Veľkosť vozového parku podľa druhov dopravy

Dátum poslednej aktualizácie:30.11.2023

Téma

Doprava

Značky

Doprava

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet dopravných prostriedkov podľa jednotlivých druhov dopravy (cestnej, železničnej, leteckej a vodnej) a registrovaných elektromobilov.

Jednotka indikátora

ks

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Prírastky dopravných prostriedkov zahŕňajú všetky dodávky nových dopravných prostriedkov a zavedených do prevádzky z výroby a z dovozu, vo výnimočnom prípade aj vozidlá prevzaté od inej organizácie, ak doposiaľ neboli použité v prevádzke (okrem prenajatých).

Úbytky dopravných prostriedkov vyjadrujú počet dopravných prostriedkov, ktoré boli vyradené z evidenčného stavu dopravných prostriedkov prevádzkovateľa dopravy (vyradenie z prevádzky, predaj).

Železničná doprava - inventárny park zahŕňa všetky dopravné prostriedky (hnacie vozidlá, osobné vozne, nákladné vozne) prevádzkovateľa dopravy, zapísané v inventárnych zoznamoch a označené na určenom mieste vlastníckou značkou prevádzkovateľa. Hnacie vozidlá sú vozidlá pohybujúce sa po koľajniciach, schopné vyvíjať ťažnú silu. Členia sa podľa použitia, trakcie a dráhy. Osobné vozne vyjadrujú počty osobných vozňov, ktoré mal prevádzkovateľ dopravy v evidenčnom stave dopravných prostriedkov. Inventárny park osobných vozňov sa delí podľa jednotlivých druhov. Nákladné vozne vyjadrujú počty dvojnápravných, štvornápravných a viacnápravných nákladných vozňov, ktoré mal prevádzkovateľ dopravy v evidenčnom stave dopravných prostriedkov.

Cestná doprava - ukazovateľ zahŕňa všetky vozidlá, ktorými prevádzkovateľ dopravy v danom období disponoval. Nepatria sem dopravné prostriedky, ktorým bola zrušená štátna poznávacia značka (ŠPZ).

Cestná nákladná doprava - ukazovateľ sa člení podľa druhu vozidiel. Dopravné prostriedky sú určené pre použitie na cestách, majú najmenej 4 kolesá, ich maximálna projektovaná rýchlosť prekračuje 25 km/hod. Nepatria sem vozidlá, ktoré sa pohybujú po koľajniciach a mobilné stroje.

Cestná osobná doprava - do inventárneho parku cestných dopravných prostriedkov patria vozidlá, ktoré sú konštrukčne upravené najmä na dopravu osôb, ich batožiny alebo tovaru. Majú najviac 9 miest na sedenie vrátane miesta vodiča, môžu ťahať príves.

Vodná doprava - inventárny park zahrňuje všetky plavidlá, ktoré prevádzkovateľ dopravy v danom období zaraďoval do prevádzky, bez plavidiel určených na trvalé skladovanie, pomocných plavidiel (prístavné mosty, pontóny, plávajúce žeriavy a bagre), dielenských a ubytovacích lodí.

Letecká doprava - inventárny park zahrňuje všetky letecké dopravné prostriedky (lietadlá, helikoptéry, balóny), ktorými prevádzkovateľ dopravy v danom období disponoval bez ohľadu na ich technický stav a na miesto, kde sú umiestnené (v oprave). Inventárny park sa člení podľa druhov.
 
 

Metodika:

Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Toto zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na roky 2021 - 2023 vydaného v Zbierke zákonov SR.

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, MV SR


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
 
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.
 
6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
 
 
Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (2023) nadväzuje na národné strategické dokumenty Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (č. uznesenia 110/2019) a Revíziu a aktualizáciu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami (č. uznesenia 557/2019), ktoré sú odpočtované v Prílohe č. 1.
Aktualizovaný dokument definuje súbor 16-tich opatrení na obdobie rokov 2024 – 2027, ktoré sú rozdelené na 3 hlavné skupiny a to priame finančné (A1 – A5), legislatívne (B1 – B9) a podporné nefinančné opatrenia (C1 a C2). Hlavným cieľom súboru opatrení je zrýchliť tempo budovania nabíjacej infraštruktúry, zvýšiť počet nabíjacích staníc na hlavných koridoroch TEN-T, na lokálnej úrovni v mestách, ale aj poskytnúť pomoc pre právnické osoby. Dokument sa tiež zameriava na zlepšenie legislatívneho prostredia, či už prostredníctvom lepšej regulácie distribučných spoločností, zjednodušením procesov pri výstavbe nabíjacích staníc, zavedením „práva na nabíjací bod“ alebo novými výhodami pre majiteľov elektromobilov, s cieľom dosiahnuť väčšiu motiváciu smerom k bezemisnej doprave.
 
