovačne založených regionálnych ekonomík
  • Zvýšiť pridanú hodnotu regionálneho produktu a podporiť spracovanie a využitie domácich produktov s vysokou pridanou hodnotou z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a ťažby nerastných surovín na domácom trhu

II.3 Zlepšiť udržateľnosť a odolnosť národnej a regionálnych ekonomík

  • Zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie a utlmiť ťažbu uhlia a jeho energetické zhodnocovanie

 

Kľúčová otázka

Aký ja stav ťažby nerastných surovín v SR?

Kľúčové zistenia

  • V sledovanom období 2005 – 2022 došlo k poklesu ťažby nerastných surovín. V roku 2022 ťažba nerastných surovín na výhradných ložiskách dosiahla 27,8 mil. ton, čo v porovnaní s rokom 2005 predstavuje pokles o cca 18 % a medziročne nárast o 1 %.
  • Jedným z priaznivých ukazovateľov ťažby je viditeľné zlepšenie kvality životného prostredia v okolí bývalých banských organizácií.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Neutralny trend Neutralny trend
U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2005, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne.

Od roku 2015 do roku 2018 bol zaznamenaný mierny nárast ťažby nerastných surovín na výhradných ložiskách, po roku 2018 bol zaznamenaný pokles ťažby.

Napriek medziročnému nárastu ťažby nerastných surovín, podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou.

Sumárne zhodnotenie


 

 

Podrobné zhodnotenie

Dobývanie ložísk nerastných surovín sa vykonáva podzemným, povrchovým alebo kombinovaným spôsobom s použitím najvhodnejších dobývacích metód. Najdôležitejšími faktormi, ktoré podmieňujú výber dobývacej metódy sú geologické a banskotechnické podmienky ložísk nerastných surovín a ich vplyv na životné prostredie, prírodu a krajinu nachádzajúcu sa bezprostredne v okolí ložiska.
 

Geologické zásoby výhradných ložísk v roku 2022 predstavovali 20 216 mil. ton s významnou prevahou nerudných surovín (15 215 mil. ton). V roku 2022 ťažba nerastných surovín na výhradných ložiskách predstavovala 27,8 mil. ton. V priebehu roka 2022 došlo k nepatrnému nárastu ťažby nerastných surovín na výhradných ložiskách oproti roku 2021 o 1 %. Podobne ako v minulých rokoch v geologických zásobách aj ťažbe výrazne dominujú nerudné nerastné suroviny, vrátane stavebných surovín. V roku 2022 podiel ťažby energetických surovín k zásobám predstavoval 0,10 %, u rudných surovín 0 %, u nerudných surovín 0,08 % a u stavebných surovín 0,54 %.

V poslednom období dochádza k postupného útlmu banskej činnosti z dôvodov nárastu cien vstupov do procesu banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a v neposlednej miere aj následkov hospodárskej krízy na Slovensku a vo svete. Následkom tejto nepriaznivej ekonomickej a hospodárskej situácie je postupná likvidácia či už podzemných alebo povrchových banských prevádzok. Ak sa neberie do úvahy nepriaznivý dopad týchto skutočností na sociálnu situáciu zamestnancov v týchto organizáciách, je jedným z priaznivých ukazovateľov viditeľné zlepšenie kvality životného prostredia v okolí bývalých banských organizácií. Prísnejšie kritéria posudzovania vplyvov na životné prostredie pri povoľovaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom sú jednou z ciest pre dosiahnutie efektu dostatočného zabezpečenia jeho ochrany fyzickými a právnickými osobami už v tomto štádiu.
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Katarína Škantárová, SAŽP, katarina.skantarova@sazp.sk