 
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
 
V oblasti dopravy vláda:
  • prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov.  Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
  • zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
 
Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo
 
V oblasti dopravy je potrebné, aby sa štát zameral na kvalitnú, dostupnú a integrovanú infraštruktúru s prepojením na menej rozvinuté regióny. Posilňovanie a zefektívňovanie existujúcich a výstavba a dobudovanie nových dopravných prepojení je pre inkluzívny regionálny rozvoj, mobilitu pracovnej sily a podnikateľské prostredie kľúčová. Kvalita dopravnej infraštruktúry má v spojitosti s geografickou polohou zásadný význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti SR ako tranzitnej krajiny.
Predovšetkým je potrebné zamerať sa na efektívnu správu a údržbu cestnej siete, dobudovanie diaľnice D1 a prioritnej osi západ – východ a sever – juh SR, či rozvoj siete ciest I. triedy. Zásadným problémom sú aj cesty II. a III. triedy a ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to nielen na úrovni medzinárodných a hlavných cestných ťahov, ale aj na úrovni ciest II. a III. triedy. V oblasti železničnej dopravy ide o zabezpečenie interoperability železničnej infraštruktúry, aktívne otváranie trhu v oblasti medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy, zapojenie priemyselných parkov a logistických centier, efektívny systém riadenia, či revitalizáciu tratí, staníc a nákladných terminálov. Cieľom by malo byť aj presunutie záťaže z cestnej na železničnú sieť a zavádzanie alternatívnych pohonov.
 
 
Využitie potenciálu elektromobility je podmienené definovaním predpokladov jej rozvoja s cieľom iniciovať systematickú podporu a rozvoj elektromobility ako perspektívneho
odvetvia automobilového priemyslu. Ciele rozvoja elektromobility zahŕňajú aj tieto nasledovné formulácie:
 
Ekonomika a hospodárstvo:
  • Naštartovať domáci dopyt po elektromobiloch a udržateľné investície do infraštruktúry pre elektrické automobily.
  • Zvýšiť mieru využitia energetickej sústavy s dôrazom na oder elektriny v nočných hodinách a umožniť budúce synergie s inteligentnými sieťami pre ich efektívnejšiu reguláciu.
Ekológia:
  • Presadiť elektromobilitu ako jeden z nástrojov na znižovanie tvorby skleníkových emisií v doprave.
  • Znížiť celkové emisie spôsobené dopravou, vrátane emisií z výroby elektriny pre elektrické vozidlá.
  • Znížiť znečistenie v okolí kľúčových dopravných ťahov a uzlov, vrátane akustického hluku spôsobeného dopravou s pozitívnym dopadom na ľudské zdravie a životné prostredie.

Kľúčová otázka

Mení sa veľkosť vozového parku v doprave?

Kľúčové zistenia

  • V sledovanom období rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný nárast v počte dopravných prostriedkov len v cestnej doprave. V roku 2022 tento nárast predstavoval 95,8 % oproti roku 2005, medziročný (2021 – 2022) nárast bol 2,7 %.
  • Vývoj v počte dopravných prostriedkov v sledovanom období rokov 2005 – 2022 u ostatných druhov dopravy zaznamenal pokles. Počet civilných lietadiel pokleol o 29,3 % oproti roku 2005, napriek pozvoľnému nárastu od roku 2018.
  • Počty dopravných prostriedkov v železničnej a vodnej doprave (environmentálne najvhodnejšie druhy dopravy v preprave osôb a tovarov) klesali miernym tempom. V roku 2022 tento pokles v železničnej doprave predstavoval 49,4 % oproti roku 2005, medziročný (2021 – 2022) pokles bol minimálny. Napriek kolísavému trendu vo vodnej doprave, v roku 2022 pokles dopravných prostriedkov predstavoval 43,6 % oproti roku 2005. Od roku 2015 sa počet plavidiel udržuje na úrovni 150 ks.
  • Do roku 2022 bolo v SR registrovaných 20 301 ks elektrifikovaných vozidiel na elektrický a hybridný pohon. V roku 2022 sa predalo 1 432 plug-in hybridných modelov (PHEV) a 1 390 ks batériových elektrických vozidiel (BEV).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_neutral emo_neutral
Do roku 2022 nárast v počte dopravných prostriedkov zaznamenala len cestná doprava, ostatné druhy dopravy zaznamenali pokles. Významný nárast v počte dopravných prostriedkov v období rokov 2015 – 2022 pretrvával v cestnej doprave, ostatné druhy dopravy zaznamenávali mierne nárasty. Počet dopravných prostriedkov zaznamenal mierny medziročný (2021 – 2022) nárast vo všetkých druhoch dopravy.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Počet cestných motorových vozidiel zaznamenal medziročný nárast (2021 – 2022) vo všetkých kategóriách cestných vozidiel. Do roku 2022 narástol celkový počet motorových vozidiel o 1 727 079 ks oproti roku 2005. Naopak počty dopravných prostriedkov v železničnej doprave v sledovanom období 2005 – 2022 klesli približne na polovicu. Stavy plavidiel vo vnútrozemskej vodnej doprave od roku 2005 tiež zaznamenávali medziročné (2021 – 2022) poklesy.

K najvýraznejšiemu nárastu v počte cestných motorových vozidiel v roku 2022 došlo pri kategórii nákladné a dodávkové automobily (93,2 % nárast oproti roku 2005) a osobné automobily (96,1 % nárast oproti roku 2005). V roku 2022 bol zaznamenaný pokles iba v kategórii autobusy, čo oproti roku 2005 predstavovalo 7,6 % a medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 3,9 %.
 
Počet motorových vozidiel v cestnej doprave (ks)

Počty vozidiel

 2005 2010 2015 2018 2019 2020 2021 2022
Osobné 1 303 704 1 669 065 2 034 574 2 321 608 2 393 577 2 439 986 2 493 183 2 555 491
Nákladné 160 089 252 866 272 955 293 907 296 952 298 654 305 038 309 235
Špeciálne 22 648 20 462 29 500 34 156 35 534 36 586 37 901 39 641
Ťahače 14 141 23 183 29 928 30 769 29 416 28 052 28 120 27 716
Autobusy 9 113 9 350 8 939 9 066 8 974 7 874 8 105 8 422
Traktory 46 544 46 092 65 917 66 657 60 494 59 634 62 135 64 998
Motocykle (bez malých) 56 366 59 563 88 652 110 141 117 104 123 853 131 316 139 157
Prívesy a návesy (vr. autobusových) 188 411 226 333 272 892 295 227 301 408 310 806 324 658 337 138
Ostatné a malé motocykle 101 32 444 40 452 41 910 42 832 44 349 45 565 46 298
Spolu 1 801 117 2 339 358 2 843 809 3 203 441 3 286 291 3 349 794 3 436 018 3 528 096
Zdroj: ŠÚ SR
 
Nepriaznivým smerom sa od roku 2017 uberá obnova vozidlového parku, týkajúca sa hlavne vozidiel v cestnej nákladnej doprave, kde sa neustále zvyšuje percentuálne zastúpenie starších vozidiel ako 11 rokov a staršie, pričom v roku 2022 ich bolo viac ako 70 % a 16 % vozidiel bolo vo veku od 6 do 10 rokov. Novších motorových vozidiel (do 2 rokov) bolo v roku 2022 len 5 %.


 
Vozidlá autobusovej verejnej dopravy vykazujú stále nízku úroveň obnovy vozového parku. V roku 2022 bolo 50 % autobusov vo veku od 11 rokov a staršie a 26 % z celkového počtu tvorili autobusy vo veku od 6 do 10 rokov.


 

Najväčším problémom súvisiacim s nárastom počtu osobných motorových vozidiel v cestnej doprave je, že verejné druhy dopravy nie sú schopné v preprave osôb vo väčšej miere konkurovať individuálnej automobilovej doprave.
Automobilový priemysel v súčasnom období produkuje motorové vozidlá, ktoré sú vybavené čoraz dokonalejšími technológiami. Vývoj v počte motorových vozidiel v SR priniesol u osobných motorových vozidiel niektoré pozitívne zmeny ako napr. zvýšenie počtu vozidiel vybavených katalyzátorom, s vysokou energetickou účinnosťou, zníženie počtu osobných motorových vozidiel s dvojtaktným motorom a zlepšil sa aj  technický stav vozidiel.
Z celkového počtu osobných automobilov v roku 2022 bolo 6 % automobilov do 2 rokov, 11 % od 3 do 5 rokov, 20 % od 6 do 10 rokov a až 63 % automobilov bolo starších ako 11 rokov.


 

Elektromobilita

v roku 2022 bolo registrovaných 20 301 ks elektrifikovaných vozidiel, čo predstavovalo 25,8 % z celkového počtu nových registrovaných osobných automobilov. Predalo sa 1 390 ks batériových elektrických vozidiel (BEV) a 1 556 ks doplnkových plug-in hybridných vozidiel (PHEV) a celkový počet elektromobilov (BEV a PHEV) v roku 2022 sa týmto zvýšil na 8 909 ks.
 
 
 
Vážnym problémom vozového parku železničnej dopravy je technická a morálna zastaranosť spojená s vysokou vekovou štruktúrou hnacích vozidiel, nákladných vozňov ako aj osobných vozňov, ktorú vykazuje viac ako 70 % vozidiel. Vykazujú vysokú poruchovosť, vysoké náklady na prevádzku a údržbu, čím nespĺňajú požiadavky kladené na bezpečnosť a kultúru cestovania. Napriek obnove vozového parku s dotáciami z eurofondov, vozidlá pokrývajú iba časť premávky a Železničná spoločnoť Slovensko a.s. (ZSSK) nie je schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. 
V sledovanom období rokov 2005 – 2022 počet rušňov poklesol o 20,2 % oproti roku 2005, v medziročnom porovnaní (2021 – 2022) ich počet poklesol o 1,4 %. Výraznejší pokles zaznamenali nákladné vozne, kde ich počet v roku 2022 klesol takmer na polovicu ich počtu v roku 2005. K poklesu došlo aj pri osobných vozňoch, pričom medziročný (2021 – 2022) pokles predstavoval 14,8 % a oproti roku 2005 je to pokles o 42,6 %. Mierne medziročné nárasty do roku 2018 zaznamenali motorové vozne, za sledované obdobie rokov 2005 – 2022 tento nárast predstavoval 79,7 %. Medziročný nárast 2021 – 2022 v počte motorových a elektrických motorových vozňov bol minimálny.

Stav vozového parku v železničnej doprave (ks)
  2005 2010 2015 2018 2019 2020 2021 2022
Rušne 1079 967 952 850 876 901 874 862
Motorové a elektrické motorové vozne 281 234 251 242 397 429 500 505
Nákladné vozne 25 989 15 313 15 533 13 836 13 182 12 967 12 360 12 397
Osobné vozne 1 286 1 217 969 885 899 913 866 738
Zdroj: ŠÚ SR

Lodný park vo vodnej doprave je z väčšej časti vyhovujúci len pre dunajskú plavbu. Pri vnútrozemskej plavbe v oblasti dopravných prostriedkov – plavidiel, dochádza k jednoznačnej unifikácii plavidiel z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a nosnosti na zodpovedajúce európske moduly.
 
V sledovanom období rokov 2005 – 2022 počty plavidiel klesli o 43,6 %. Celkovo nákladné člny poklesli o 35,5 % a remorkéry o 29,8 % oproti roku 2005, pričom posledné roky sa ich počty nemenili. Pokles zaznamenali aj osobné lode, zatiaľ čo v roku 2005 bolo zaevidovaných 17 ks, v roku 2022 ich počet klesol ns 11 ks.
 
Stavy plavidiel vo vnútrozemskej vodnej doprave (ks)
  2005 2010 2015 2018 2019 2020 2021 2022
Nákladné člny na suchý tovar 144 119 97 93 93 93 93 93
Remorkéry 47 42 32 33 33 33 33 33
Tankové člny na tekutý tovar 42 29 5 5 4 4 4 4
Osobné lode 17 17 16 14 13 13 13 11
Zdroj: ŠÚ SR
 
V sledovanom období rokov 2005 – 2022 počet civilných lietadiel klesol o 29,3 %, napriek zaznamenaným medziročným nárastom od roku 2015. Pokles v celkovom počte registrovaných civilných lietadiel po roku 2009 bol spôsobený pretrvávajúcou hospodárskou a ekonomickou krízou, a tiež aj poklesom cestujúcich z dôvodu ukončenia činnosti dvoch významných leteckých prepravcov.
V roku 2022 bolo v SR zaregistrovaných 378 ks lietadiel s hmotnosťou do 9 000 kg.

Počty civilných lietadiel v registri SR (ks)
  2005 2010 2015 2018 2019 2020 2021 2022
Hmotnosť do 9 000 kg 534 341 318 333 342 354 365 378
Hmotnosť nad 9 000 kg 21 17 12 18 25 22 16 18
Zdroj: ŠÚ SR

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Dopravné prostriedky v železničnej doprave (Railway transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v cestnej doprave (Road transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v riečnej doprave (Inland waterways transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v leteckej doprave (Air transport equipment)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk